Ruské firmy slovenských biznismenov. Jedna prepustila 80 % zamestnancov a ďalšej dochádzajú suroviny. No Rusko neopúšťajú

Rusko je po útoku na Ukrajinu už takmer štyri mesiace pod tlakom medzinárodných ekonomických sankcií. Tie postihujú aj ruské podniky slovenských biznismenov. Denníku E opísali, ako na nich dopadajú sankcie, no väčšina zatiaľ svoje tamojšie biznisy odpredať neplánuje. Lebo v niektorých prípadoch to ani nie je možné. 

Suroviny zo západného sveta nakúpené vo väčších objemoch ešte pred útokom na Ukrajinu sú teraz už takmer vyčerpané, a nové sa na ruskom trhu nakúpiť nedajú vôbec. Alebo iná fabrika už dlhšie stojí bez života, lebo výrobu odstavil aj jej ruský odberateľ v rukách veľkého západoeurópskeho koncernu. A majitelia ďalšej firmy sa zasa obávajú, čo proti investorom z cudziny podnikne samotné Rusko.

S tým všetkým teraz zápasia ruské podniky vplyvných slovenských biznismenov, medzi ktorých patria Ivan Kmotrík, Štefan Rosina, Oszkár Világi i lídri skupiny J&T. Na zložitý trh sa totiž spravidla odvážili ísť iba najťažšie váhy slovenského biznisu.

Až na J&T, ktorá svoju moskovskú bankovú pobočku začala utlmovať už po obsadení Krymu a teraz v sťahovaní z Ruska pokračuje, nikto z nich zatiaľ ruský trh neopúšťa a svoje aktíva tam nepredáva. Zatiaľ v tomto nenasledujú mnohé koncerny západného sveta či najbohatšiu českú skupinu PPF. Tá i so svojou dcérou HomeCredit nedávno zverejnila, že predajú všetky svoje ruské bankové aktivity tamojším domácim investorom na čele s Ivanom Tyryškinom.

Ruskej dcére Kmotríkovho Grafobalu dochádza papier

Kmotríkov výrobca papierových obalov Grafobal sa na vojnu pripravil tým, že zo Škandinávie si pre svoju ruskú výrobu cigaretových škatuliek v Rostove na Done navozil zásoby papiera na štyri mesiace vopred. Tie mu však už dochádzajú a fabrika môže mať rýchlo problémy s pokračovaním výroby. „Vidíme to do budúcnosti dosť zle. Toky papiera zo Škandinávie sa úplne zastavili, pričom kvalita ruského papiera je veľmi otázna. Síce sa tam snažíme hľadať papier pre našu výrobu, ale zatiaľ sa nám to nepodarilo,“ hovorí pre Denník E riaditeľ materského skalického Grafobalu Richard Kohút s tým, že práve na cigaretové škatuľky treba ten najkvalitnejší papier.

Ruské fabriky na výrobu cigariet v rukách viacerých zahraničných investorov síce majú o produkty rostovskej dcéry Kmotríkovho podniku stále záujem a o odbyt núdzu nemá, no fabrika sa aj tak môže zastaviť pre nedostatok papiera.

K istým zníženiam výrob rostovská fabrika už musela pristúpiť aj skôr, no podľa Kohúta to zatiaľ nebolo až také dramatické. Grafobal svojich zamestnancov v Rusku zatiaľ neprepúšťa. Na striedačku si čerpajú dovolenky.

Kohút ďalej hovorí, že o predaji fabriky miestnym investorom zatiaľ neuvažujú.

Grafobal rostovskú fabriku postavil ešte v roku 2005 za 17 miliónov eur. Ročne vyrába obaly za 25 miliónov, má dvesto zamestnancov a je vôbec najväčšou dcérou Grafobalu v cudzine. Ďalšie tri zahraničné závody sú v Česku, Litve a Bulharsku.

Závod je iba 80 kilometrov od hranice s Doneckou oblasťou Ukrajiny, v ktorej prebiehajú prudké boje.

Rosinovcom ruský závod stojí bez života

Ruský závod strojárskej skupiny Matador Automotive, ktorú spoluvlastní rodina Rosinovcov spolu s portugalskou Sodeciou, je už odstavený. Fabrika v Nižnom Novgorode, ktorý leží 400 kilometrov východne od Moskvy, sa musela zastaviť po tom, čo prerušil výrobu aj jej kľúčový odberateľ – susediaci ruský závod nemeckého Volkswagenu.

„Približne 80 percent ľudí v ruskom závode sme prepustili. Držíme si iba kľučových spolupracovníkov pre prípad oživenia výroby spoločnosťou Volkswagen,“ uviedol pre Denník E viceprezident pre stratégiu rodinnej firmy Rosinovcov Matador Group Štefan Rosina mladší s tým, že sa dokážu rozbehnúť ihneď po nábehu ich odberateľa.

Ďalej uviedol, že ani oni závod nepredávajú a pri jeho terajšom stave to ani nie je možné. „Fabriku nie je možné predať, keďže jej výroba je zazmluvnená priamo nášmu zákazníkovi. Preto sme nad týmto ani neuvažovali,“ pokračuje Rosina mladší.

Ruský závod vo vlastníctve Sodecie a Rosinovcov je pritom súčasťou širšej strojárskej skupiny, ktorá má ďalšie fabriky aj na Slovensku a v Česku.

Rosinovcami však ruské problémy zásadnejšie neotriasli. Minulý týždeň oznámili, že prikupujú českú firmu Entry Engineering, ktorá vyvíja elektronické systémy do najnovšej generácie áut. Firma má 300 zamestnancov.

Világiovcom ruské farmy bežia, no majitelia zostávajú v napätí

Világi do ruského biznisu vstúpil len vlani na jar, keď spoločný farmársky biznis s podnikateľskou skupinou Jána Sabola posunul z domovského Slovenska aj do tejto krajiny. Kúpili tam dve veľké farmy, ktoré obrábajú 18-tisíc hektárov. To je vyše polovice plochy, akú dovedna obrábajú ich slovenské farmy. Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, tento biznis sa im skomplikoval.

Ani Világiho dcéra Réka, ktorá manažuje viaceré otcove firmy, nehovorí o tom, že by sa jej rodina z ruského biznisu chcela stiahnuť. No aj pre nich je otázne, či zahraničných investorov nebude vytláčať či inak postihovať samotné Rusko. „Sledujeme, čo sa tam deje. Sankcie nás zatiaľ v Rusku síce nepostihujú, ale nevieme, ako to bude v budúcnosti. Uvidíme, ako sa postaví Rusko k zahraničným investorom,“ hovorí Réka Világi.

Sankcie západného sveta ruské farmy Slovákov zásadnejšie nepostihujú, pretože poľnohospodárstvo je do značnej miery lokálny biznis. Väčšinu vstupov majú farmy z Ruska a takisto na domovskom trhu predávajú aj svoju produkciu. „V istom čase sme mali v Rusku iba problém s náhradnými dielmi pre agrárnu mechanizáciu, no aj to sme už vyriešili,“ informuje Réka Világi s tým, že vo svetle dnešných udalostí je to riziková investícia, no v čase kúpy ruských fariem to rodina brala ako vhodnú geografickú diverzifikáciu svojho biznisu.

Obe ruské farmy Világiho a Sabola zamestnávajú 250 ľudí. Jednu majú v juhosibírskej oblasti za jazerom Bajkal pri hraniciach s Čínou. Druhá sa nachádza medzi mestami Togliatti a Samara východne od Moskvy pri rieke Volga. Aj tá je však od Moskvy vzdialená zhruba tisíc kilometrov. Túto kúpili spoločne s bývalým šéfom pozemkového fondu Miloslavom Šebekom, ktorý má s ruským agrárnym sektorom už dlhšie skúsenosti. Jeho firmy sa venujú inseminácii dobytka.

J&T Banka na ústup zatrúbila už skôr

Moskovská pobočka J&T Banky rodiny Tkáčovcov a Ivana Jakaboviča je už dnes natoľko zredukovaná, že materskú banku nové sankcie západného sveta zásadnejšie nepostihujú. Tkáčovci sa z Ruska začali sťahovať už po anexii Krymu, keďže už vtedy sa začalo zhoršovať postavenia Ruska na medzinárodnej scéne.

Už za rok 2020 sa podieľala moskovská pobočka na zisku matky menej ako štyrmi percentami. „Banka a rovnako tak aj skupina J&T majú takisto dostatočné kapitálové rezervy na krytie možných strát,“ uviedol pre Denník E už skôr hovorca slovenskej J&T Banky Milan Janásik.

V Rusku pôsobí banka prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti od roku 2007.