Denník N

Smerujeme k verejnej energetike, ale nezabúdajme, že potrebujeme aj energetický biznis

Kompresorová stanica plynu vo Veľkých Kapušanoch, cez ktorú prúdi ruský plyn do západnej Európy. Foto - TASR
Kompresorová stanica plynu vo Veľkých Kapušanoch, cez ktorú prúdi ruský plyn do západnej Európy. Foto – TASR

Autor je energetický analytik

Je január 2009, na celom Slovensku je zima „ako v ruskom filme“ a Kremeľ dáva pokyn Gazpromu, aby úplne zastavil dodávky plynu cez Ukrajinu smerom na Slovensko a do Európy. Za desiatky rokov plynárenskej spolupráce Moskvy s Európu je to bezprecedentný krok a závažné porušenie kľúčových zmluvných záväzkov ruského koncernu voči európskym zákazníkom vrátane slovenského SPP.

Manažérsky kontrolujú slovenské plynárenstvo vtedajší dvaja najväčší európski plynárenskí giganti a súčasne hlavní partneri samotného Gazpromu – nemecký Ruhrgas a Gaz de France. Nemeckí a francúzski manažéri, ktorí dovtedy sebavedome riadili slovenský plynárenský koncern, sa pobrali na Úrad vlády SR a žiadali vtedajší vládny kabinet Roberta Fica o pomoc. Kým plyn z Ruska nerušene tiekol, robili biznis podľa svojho uváženia a bránili zásahom vlády do chodu podniku. No v momente, keď merače vstupného bodu na tranzitnom plynovode vo Veľkých Kapušanoch ukázali uprostred januárových mrazov nulu, nerozpakovali sa žiadať vládu o pomoc a do značnej miery na ňu hodili zodpovednosť za riešenie krízovej situácie.

Táto kríza pritom vôbec nemusela byť, keby

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Plynová kríza

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie