Denník N

Autor knihy o miliardárovi Eliot Brown: Investori asi robia dobre, keď hľadajú bláznov

Nechcel som šéfa WeWorku zničiť, len mi hodnota jeho firmy nešla do hlavy, hovorí novinár Eliot Brown. Foto - archív E. B.
Nechcel som šéfa WeWorku zničiť, len mi hodnota jeho firmy nešla do hlavy, hovorí novinár Eliot Brown. Foto – archív E. B.

Príbeh vzostupu a pádu Adama Neumanna a jeho firmy WeWork, ktorá prenajíma zdieľané kancelárie po celom svete, je jedným z najfascinujúcejších biznis príbehov z posledného desaťročia, o ktorých väčšina Slovákov nepočula.

Kľúčovú úlohu pri páde miliardára zohral reportér Wall Street Journalu Eliot Brown, ktorého knihu Kult We tento týždeň vydáva Denník N. Hovorili sme s ním o tom, ako je možné roky klamať najväčších investorov na svete a stať sa pritom miliardárom.

Povedali ste, že až do napísania tejto knihy ste neverili na koncepciu chamtivosti. Čo to znamená?

Predtým som si myslel, že máme kapitalizmus, a ten predpokladá, že ľudia sú motivovaní peniazmi, aspoň rádovo v rovnakej miere. Sú tu profesie, trebárs novinári, u ktorých sa zdá, že im na peniazoch nezáleží, ale vo všeobecnosti väčšina ľudí chce viac peňazí a podľa toho sme navrhli aj pravidlá celého systému.

Adam Neumann mal firmu, ktorá sa volala We – doslova „my“ – a v ktorej úplne všetky rozhodnutia robil len pre svoj vlastný prospech. Poškodil pri tom množstvo ľudí, ktorí boli takisto motivovaní peniazmi, ale oveľa menej ako on. Úroveň jeho chamtivosti bola úplne mimo mierky všetkých ostatných ľudí – absolútne prekonal moju predstavu, čo sú ľudia ochotní urobiť kvôli peniazom.

Čo to znamená pre celú našu predstavu o kapitalizme?

Keby boli všetci ľudia ako Adam, potrebovali by sme úplne iný systém než dnes. Potrebovali by sme oveľa viac regulácie a kontroly, nie dnešný kapitalizmus. Ale našťastie ľudí ako Adam až toľko nie je.

Biznis WeWork bol jednoduchý: firma si prenajímala budovy, urobila v nich úpravy a kancelárie potom prenajímala menším podnikateľom. Na Slovensku však nikdy nemala pobočky. Ako sa dá pár vetami priblížiť, prečo by nás jej príbeh mal zaujímať?

Je to príbeh človeka, ktorý začal jeden z najjednoduchších biznisov na svete – prenájom kancelárií – a nejako presvedčil najväčších investorov na svete, že v skutočnosti má nie realitnú, ale IT firmu a najhodnotnejší startup v Amerike.

Adam vystihol moment, keď finančný systém pretekal peniazmi. Hľadal veľkolepé nápady a dokázal použiť presne tie sexy slová, ktoré investori chceli poučiť, aby od nich získal miliardy dolárov na niečo, čo zďaleka nemalo takúto hodnotu.

O toto sa však snažia tisícky startupov. V čom bol Adam iný?

V prvom rade bol jedným z najlepších obchodníkov či predajcov na svete. Mal jedinečný šarm, niečo, čo sme u Steva Jobsa nazývali reality distortion field – schopnosť ohýbať realitu okolo seba. Keď ste s ním v miestnosti, rozpráva vám, ako budú vaše peniaze rásť a rásť, a pri tom úplne zabudnete na realitu, v ktorej žijete.

Zároveň biznis začal v správnom čase – veľa ľudí naozaj potrebovalo kancelárie, takže jeho čísla vyzerali impozantne, a investori zasypávali peniazmi všetky IT firmy. A zároveň mal šťastie, že sa stretol s Masayoshim Sonom zo Softbanku, ktorý zrazu mal stovky miliárd dolárov a nevedel, čo s nimi, a zároveň mal podobný pohľad na svet ako Adam – neveľmi ukotvený v realite, v ktorej my ostatní žijeme. Takže to bola unikátna kombinácia okolností.

Keď ste Neumanna prvýkrát stretli, tiež ste boli z neho očarený?

Áno. Prvýkrát som ho stretol v roku 2013, sedel som v jeho kancelárii na Manhattane a on mi sebavedomo rozprával, ktorých všetkých známych ľudí pozná a ako keď otvoria o deväť mesiacov kancelárie v Portlande, budú ich mať plné do troch týždňov. A pamätám si, že som si hovoril, aké je to úžasné.

Potom sa stretnutie skončilo a ja som si uvedomil: to predsa vôbec nemôže vedieť, ako rýchlo bude mať plné kancelárie! Ale hovoril to s takou neuveriteľnou istotou. Bol ako kúzelník, ktorý vás donúti pozerať sa len na jedno miesto, do budúcnosti, a nevšímať si realitu, kým on za chrbtom zatiaľ premieša karty.

Zároveň však píšete, že bol neuveriteľne neistý.

To sa ukázalo až o niečo neskôr. Aj s jeho ženou vyzerali, že si stále musia niečo dokazovať, neustále rozprávali o tom, akú má firma hodnotu, a chceli, aby bola valuácia stále vyššia a vyššia.

Jeden príklad za všetky: keď sa WeWork chystal vstúpiť na burzu, Adam sa dozvedel, že riaditeľ firmy Peloton má v pomere na jednu akciu viac hlasovacích práv ako on. A to ho rozčúlilo. Pritom je to nezmyselné kritérium – ide o to, či šéf môže firmu kontrolovať, a Adam vlastnil oveľa väčšiu časť WeWorku než riaditeľ Pelotonu v jeho firme. Ale on nemal nikdy dosť – musel letieť stále bližšie a bližšie k Slnku.

Adam Neumann pôsobí takmer ako karikatúra velikášskeho podnikateľa. Nakoľko je to u šéfov firiem v Silicon Valley výnimka a nakoľko pravidlo?

Rizikový kapitál do istej miery hľadá ľudí, ktorí sú egocentrickí blázni.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Knihy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie