Ágoston Renczes
Pod vplyvom vojny na Ukrajine dochádza k celosvetovej potravinovej kríze. Jej dôsledkom je značný nárast cien surovín a potravín.
Opýtali sme sa odborníkov a podnikateľov v oblasti poľnohospodárstva na južnom Slovensku, aký to má vplyv na ich podniky.
Položili sme im tri nasledovné otázky:
- V dôsledku vojny na Ukrajine stúpla cena obilia. Budú mať z toho poľnohospodári úžitok?
- Ovplyvňuje vás vojna na Ukrajine aj inak, je nejaký problém naviac, ktorý spôsobila vojna?
- Musíte niečo zmeniť priamo pre vojnu, napríklad pestovať niečo iné či viac investovať?
Odpovedali nám:
- András Mészáros, podpredseda predstavenstva družstva v obci Nový Život,
- Péter Polóni, majiteľ firmy v Rimavskej Sobote, podpredseda Agrárnej komory Slovenska,
- Tamás Szabó, poľnohospodár a súkromník v Medzibodroží,
- Ferenc Tóth, predseda družstva Gemerprodukt,
- Zsolt Bindics, výkonný riaditeľ GreenCoop,
- Réka Világi, konateľka spoločnosti v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti na Žitnom ostrove.
A tu sú odpovede:
1. V dôsledku vojny na Ukrajine stúpla cena obilia. Budú mať z toho poľnohospodári úžitok?
András Mészáros
podpredseda predstavenstva družstva v obci Nový Život
Treba si uvedomiť, že stúpli aj ceny vstupných materiálov, hnojív, ceny energií, náklady na prenájom a máme tu obrovskú neistotu. Ako z toho vyjdú poľnohospodári, budeme vidieť až vtedy, keď zožnú úrodu a budú ju vedieť predať.
Na neistotu a sankcie reaguje trh veľmi rýchlo, čo ovplyvňuje aj našu produkciu. V predajných cenách sú obrovské výkyvy. Predtým kolísali na burze ceny obilia maximálne o 10 – 20 eur, teraz je však pokles alebo nárast aj o 50 – 60 eur. Doteraz sme tu takéto niečo nemali. Zvyšovanie cien prebiehalo už aj počas pandémie, konflikt na Ukrajine to len zhoršil.
Péter Polóni
majiteľ firmy v Rimavskej Sobote, podpredseda Agrárnej komory Slovenska
Vzrástli aj náklady napríklad za pohonné hmoty či hnojivá, takže si nemyslím, že máme z toho úžitok. Minulý rok sme kupovali tonu hnojiva za 280 eur, teraz stojí 1040. Naše výdavky vzrástli v rovnakom pomere ako kúpna cena pšenice či repky.
Tamás Szabó
poľnohospodár a súkromník v Medzibodroží
Zvýšenie cien poľnohospodárom neprospieva. Cena obilia nestúpla pre potravinovú krízu, ale preto, lebo zdraželi aj vstupné materiály. Cena hnojiva je pomaly päťnásobok tej, čo bola, cena chemikálií išla hore o 20 – 30 percent. Tým šikovnejším, ktorí si nakúpili hnojivo či chemikálie, budú vychádzať dobré čísla aj tento rok. Nemyslím si však, že cena hnojiva pôjde dole, budúci rok zasiahne už všetkých poľnohospodárov.
Ferenc Tóth
predseda družstva Gemerprodukt
My sa zaoberáme pestovaním ovocia a stúpla aj cena ovocia, pretože stúpla cena hnojiva a chemikálií rovnako ako cena nafty.
Zsolt Bindics
výkonný riaditeľ GreenCoop
My sa v prvom rade venujeme pestovaniu zeleniny. Vidíme, že ceny sa oslobodili viac, ako to odôvodňujú náklady. No dôvodom je, že každý sa pokúša zahrnúť zdraženie vstupných materiálov do svojej ceny. Nedá sa vedieť, koľko bude stáť hnojivo budúci rok, koľko budeme platiť za elektrinu, plyn či palivá. Zaoberáme sa pestovaním paradajok v skleníkoch, čo je energeticky veľmi náročné odvetvie, a situácia je dosť katastrofálna. Skleník s rozlohou 5 – 6 hektárov potrebuje takmer toľko energie ako jedna celá dedina. Vykúriť hektár skleníka stálo pred dvoma rokmi približne 60-tisíc eur, teraz to bolo 400-tisíc eur. Pred troma rokmi sme kupovali jednu megawatthodinu elektriny za 35 eur, tohto roku je za 175, na budúci rok ho môžeme mať za 250 eur.
Réka Világi
konateľka spoločnosti v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti na Žitnom ostrove
Žiaľ, neustále narastajú nielen ceny komodít, ale aj náklady poľnohospodárskej výroby, ako ceny osív a pohonných hmôt, tak aj súčiastky poľnohospodárskych strojov a všetko ostatné. Pred zožatím novej úrody, a kým je veľká časť skladov pestovateľov už celé mesiace prázdna, je lepšie nekričať hop, kým tento rok nepreskočíme.
2. Ovplyvňuje vás vojna na Ukrajine aj inak, je nejaký problém naviac, ktorý spôsobila vojna?
András Mészáros
podpredseda predstavenstva družstva v obci Nový Život
Cena hnojiva závisí vo veľkej miere od nákladov na energie, takže keď ich cena vzrástla, niektoré továrne na hnojivá aj zastavili výrobu, čo spôsobilo isté oneskorenie. Hnojivo potrebujeme v určitom období, pri siatí. Ak ho poľnohospodár nedostane včas, neskôr si s ním už nebude mať čo počať. Ceny za energie vzrástli o 300 percent.
Péter Polóni
majiteľ firmy v Rimavskej Sobote, podpredseda Agrárnej komory Slovenska
Veľmi stúpli aj ceny pohonných hmôt. Hnojivá nielen zdraželi, ale aj dostať sa k nim je oveľa ťažšie, mnoho firiem ich nemá na sklade. Ťažko sa dovážajú, nevedia ich dodať včas, dodávky meškajú, a to isté je aj s chemikáliami.
Tamás Szabó
poľnohospodár a súkromník v Medzibodroží
Tu v Medzibodroží cítime, že z Ukrajiny k nám vo veľkej miere vozia vo vlakoch cez hranice obilie či kukuricu. Prichádza množstvo nákladných áut, na ktoré obilie len preložia. Vidíme predovšetkým autá z Maďarska, no kolegovia-železničiari nám hovoria, že sú zvyknutí aj na české či poľské firmy, no prichádzajú už aj rakúske alebo nemecké autá. Z Ukrajiny prichádza toľko obilia, že si viem predstaviť aj to, že cena obilia pôjde dole.
Ferenc Tóth
predseda družstva Gemerprodukt
Zatiaľ o ničom takomto neviem. Na jeseň pri zbere môže byť problém nedostatok pracovných síl. Hoci pravdou je aj to, že utečenci z Ukrajiny pracujú za oveľa menej a miestnych môžu z ich pracovných miest vytlačiť.
Zsolt Bindics
výkonný riaditeľ GreenCoop
V dôsledku vysokých cien za plyn zatvorili viacero skleníkov vo Veľkej Británii, v Belgicku a Holandsku, nesadili alebo nesadili v zime, keď treba vykurovať a svietiť, ale sadili len na leto. Celý trh sa úplne zbláznil. Aj u nás doma vypadla značná časť pestovania, mnohí nesadili na zimu. A tí, ktorí sadili, majú zmluvy o dodávkach energie na 2 – 3 roky, no bez uzatvorených zmlúv o energiách je nemožné ceny zarátať, nikto nebude predávať paradajky za 70 eur. Ale do ťažkej situácie sa dostanú aj tí, ktorí majú fixné zmluvy o dodávkach plynu a elektriny, keď tieto zmluvy vypršia.
Réka Világi
konateľka spoločnosti v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti na Žitnom ostrove
Dôsledkom vplyvu vojny je, že ceny za hnojivá drasticky vzrástli a na jar sa prejavovali aj menšie nedostatky v ich dodávaní. Faktom je, že vysoké ceny za umelé hnojivá predstavujú čoraz väčšie problémy pre pestovateľov plodín. Teraz ešte nevieme, akým problémom so zásobovaním budeme musieť čeliť na jeseň. Samozrejme, nedostatok dodávok môže vo veľkej miere ovplyvniť kvantitu aj kvalitu úrody.
3. Musíte niečo zmeniť priamo pre vojnu, napríklad pestovať niečo iné či viac investovať?
András Mészáros
podpredseda predstavenstva družstva v obci Nový Život
Konflikt vypukol 24. februára. Jesenný výsev bol už v pôde alebo boli semiačka už zakúpené, na jar možno nanajvýš meniť pomer kukurice a slnečnice. Teda vtedy by sme už ťažko vedeli presedlať na inú plodinu, o ktorej by sme predpokladali, že bude nedostatková. Na Slovensku to zatiaľ nie je potrebné, vypestujeme viac obilia, než krajina potrebuje v momentálnej situácii, keď chov zvierat klesá a ani potravinársky priemysel nepotrebuje toľko obilia ako v minulosti. Ak sa u nás dopestujú dva milióny ton pšenice, z toho potrebujeme 700- až 750-tisíc ton, ostatné ide na export.
Péter Polóni
majiteľ firmy v Rimavskej Sobote, podpredseda Agrárnej komory Slovenska
Prejsť nevie nikto, jesenný výsev už prebehol. Každý poriadny poľnohospodár plánuje vopred, napríklad plán hnojenia sa musí robiť na päť rokov vopred. K takejto zmene teda nedošlo a ani nebola potrebná. Jedna zmena sa však udiala: nová legislatíva umožnila, že päťpercentné vytváranie úhoru nemusí byť naplnené. Teda plocha, ktorá sa musí nechať úhorom, alebo sa na nej majú pestovať medziplodiny, môže byť zasiata. Je to však veľmi ťažkopádne riešenie, mnohí radšej nechajú pôdu ležať úhorom aj naďalej, ako by mali danú plochu vysadiť.
Tamás Szabó
poľnohospodár a súkromník v Medzibodroží
Nemusíme nič meniť, a hoci sme tu blízko, vplyv vojny nepociťujeme, nevidíme už ani utečencov, nanajvýš tých, ktorí tadiaľto prechádzajú. Poľnohospodárov podľa mňa viac ovplyvní cena nafty, ktorú musíme sledovať každý deň a proti ktorej naši politici nerobia nič.
Ferenc Tóth
predseda družstva Gemerprodukt
Zatiaľ sme nemuseli meniť nič. Vplyv vojny pociťujeme len na cenách pohonných hmôt, umelých hnojív a chemikálií.
Zsolt Bindics
výkonný riaditeľ GreenCoop
Do každého skleníka by sme chceli osadiť solárne panely. My sme mohli ostať na trhu preto, lebo v našom zoskupení pestovateľov máme osem geotermálnych vrtov. Ak by sme nimi vyrobenú energiu mali nahradiť plynom alebo elektrinou, už by sme skrachovali. Elektrickú spotrebu našich skleníkov by sme chceli ďalej znížiť solárnymi panelmi.
Réka Világi
konateľka spoločnosti v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti na Žitnom ostrove
Naším cieľom musí byť aj naďalej zvyšovanie konkurencieschopnosti, respektíve aby výnosy z plodín neklesli napriek neustále sa meniacim podmienkam. Musíme rozvíjať a podporovať, aby vznikali domáce spracovateľské závody. To, čo doma vypestujeme a spracujeme, sa s veľkou pravdepodobnosťou doma aj spotrebuje. To je jediný spôsob, ako úspešne zvládnuť čoraz častejšie spomínanú a nezvrátiteľne sa približujúcu potravinovú krízu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
