Smerujeme k verejnej energetike, ale nezabúdajme, že potrebujeme aj energetický biznis
Autor je energetický analytik
Je január 2009, na celom Slovensku je zima „ako v ruskom filme“ a Kremeľ dáva pokyn Gazpromu, aby úplne zastavil dodávky plynu cez Ukrajinu smerom na Slovensko a do Európy. Za desiatky rokov plynárenskej spolupráce Moskvy s Európu je to bezprecedentný krok a závažné porušenie kľúčových zmluvných záväzkov ruského koncernu voči európskym zákazníkom vrátane slovenského SPP.
Manažérsky kontrolujú slovenské plynárenstvo vtedajší dvaja najväčší európski plynárenskí giganti a súčasne hlavní partneri samotného Gazpromu – nemecký Ruhrgas a Gaz de France. Nemeckí a francúzski manažéri, ktorí dovtedy sebavedome riadili slovenský plynárenský koncern, sa pobrali na Úrad vlády SR a žiadali vtedajší vládny kabinet Roberta Fica o pomoc. Kým plyn z Ruska nerušene tiekol, robili biznis podľa svojho uváženia a bránili zásahom vlády do chodu podniku. No v momente, keď merače vstupného bodu na tranzitnom plynovode vo Veľkých Kapušanoch ukázali uprostred januárových mrazov nulu, nerozpakovali sa žiadať vládu o pomoc a do značnej miery na ňu hodili zodpovednosť za riešenie krízovej situácie.
Táto kríza pritom vôbec nemusela byť, keby