Letovanec z nemocníc Penty: Zakrývať nepripravenosť štátu ohýbaním zákonov je spiatočnícke (+ video)

Miriama Letovanec je dnes senior projektová manažérka zodpovedná za projekty plánu obnovy v sieti nemocníc skupiny Penta Svet zdravia. V minulosti viedla Implementačnú jednotku na úrade vlády.

V rozhovore hovorí, prečo Penta nezaplatí výstavbu nemocníc z vlastných zdrojov, aj to:

• aké náročné je postaviť nemocnice,
• či to stihneme,
• na čo žiadajú šestinu zdrojov z plánu obnovy,
• či sa rokuje o predaji Borov štátu.

V stredu mal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský predložiť uznesenie, kde malo byť napísané, ktoré nemocnice postavíme z plánu obnovy. Neurobil to a je to už druhý termín, ktorý nedodržal. Koaliční partneri si zobrali čas do konca týždňa. Ako takýto odklad ovplyvňuje, či stihneme postaviť nemocnice z plánu obnovy alebo nie?

Ak stále platí, že lôžka majú byť odovzdané do 30. júna 2026 a termíny sa nepredĺžia, tak každý deň váhania nás pripravuje nielen o peniaze, ktoré môžeme stratiť nesplnením míľnika, ale uberá aj z výsledku pre pacienta v nemocnici. Máme tri rôzne výzvy – hrubá stavba, kompletná nemocnica a rekonštrukcie. 1. júla 2026 má do nemocnice vstúpiť prvý pacient, ale keďže nemocnica musí byť plne funkčná a skolaudovaná, všetci vieme, že už dnes je neskoro.

Video: Letovanec z nemocníc Penty: Sme na pokraji reálneho „prúseru“

Jeden z míľnikov je, že investičný plán spolu so zoznamom nemocníc sa má schváliť do 30. júna. Z tohto pohľadu to stíhame.

Na reálnu výstavbu však máme štyri roky. Ide o celú realizáciu projektu a predprípravnú fázu, musí sa určiť, aký medicínsky plán bude v danej nemocnici, aká zdravotná starostlivosť sa bude poskytovať. Projektová dokumentácia sa nepripraví lusknutím prsta. Potom príde posudzovanie vplyvov na životné prostredie a samotná výstavba nemocnice v čase, keď bojujeme so vstupmi stavebných materiálov. Ešte máme zniesť zákonnú lehotu na kolaudáciu nemocnice, ktorá je šesť mesiacov. Dnes už vieme, že ak nemáme aspoň čiastočne pripravené projekty, je to nerealizovateľný termín.

Zatiaľ boli medializované informácie, že Penta, a teda Svet zdravia, žiada peniaze na nemocnice v Humennom a Rimavskej Sobote. Sedí to?

Výstavba nemocníc na kľúč v Humennom a Rimavskej Sobote sedí, ale máme ešte ďalšie tri projekty, o ktoré sa chceme uchádzať, a to je lôžková prístavba v Michalovciach a v Spišskej Novej Vsi a rekonštrukcia oddelenia v Topoľčanoch.

Koľko by tento balík stál?

216 miliónov eur. Za súčasných cien a na základe predpokladov makroekonomických veličín z roku 2021.

To je zhruba šestina z celého plánu obnovy na nemocnice.

Áno.

Penta aj Svet zdravia sú súkromné spoločnosti, majú svoje financie. Vlani dosiahla Penta rekordné zisky. Prečo chcete na stavbu nových nemocníc peniaze od štátu?

Po prvé, kompletne sa mení pohľad na stratégiu nemocníc aj celý mechanizmus fungovania. O rozvoji nemocníc nebude rozhodovať, kto ich vlastní alebo prevádzkuje, ale budú stanovené regulátorom. Reformou optimalizácie siete nemocníc sa dozvieme, na akej úrovni budú nemocnice. Budeme vedieť, aké povinné programy musíme poskytovať. Zároveň budeme mať možnosť vybrať si doplnkové programy, ale tie nám musí schváliť ministerstvo. Kompletne to zmení situáciu, už nebude rozhodovať demografia, chorobnosť v daných regiónoch a z nášho pohľadu poskytovateľa ani spád.

Určí sa to na základe predpokladov ministerstva. Dnes už máme plán investícií v jednotlivých nemocniciach, ale nevieme, aké programy tam budeme poskytovať, pretože ešte nepadlo finálne rozhodnutie. Stále sa o tom diskutuje. Pracovné vezie ministerstva hovoria, že ak by napríklad Michalovce chceli robiť niektoré výkony, museli by byť nemocnicou tretej úrovne. Napriek tomu, že ich tam dnes poskytujeme a chceli by sme ich rozvíjať, nebudeme ich robiť, lebo nám to ministerstvo nepovolí. Zároveň nám ministerstvo nepochopiteľne v Michalovciach ukladá vybudovať psychiatrické lôžkové oddelenie, hoci hneď vedľa stojí súkromná psychiatrická klinika.

Na druhej strane, nemocnicu v Michalovciach Penta pri preberaní od župy postavila za svoje financie. Prečo podobne nepostupuje aj inde? Prečo by mali ísť peniaze, o ktorých rozhoduje štát, do nemocníc spoločnosti, ktorá má rekordné zisky?

Pretože ich nevlastní. Svet zdravia je dnes iba prevádzkovateľom.

Dlhoročným. Koľko je to, tridsať rokov?

Áno, ale v niektorých nemocniciach, ako napríklad v Spišskej Novej Vsi, nám ostáva deväťročný prenájom. Potom sa bude znova vyberať prevádzkovateľ nemocnice.

Ale keď hovoríme o Humennom a Rimavskej Sobote…

V momente, keď sa nadobudne majetok alebo sa niečo postaví, presúva sa to do majetku kraja. Nehnuteľnosti ani pozemky nevlastníme, my nemocnicu len prevádzkujeme. Ak aj niečo postavíme z verejných zdrojov, automaticky to prejde do vlastníctva kraja, v tomto prípade Prešovského alebo Banskobystrického.

Áno, ale ak by nemocnica mala zisky, neprejde pod správu kraja. Podobná diskusia bola pri poisťovniach, keď vláda argumentovala, že ak dosiahne zisk, tak si to necháva Penta, ale keď sú straty, žiadajú peniaze od vlády.

Prevádzkovanie nemocnice nie je neuveriteľne zisková záležitosť. Nemocnice budú bojovať, aby mohli fungovať, pretože pre nedostatok zdravotníckeho personálu bude problém poskytnúť starostlivosť a budú sa predlžovať čakacie lehoty. Po druhé, systém financovania zo strany poisťovní vás akoby rámcuje v tom, akým spôsobom máte nastavené limity pre jednotlivé výkony, a pokiaľ ich urobíte viac, nie sú plne zaplatené.

Akceptujete argument vlády, že peniaze z plánu obnovy by mali smerovať najmä do štátnych nemocníc?

Ak by tam smerovali s cieľom, že budú plne rešpektovať zmeny po reforme optimalizácie siete nemocníc. Pokiaľ to rozhodnutie bude realizované na základe toho, že reforma určí, kde bude možné presúvať starostlivosť a bude sa plniť termín 30. júna 2026, tak je, samozrejme, legitímne, aby štát financoval aj projekty, ktoré patria do jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Musíme však povedať aj B – čo znamená reforma optimalizácia nemocníc. Neznamená to, že zrazu sa všetky výkony z regiónov presunú do univerzitných a fakultných nemocníc. V regiónoch dôjde ku koncentrácii výkonov.

Na severovýchode Slovenska okrem nemocníc, ktoré prevádzkujeme vo Svidníku a Vranove nad Topľou, máme aj nemocnice v Stropkove, Snine, v Bardejove a iné. Optimalizácia siete nemocníc nám hovorí, že napríklad v Humennom by sme do roku 2030 mali z 9-tisíc hospitalizačných prípadov narásť na 18-tisíc, čo je celkom bizarné. 390-lôžkovú nemocnicu by sme mali zväčšiť o ďalších 168 lôžok. Ak máme urobiť dvojnásobok toho, čo robíme dnes, ako máme zväčšiť priepustnosť nemocníc, pokiaľ sme si tieto parametre nenastavili my ako prevádzkovateľ?

Zdravotníctvo je vysoko regulovaný trh, a aj keď nebola reforma optimalizácie siete nemocníc, stále tam boli napríklad zdravotné poisťovne, ktoré mali povedať, koľko bude výkonov, ktorá nemocnica robí a v akej sume. Nejdete do úplne nového prostredia.

Áno, ale daný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti stanovoval, čo sa môže v nemocnici realizovať a poskytovať. Dnes už to nie je na rozhodnutí toho, kto nemocnicu prevádzkuje. To je ten zásadný rozdiel.

Rozumiem, ale je to podnikateľské prostredie, do ktorého Penta vstúpila. Má históriu v zdravotníctve, Ak by tu možno sedeli niektorí politici, tak by povedali, že Penta má vankúš 400 miliónov, ktorý si vytvorila pri spájaní poisťovní. Ide o veľkú spoločnosť, ktorá podniká v poisťovníctve, nemocniciach aj lekárňach. Nejde teda o podnikateľské riziko, ktoré má zniesť a vedieť finančne vykryť to, ak jej štát nariadi zväčšiť počet lôžok?

Rovnako ako pristupujeme k Pente, by sme mali pristupovať aj k štátnym nemocniciam a k iným skupinám, ktoré vlastnia nemocnice na Slovensku. Základný predpoklad je, že štát investuje do svojich nemocníc. Každoročne vynakladá kapitálové výdavky, vo vlnách nemocniciam oddlžuje – namiesto toho aby, nasmeroval peniaze do zmysluplných projektov a do investícií do štátnych nemocníc, robí to, že sa vždy o svoje nemocnice postará. Rovnako je to pri Pente a nemocniciach, ktoré prevádzkuje. Som zo Spišskej Novej Vsi a viem, ako vyzerala nemocnica, keď ju prevádzkovala župa, a ako vyzerá dnes. Niejde tu iba o vizuálnu stránku, ale aj o poskytovanej starostlivosti.

Pracovala som pre štát a mala som možnosť pozrieť sa na prevádzku štátnych nemocníc. Vidím zásadný rozdiel. Ak niekto dokáže prevádzkovať nemocnice efektívne a zároveň aj investovať, je to v poriadku a robí to. Pokiaľ mu však niekto určí iný spôsob smerovania a ešte ho aj niekde kategorizuje, tak by sa mal na tom spolupodieľať. Pri pláne obnovy sme sa ako Svet zdravia rozhodli a investovali sme z vlastných zdrojov do prípravy všetkých piatich projektov, aby sme dokázali splniť termín 30. 6. 2026. Spolupodieľame sa na výstavbe nemocníc v pláne obnovy.

Koľko to stálo?

Ide o jednotky miliónov eur.

Štát môže pri pláne obnovy rozhodnúť, že postaví napríklad Rázsochy a Martin, a ostatné peniaze rozdelí na projekty, na ktoré sa vypíšu. Do takých výziev by ste išli?

A je toto alternatíva, ktorá je momentálne na stole?

Hovorí sa o troch alternatívach, toto je jedna z nich. Finálny dokument sme zatiaľ nevideli.

Príprava takzvaných dopytových výziev a schopnosť pobiť sa o projekty nielen z pohľadu pripravenosti, ale aj realizácie, je aj o nastavení transparentných pravidiel. Nie je šťastné administratívne určiť, že sa postaví táto a táto nemocnica. Najmä preto, že nie je uzavretá reforma nemocníc. Ak by sme poznali povinné, nepovinné i doplnkové programy a úrovne jednotlivých nemocníc, štát má plné právo rozhodnúť takýmto spôsobom. Ak by sa to posudzovalo na základe pripravenosti projektu, tak v dnešnej situácii je namieste pobiť sa o peniaze z plánu obnovy.

Zároveň poznáme regióny a do istej miery aj to, na ktorej úrovni nemocnice skončia. Vieme, čo nás čaká v kategórii nemocníc jedna a dva. Ak sa však napríklad s psychiatrickými lôžkami stane to, o čo som hovorila, a budeme mať lôžka vedľa kliniky, bude to kanibalizácia regiónu. Dopadne to tak, že si budeme kradnúť personál. Dnes ešte nevieme, ako to na záver bude celé vyzerať.

V pripomienkovom konaní je vyhláška k reforme nemocníc, no v nej tiež nie je povedané, ktoré nemocnice budú v akej kategórii. Na spresnenie, kategória 1 a 2 sú najnižšie nemocnice. Vidíte vaše nemocnice v týchto dvoch kategóriách? 

Pracovala som aj pre štát, preto viem, že keď je niečo v pripomienkovom konaní, môže to nakoniec vyzerať úplne inak. Príkladom je stratifikácia (reforma nemocníc, ktorú chcela presadiť bývalá vláda, poznámka redakcie). Je priskoro niečo vyvodzovať. Prvá pracovná verzia z októbra minulého roka hovorila o tom, že v nemocniciach bude šestnásť povinných programov. Dnes ich je 63. Ktovie, ako to dopadne. Keď to bude stabilizované, vieme na základe dát povedať, kde sa nachádzame.

Ministerstvo dlhodobo komunikuje, že v skupine tri budú fakultné a univerzitné nemocnice, kam nespadajú nemocnice Sveta zdravia. Ak by ste boli v kategórii jeden a dva, čo to pre sieť nemocníc znamená?

Ak sa pozrieme aj na Bory, nemyslím si, že budeme mať len kategóriu jeden a dva. Je legitímne rozprávať sa aj o Michalovciach. Budeme s ministerstvom diskutovať. Dnes som telefonovala s ministerstvom, že sa chcú konečne rozprávať o dátach, ktoré máme z nemocníc. Doteraz pracovali na základe podkladov, ktoré sa zbierajú z Národného centra zdravotníckych informácií, a tam od roku 2018 neštátni poskytovatelia nemajú povinnosť nahlasovať niektoré výkazy. Niektoré dáta sú preto skreslené. Pevne verím, že sa konečne dostaneme k reálnej diskusii a rozhodovaniu na základe dát, aké programy a aké výkony budeme v jednotlivých nemocniciach robiť.

Ako je to pri pláne obnovy? Prebiehajú tam rokovania medzi vami ako najväčšou sieťou nemocníc a štátom?

Pri pláne obnovy som počas diskusie s ministerstvom zdravotníctva reprezentantkou Asociácie nemocníc Slovenska a v marci vznikla platforma, ktorá združuje nás, kraje a združenia miest a obcí ako ZMOS a Únia miest Slovenska. To je jediná komunikačná platforma, v ktorej my kladieme tie isté otázky od marca. Je jún a ešte stále nemáme odpovede. Sú to konkrétne veci, ktoré sa týkajú oprávnenosti DPH, procesu verejného obstarávania či hradenia nákladov z projektovej dokumentácie. Štyri mesiace nie sú schopní dať nám normálnu odpoveď. Stále je to bla-bla-bla a odvolávajú sa na vládne dokumenty, v ktorých nie je napísaná odpoveď. To je rovina diskusií s ministerstvom zdravotníctva.

Potom sme ako Svet zdravia oslovili ministra zdravotníctva a premiéra, myslím, že to bolo v apríli. Vieme, ako stavať nemocnice, lebo sme postavili nemocnicu v Michalovciach a staviame nemocnicu na Boroch. Ak platí termín 30. júna 2026, tak dnes sme na pokraji reálneho „prúseru“, ktorý hrozí, ak sa nerozhodne čo najskôr. Ak padne rozhodnutie v septembri, ešte dokážeme garantovať termín. Ak sa to zas posunie, vystúpime z toho kolotoča, lebo nebudeme vedieť deklarovať výsledok.

Ak sa nerozhodne v septembri, keď sa majú predkladať výzvy nemocníc, už sa nestihnú postaviť?

Štandardným procesom určite nie. Ak máme v platnosti súčasnú legislatívu na prípravu a realizáciu stavby, ak pôjdeme verejným obstarávaním, nie žltým fidicom (všeobecné zmluvné podmienky FIDIC predstavujú sústavu štandardných ustanovení, pravidiel a postupov používaných pri výstavbe stavebných diel, poznámka redakcie), tak nie.

V stredu na vláde dostal minister zdravotníctva úlohu, aby do 21. septembra pripravil novelizáciu stavebného zákona či zákona o vplyve na životné prostredie, kde sa zrejme bude riešiť aj skracovanie termínov. Môže to pomôcť stihnúť termíny?

Záleží na tom, ako by sa skrátili. Zakrývať nepripravenosť štátnych projektov zmenou legislatívy a ohýbaním zákonov len preto, aby sme priblížili štátne projekty k realizácii, považujem za spiatočnícke. Už sme to videli pri vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnicami. Zakrývame, že rok a pol nevieme rozhodnúť, do ktorých projektov investujeme alebo či vytvoríme transparentnú súťaž projektov. Ak platí termín 30. júna 2026, nič iné vláde ani neostáva.

O termíne sa rokuje aj na úrovni Európskej komisie, čo potvrdzujú ľudia z plánu obnovy, ale ak by platil ten pôvodný, stihneme do júna 2026 mať 870 plne vybavených lôžok v nových nemocniciach?

Závisí to od toho, ako nastavíme pravidlá a či otvoríme priestor všetkým a neobmedzí sa to len na politické rozhodnutia, ktoré nemajú oporu v legislatíve. Politické rozhodnutie v podstate zákony nepoznajú. Dôležité je, že keď sa plánovala výstavba a alokovali sa peniaze, boli sme pred vojnou na Ukrajine, čo môže mať dosť veľký vplyv na celkovú hodnotu investičných nákladov. Bude to znižovať počet projektov aj lôžok. Otázka je, či vieme znižovať počty dokončených lôžok. Pri rekonštrukciách a lôžkach, ktoré máme odovzdať ako hrubú stavbu, termín stíhame určite.

Dokážeme odovzdať hrubé stavby a rekonštrukcie?

Určite áno. Pokiaľ by bola otvorená súťaž pre všetkých, tak kombináciou štátnych a neštátnych projektov to môžeme dosiahnuť. Hlavne to môžeme dosiahnuť v regiónoch, čo je dosť podstatné.

Aby neboli nové nemocnice len na západe?

Áno. Stavať Rázsochy sme chceli bez ohľadu na to, či bude plán obnovy. Boli na to peniaze zo štátneho rozpočtu. Vždy to tak bolo a aj bude. Ak by sa nevyužili peniaze z plánu obnovy na hrubú stavbu, pôjdu tam peniaze z rozpočtu, lebo politici neodolajú náladám profesorov a potrebe mať výskumnú nemocnicu v Bratislave. Efektívne sa to pritom dá dosiahnuť aj iným spôsobom ako výstavbou tisíclôžkovej nemocnice na Rázsochách. Plán obnovy má slúžiť nato, aby sa zotavila ekonomika. Európsky parlament k tomu vydal štúdiu, kde mapoval regióny Únie a medzi osem najviac zasiahnutých patria Košický a Prešovský kraj.

Ak majú ísť peniaze na zotavenie, mali by ísť tam, kde sú najviac potrebné. V Bratislave počas covidu nebol problém s lôžkami, ten bol inde. Tretia rovina je, aká je v regiónoch dostupnosť. Je veľa regionálnych špecifík, ktoré treba zohľadniť.

Návrh urobiť Rázsochy aj Trnavu teda podľa vás nedáva zmysel.

Určite nie a pevne verím, že odborníci na ministerstve zdravotníctva majú ešte trochu odbornej spôsobilosti oponovať takémuto návrhu.

Predseda parlamentu Boris Kollár chce, aby štát kúpil nemocnicu na Boroch, ktorú postavila Penta. Tak by sa zaistilo, že by sme postavili potrebné lôžka. Prebiehajú také rokovania? Je možné, aby Bory prešli pod štát?

Nezúčastňujem sa týchto rokovaní a nepatrím pod nemocnicu Bory. Keď som ešte bola na úrade vlády v tíme Implementačnej jednotky, prebehlo jedno rokovanie medzi Pentou a vtedajším predsedom vlády Pellegrinim. Ani tam, ani potom, ani predtým nebol na stole predaj Borov, ale skôr spolupráca – systém, ako má Svet zdravia v regiónoch – prevádzkovanie nemocnice na dlhodobý koncesný kontrakt. Ako sa vyjadril riaditeľ Borov Ľuboš Lopatka, pre nemocnicu Bory dáva zmysel dlhodobá prevádzka a nie povinne musí byť vlastníkom nehnuteľností a pozemkov.

Pracovali ste ako štátna úradníčka. Prečo proces pri pláne obnovy tak dlho trvá?

Jedna vec je politická nálada. Časť koalície vyhrala politickú kampaň vďaka nenávisti alebo vyhraneniu sa voči Pente. Pokiaľ by aj Svet zdravia alebo Penta nedostali prostriedky z plánu obnovy, nejde tu o to, že vezmú peniaze nám. Vezmú ich aj svojim zástupcom v regiónoch. Predstavovala som projekty na zastupiteľstvách a každý poslanec OĽaNO bol za naše projekty.

Ale v krajoch sú aj štátne nemocnice, ktoré by sa mohli peniazmi podporiť.

Áno. Druhá vec je, že výstavba nemocnice nie je výstavba rodinného domu ani nájomných bytov. Je to extrémne komplexný proces. Nestavia sa tak, že by bolo perfektné, ak by sme tu niečo mali. Ide to podľa najoptimálnejšej cesty pre pacienta, personál a logistiku. Tieto procesy je veľmi náročné nakresliť. Posúva sa aj medicína. Pri stavbe Humenného či Rimavskej Soboty prevezmeme koncept nemocnice v Michalovciach, ale hovoríme o tom, že do nich implementujeme veci z Borov či zo zahraničia. Napríklad na jednotke intenzívnej starostlivosti je v poriadku, aby bol takzvaný rooming -in, teda, aby matka a dieťa boli spolu.

To tu doteraz nebolo. Ani ja ako rodička na Kramároch som nemala prístup k svojmu dieťaťu, ktoré bolo v ohrození života. Projekty sú veľmi komplexné ešte predtým, ako sa vôbec dostanú do prípravy a výstavby. Potom je to súhra noriem ako územný plán, posudzovanie vplyvu na životné prostredie, dokumentácia pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie, realizácia stavby. Potrebujete na to tím odborníkov, ktorí uvidia, že niečo nie je v poriadku alebo že to nestíhate. Ak štát tvrdí, že má pripravené projekty na výstavbu, tak sa pozrime na posudzovanie vplyvu na životné prostredie.

Prečo?

Je verejný portál, kde musia byť všetky projekty v posudzovaní. Dnes sú tam naše projekty a jediný štátny projekt, ktorý toto posudzovanie už má, je Martin. Rázsochy to mali od roku 2014, ale platnosť je sedem rokov. Rázsochy by museli znovu prejsť posudzovaním.

Proces pri pláne obnovy trvá tak dlho, lebo nemáme odborníkov, ktorí by povedali, ktoré projekty sú reálne pripravené?

Nepoznám skladbu odborných kapacít na ministerstve zdravotníctva. Stretla som ich na dvoch rokovaniach. Druhá podstatná vec je oponovať politikom. Politici sa zväčša rozhodujú podľa nálad alebo toho, čo im regionálni politici povedia. Aj na úrade vlády potrebujete ľudí, ktorí povedia: „Trnava nie, lebo…“ To, že máte pozemky, neznamená, že stihnete postaviť nemocnicu. A podľa optimalizácie nemocníc má Trnava úplne iné predpoklady. Musíte brať do úvahy fakty, nie prispôsobovať metodiku či rozhodnutia politickému rozhodnutiu.

Chýba dnes niekto, kto by urobil rozhodnutie?

Chýba argumentácia. Predseda vlády má legitímne právo rozhodnúť sa, ale mal by mať na stole všetky alternatívy. Na základe informácií a spôsobu, akým fungujeme, mi to tak nepripadá. Potom je otázka, čo je vlastne cieľom. Môžu byť dva. Ja sa na to pozerám cez pacienta, ktorý vstúpi do nemocnice a jemu prispôsobíme všetky aktivity. Cieľom však môže byť aj to, čo sme videli pri eurofondoch, a teda načerpať peniaze. Pokiaľ načerpáme peniaze, tak ten výsledok nejako príde.

Zlyhal minister Legvarský pre dĺžku procesu?

Problém bol už pri príprave plánu obnovy. Napísať alokáciu peňazí na lôžko bola podľa mňa chyba. Nemocnica je komplex aktivít a činností, ktoré do seba zapadajú. Nejde len o tú hotelovú časť, ale aj o ambulancie, diagnostiku, urgentnú medicínu. Všetci sa prispôsobujeme základnému predpokladu, ktorým je alokácia na lôžko. Rozhodujeme, koľko lôžok dokážeme postaviť, ale nepozeráme sa, akým spôsobom vyriešime nárast hospitalizácií v nemocnici. Niekedy potrebujete dobudovať niečo úplne iné, ako je hotelová časť.

Keď premiér Eduard Heger hovorí, že do veľkej miery pripravoval plán obnovy ako minister financií, je to teda jeho chyba?

Premiér nemá šancu mať pod kontrolou všetky nuansy a detaily. Problém bol pri predchádzajúcom ministrovi zdravotníctva, ktorý dovolil, aby sa predložil taký plán. Minister Lengvarský nakúpil, čo už bolo. Zásadný problém je, že nespustili Zdravotnícku implementačnú agentúru v čase, keď to mali urobiť. Problém je aj dostať tam kvalitných ľudí, ktorí vedia stavať nemocnice. Takého odborníka nevyberiete za dva či tri a pol mesiaca. Sú to ľudia, ktorí sú extrémne dobre platení, je ich málo a vyžaduje si to prípravu. Mali sme jeden a pol roka, aby sme zohnali odborníkov. Druhé zlyhanie je, že zriadenie agentúry nebolo také efektívne, ako malo byť. Prelínalo sa to cez oboch ministrov. Tretia vec je, že stavba nemocníc sa stala politickou témou. Vo februári 2022 ministerstvo zverejnilo harmonogram, v ktorom povedali, že budú dopytové výzvy a budú vyhodnotené do septembra. Žiadateľmi mali byť poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Ak by bola výzva pripravená ako pri štandardných eurofondoch, nemáme sa o čom baviť.

Ak by ste si mali zatipovať, ako budú vyzerať nemocnice v roku 2027?

Dúfam, že táto krajina nezopakuje svoju historickú chybu – Rázsochy, ktoré roky stáli ako skelet a potom sa zbúrali. Teraz je tu idea zas vybudovať skelet. Pokiaľ sa nič závažné nezmení a bude to prebiehať tak ako doteraz, budeme krajinou železobetónových skeletov.

Nebude dokončená ani jedna veľká stavba?

Ak sa budeme rozprávať len o štátnych nemocniciach a pôjdeme rýchlosťou ako doteraz, tak si myslím, že, bohužiaľ, nie.