Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonóm Ódor: Teraz je čas opäť si vytvoriť vankúš na horšie časy

Ľudovít Ódor počas Debaty N o zdravotníctve. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ľudovít Ódor počas Debaty N o zdravotníctve. Foto N – Tomáš Benedikovič

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ĽUDOVÍT ÓDOR (39) hovorí, že skôr má bližšie k tomu, čo o našom rozpočte hovorí Európska komisia, ako k tomu, čo hovorí ministerstvo financií. 

Ukázala Ficova vláda za štyri roky, že je dobrý hospodár alebo ani nie?

Dá sa povedať, že za tie štyri roky bola politika mať deficit tri percentá a dosť. V roku 2013 sme sa významným ozdravením rozpočtu dostali k trom percentám, urobili sa zmeny v prvom dôchodkovom pilieri, no odvtedy sme sa skôr vzďaľovali, ako blížili k cieľu mať vyrovnaný rozpočet. Podstatná časť práce v tejto súvislosti čaká na nasledujúcu vládu.

Máme vysoký alebo nízky deficit?

Záleží na tom, voči čomu to meriame. V Európe je veľa krajín, ktoré majú výrazne vyšší deficit, takže by som nepovažoval situáciu na Slovensku za mimoriadnu. Máme však ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí, že ak dlh prekročí 50 percent HDP, postupne by sme mali prijímať opatrenia, aby sme sa vrátili späť pod túto hranicu. Ani v tomto rozpočte také opatrenia nie sú. Videli sme, že na začiatku krízy sa nám hodilo, že sme mali dlh okolo 30 percent HDP, lebo sme cez jej najťažšiu fázu vedeli prejsť bez toho, aby nás finančné trhy zatlačili do kúta. Teraz je čas opätovne si vytvoriť vankúš na horšie časy.

Európska komisia si myslí, že nasledujúce dva roky bude vláda hospodáriť s vyšším deficitom, ako sama hovorí. Kto má podľa vás pravdu – naša vláda alebo Brusel?

To zistíme o dva roky. Naše hodnotenie je však oveľa bližšie k tomu, čo hovorí Európska komisia, ako k tomu, čo hovorí ministerstvo financií. V rozpočte sú detailne vysvetlené všetky opatrenia, ktoré zvyšujú deficit, ale chýba podrobný popis opatrení, ktoré by ho mali znížiť. Napríklad výdavky v zdravotníctve majú rásť výrazne pomalšie, ako rástli štandardne doteraz. Bez konkrétnych opatrení je to veľmi optimistický scenár. Počíta sa s relatívne veľkou úsporou na investíciách, čo z pohľadu krajiny nie je až také dobré. Obmedzuje sa rastový potenciál a vytvárajú sa investičné dlhy do budúcnosti. V minulosti bola v rozpočte rezerva na makroekonomický vývoj, teraz tam nie je. Negatívne riziká prevažujú nad pozitívnymi.

Ako spätne hodnotíte zvyšovanie daní na začiatku Ficovej vlády?

Rozpočtová rada to môže hodnotiť len z pohľadu verejných financií. Ambície, ktoré tam boli, sa z pohľadu rozpočtu viac-menej naplnili. Dokonca som prekvapený z toho, že napriek zvýšeniu sadzby, ktorou sa zdaňujú zisky firiem, bol výnos dane z príjmov nečakane dobrý. Sčasti to môže súvisieť s tým, že keď fungujú niektoré opatrenia proti daňovým únikom pri DPH, zároveň sa legalizujú tržby, z ktorých treba po odrátaní nákladov platiť dane.

A čo živnostníci? Hovorilo sa, že im treba zvýšiť dane, aby neboli natoľko zvýhodnení oproti zamestnancom, no bola aj obava, koľko živností v dôsledku toho zanikne. Aký je výsledok?

Rozpočtové príjmy sú relatívne v poriadku. Vzhľadom na to, že zdanenie šlo výrazne nahor, naozaj zanikli viaceré živnosti, ale aj eseročky (v súvislosti s daňovými licenciami – pozn. red.). Vidíme tam úbytok.

Najväčším opatrením Ficových sociálnych balíčkov je zatiaľ odvodová odpočítateľná položka na zdravotné odvody. Ukázalo sa, že sa to aj využíva a rastie vďaka tomu zamestnanosť, alebo to neplatí?

Zatiaľ sa využíva iba 25 percent z toho, čo sa ponúklo pre pracovnú silu s nízkym príjmom. Sám nerozumiem tomu, prečo je miera využívania taká nízka. Niekto necháva peniaze na stole do jari budúceho roka a nemusel by to robiť – mohol by ich mať k dispozícii teraz. Samozrejme, potom ani účinok na trh práce nemôže byť v tomto roku výrazný.

Opozícia dosť kritizuje sociálne balíčky. Fico tvrdí, že sa to celé nepredraží. Aká je to veľká téma?

Rozpočtová rada nekomentuje, aké má vláda priority na výdavkovej strane. Keby boli balíčky v rámci existujúcich rozpočtových cieľov, nemali by sme k tomu nič. Problém z môjho pohľadu je, že sa rozpočtové deficity postupne posúvajú nahor. Tým odďaľujeme návrat pod prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy, teda do relatívne bezpečného teritória. To nás neskôr môže dobehnúť. Je to riziko, ktoré vnímam.

Ako sme na tom momentálne s výberom DPH?

Po dlhšom období zlepšovania prišla fáza stabilizácie. Rozdiel v úspešnosti oproti iným krajinám je však stále relatívne veľký, a preto predpokladám, že na rad prídu ešte ďalšie opatrenia. Napríklad v dobe digitálnych dát a veľkých databáz môže byť kontrola podľa mňa ešte úspešnejšia.

Už vieme, že efektivita výberu DPH od roku 2005 na Slovensku klesá. Od polovice roku 2012 sa to zlepšovalo, ale už to neplatí. DPH vyberáme menej efektívne ako väčšina európskych krajín. Čím je Slovensko iné?

Netrúfam si povedať, do akej miery je to spôsobené obchádzaním zákonov fiktívnymi obchodmi a do akej miery tým, že ľudia idú do pneuservisu a nepýtajú si bločky, lebo to majú potom takmer o 20 percent lacnejšie. Zatiaľ sa zdá, že stratégia finančnej správy smerovala na veľkú korupciu. Neviem povedať, aký podiel má drobná korupcia, ale myslím si, že aj tam by bolo dobré prijať nejaké opatrenia.

Prepočty Inštitútu finančnej politiky ukázali, že efekt bločkovej lotérie bol výrazne menší, ako sa čakalo. Nepotvrdilo sa tým, že problém nie je ani tak v bločkoch, ako vo vratkách DPH?

Nadmerné odpočty DPH sa znížili, bolo vidno, že niektoré opatrenia pomohli, aj preto sa zvyšovala efektívna daňová sadzba. Na druhej strane, z bločkov vydaných pri nákupe, ktoré sa potom registrujú, viete zistiť iba to, či boli vydané legálne. Je tam stále veľká šedá zóna, že niekde nechceme ani bloček, lebo bez DPH to máme lacnejšie. Zdá sa, že v stavebníctve alebo službách to prispieva k daňovým únikom vo väčšej miere ako v iných krajinách. Nie je to jednoduché riešiť a odhaliť.

Člen Rozpočtovej rady Ľudovít Ódor. Foto - Tasr
Foto – TASR

Na Slovensku sa hovorí, že najväčší problém verejných financií je korupcia. Súhlasíte s tým?

To, čo vidím v poslednom období v zdravotníctve, doprave či IT sektore, ukazuje, že nie všetky dôležité rozhodnutia sú dostatočne vyargumentované a kvalitne pripravené. Zdá sa, že vo verejných financiách ešte stále nekladieme dostatočný dôraz na efektívnosť alebo „kvalitu za peniaze“.

V zdravotníctve sú asi štyri miliardy eur. Vy ste raz povedali, že z pohľadu efektivity sa správa tak, akoby v ňom boli tri miliardy. Kde sa stráca jedna miliarda?

Keď sa pozrieme na reálne výsledky nášho zdravotníctva v porovnaní s Českom, nevidíme veľký rozdiel v tom, koľko pijeme a fajčíme. Zároveň na zdravotníctvo dávame zhruba rovnako, no naše výsledky sú oveľa horšie ako české. Buď preto, že peniaze nejdú tam, kam by mali ísť, alebo vytečú niekam von zo zdravotníctva, alebo nevieme spravovať financie tak, aby sa dostali k dobrým lekárom a k dobrým nemocniciam. Ani nevieme, ktoré sú dobré nemocnice a ktorí sú dobrí lekári. V zdravotníctve chýbajú informácie.

Aké informácie by sa mali zverejňovať?

Najskôr o hospodárení nemocníc. Boli štúdie, ktoré poukazovali na plytvanie, rôzne duplicity, ako aj na to, že za tie isté veci niektoré nemocnice platia výrazne viac ako iné. Keby bratislavská fakultná nemocnica vedela obstarávať tak ako trnavská, vedela by ušetriť niekoľko desiatok miliónov. Musíme nastaviť domáce i zahraničné benchmarky. Potom treba povedať, kde sa ktoré úkony vykonávajú a s akou úspešnosťou. Poisťovne by vo väčšej miere mali manažovať pacienta. Mali by mať viac informácií, ktorý lekár je kvalitný. Mal by potom dostať aj viac peňazí, aby motivácie boli v zdravotníctve dobre nastavené.

Vy ste v diskusii Denníka N povedali, že buď by mala byť jedna štátna poisťovňa, alebo by medzi zdravotnými poisťovňami mala byť konkurencia. Ukazuje sa, že Smer nemá žiaden plán. Je teda isté, že zostaneme pri dnešnom systéme troch poisťovní. Bude to teraz takto zakonzervované, alebo čo s tým?

Podľa mňa nie je dobré mať oligopolistickú štruktúru. Ak sa chce niekto politicky rozhodnúť, má k dispozícii dve možnosti: systém, ktorý je dostatočne konkurenčný, alebo systém, ktorý je nekonkurenčný, ale silne regulovaný. Teraz máme to najhoršie z oboch svetov: systém, ktorý je slabo regulovaný a nedostatočne konkurenčný, a preto to nemôže fungovať. Mal by sa už niekto rozhodnúť, ako vidí budúcnosť zdravotného poistenia na Slovensku. Toto naozaj nie je systém, ktorý je dlhodobo efektívny.

Poďme teraz k plánovanému obchvatu Bratislavy. Kým ministerstvo dopravy projekt obhajuje, inštitút INEKO ukázal, že PPP obchvat Bratislavy môže byť predražený až o miliardu. Čo je vlastne problém obchvatu – že chýba verejná debata, či takýto obchvat vôbec treba, alebo spôsob jeho financovania?

Pri každom verejnom projekte by prvá otázka mala byť, čo chceme dosiahnuť a či riešenie, ktoré navrhujeme, je najlepšie spomedzi všetkých alternatív. Problém je, že zatiaľ neboli verejnosti predstavené argumenty ani prieskumy, ktoré by jasne preukázali, že tento projekt je najlepším riešením pre odbremenenie dopravy v Bratislave. Stále sme v bode nula.

Ministerstvo tvrdí, že obchvat by sa dal platiť z rozpočtu bez PPP projektu najskôr od roku 2023. Je to tak?

V kapitole dopravy sú každý rok nemalé prostriedky. Je to len otázkou priorít. Ministerstvo musí povedať, čo je pre nich priorita, a mali by ukázať, že všetky väčšie priority sú už narozpočtované a nie je tam priestor na tento projekt. Neviem, či to urobili, ale bol by to logický krok.

Menej sa teraz hovorí o dôchodkoch a druhom pilieri. Väčšina ľudí si v ňom sporí v garantovanom fonde. Vo svojej knihe ste sa vyjadrili, že nebolo dobrým rozhodnutím dať ľudí do garantovaného fondu, ak sami aktívne nepovedali, že to nechcú. Dnes tam automaticky vstupujú mladí ľudia. Ak to platí, malo by sa to zmeniť a treba ľudí poprehadzovať?

Bol som jedným z tých, ktorí presadili indexové fondy zamerané na akcie. Ak má niekto pred sebou investičný horizont 30 alebo 40 rokov, čo jednoznačne mladí ľudia majú, potom by akcie mali zohrávať významnú úlohu. Sporiť 40 rokov v dlhopisových fondoch nemusí byť efektívne ani pre štát, ani pre jednotlivca. Ja som navrhoval, že pre tých, čo vstupujú na trh práce, by bola dobrá minimálne nejaká zmiešaná stratégia, ktorú by, samozrejme, bolo možné na požiadanie sporiteľa zmeniť. To znamená, že akcie by mali mať jednoznačne silnejšie zastúpenie.

Ako sa budeme pozerať o 10 rokov na túto vládu? Budeme sa na ňu pozerať ako na vládu, ktorá v tom chaose nespadla do ešte väčšieho chaosu, alebo ako na vládu, ktorá nevyužila šancu?

Ťažko povedať. Prvé dva roky boli určite náročné a prijaté kroky prispeli k udržateľnosti verejných financií. V druhých dvoch rokoch však aj napriek tomu, že do rozpočtu prišli vyššie dane, ako boli plánované, a otvoril sa druhý pilier, vďaka čomu tam plynuli aj vyššie odvody, sa nepodarilo zrýchliť konsolidáciu. Naopak, skôr sme sa vzďaľovali od predchádzajúcich pozícií, čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. Pre mňa bude úplne kľúčové, čo sa udeje v najbližších štyroch rokoch. Ak sa makroekonomická prognóza naozaj naplní a budú stabilnejšie časy, naozaj je to obdobie, keď by sme sa mali posunúť k vyrovnanému rozpočtu. Zatiaľ v rozpočte nie sú opatrenia, ktoré by to podporovali.

Keby ste navrhovali opatrenia, čo by ste robili?

Už si nemyslím, že zásadné úspory sa dajú robiť plošnými opatreniami na výdavkovej strane. Treba sa sústrediť na oblasti, ktoré vykazujú relatívne slabú efektívnosť a výsledky nezodpovedajú financiám, ktoré tam idú. Hovorím o zdravotníctve, doprave, IT sektore. Naozaj sa už treba pýtať, či tam potrebujeme mať také výdavky, či sú tomu adekvátne výsledky a či sa to nedá urobiť inak a lacnejšie.

Foto - tasr
Foto – TASR

V lete poslanci zvolili nového člena rozpočtovej rady. Vy ste určite dúfali, že budete ďalej spolupracovať s Michalom Horváthom. Jemu sa však nepodarilo stať sa opätovne členom rady. Stala sa ňou profesorka Ekonomickej univerzity Anetta Čaplánová. Dá sa povedať, že ste spokojný?

Parlament zahlasoval a my sme to rešpektovali – fungujeme profesionálne.

Ako to máte teraz rozdelené?

Nemáme rozdelené priority, každý člen zodpovedá za činnosť rady. Ja okrem lokálnych vecí som dosť aktívny aj na európskej úrovni, keďže som podpredsedom Združenia nezávislých fiškálnych rád v Európe. Napríklad teraz riešime vznik európskej fiškálnej rady a v Bruseli diskutujeme aj o európskom fiškálnom rámci.

Do akej miery bude európska rozpočtová rada hovoriť do rozpočtov jednotlivých vlád?

Nová rada bude len poradným orgánom pre Komisiu. Pre nás je však úplne kľúčové, aby rada bola vnímaná ako nezávislá. Spôsob, ako vzniká, zatiaľ naznačuje, že sa s tým spájajú isté riziká, keďže na kontrolu Komisie založila poradný orgán samotná Komisia. Bude nominovať všetkých členov, aj keď na základe rozhovorov s inými inštitúciami, budú ju platiť z Komisie. Preto je veľmi dôležité, kto bude v rade sedieť. Bolo by dobré, keby jej členmi boli ľudia s európskym renomé, ktorí nebudú svoju dobrú reputáciu strácať tým, že podľahnú politickým tlakom.

Čím to je, že Francúzom sa darí získavať výnimky, vďaka ktorým majú viac času na zásadnejšie zníženie deficitu?

Je to sčasti tým, že rozhodnutia sa dejú pod obrovským politickým tlakom v Bruseli. Práve preto vnímame ako istú príležitosť, a potvrdil to aj šéf euroskupiny (holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem – pozn. red.), keď tu bol na Tatra Summite, že by bolo dobré mať v Európe naozaj nezávislú fiškálnu radu, ktorá by kontrolovala, či sú tie rozhodnutia skutočne ekonomicky opodstatnené.

Nemci mali vlani prebytok a Francúzi deficit vyšší ako Slovensko. Znamená to, že hospodárime horšie ako Nemci a lepšie ako Francúzi?

Treba sa pozrieť aj na dlh, nie iba na deficity. Ale Nemecko naozaj hospodári za posledné roky veľmi blízko nuly, nevytvára už nový dlh pre ďalšie generácie, kým Francúzsko dostáva výnimku za výnimkou, aby sa dostalo pod tri percentá HDP. Tým trochu znižuje dôveryhodnosť nových pravidiel. Ešte ani poriadne nezaschol atrament na zmluvách a už poskytujeme rôzne výnimky v rámci Paktu stability a rastu. Určite je veľký rozdiel medzi Nemeckom a Francúzskom a dá sa povedať, že Slovensko sa drží zatiaľ bližšie k Nemecku než k Francúzsku.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Vplyv poľnohospodárstva je v debate o klíme nespravodlivo v závetrí, hovorí ekonóm Andrej Svorenčík.  „Tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry: 

Globálny pohľad

Poľnohospodárstvo síce tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami. Napriek tomu je akosi v závetrí, veď ani najnovšia otázka pre panelistov nespomína explicitne poľnohospodárstvo, ale len priemysel a dopravu.

Globálne otepľovanie má negatívny spätný vplyv na poľnohospodárstvo, ktoré tak musí okrem iného zápasiť s častejším výskytom extrémnych udalostí, výkyvmi počasia a problémami spojenými so znečistením pôdy a ovzdušia.

Poľnohospodárstvo prispieva ku globálnemu otepľovaniu emisiami skleníkových plynov aj premenou lesov na poľnohospodársku pôdu. Najväčší negatívny príspevok ku klimatickej kríze majú odlesňovanie, pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka a využívanie hnojív.

Samotná živočíšna výroba je zodpovedná najmä za produkciu oxidu uhličitého a metánu, znižovanie úrodnosti pôdy, stratu miesta na život pre rastliny a živočíchy a následný pokles ich rôznorodosti. Rastlinná výroba má výrazne nižšie externality, aj keď problematické sú rozsiahle monokultúry.

Sen a skutočnosť

V zelenej politike sú plány často na míle vzdialené od reality. Koniec fosílnych palív je stále v nedohľadne. Z globálneho pohľadu sa o osude planéty nerozhodne u nás na Slovensku. O jej osude sa predovšetkým rozhodne v nenasýtených, populačne obrovských hospodárstvach (India a Čína) a v plytvajúcich USA.

Napriek tomu je značný priestor na osobnej úrovni, ale aj na našej národnej.

Menej mäsa

Priemerná ročná CO2 bilancia ľudí na Zemi je v súčasnosti takmer 5 ton. Hodnoty sa značne líšia od toho, kde človek žije. Kým na Slovensku je to 5,7 tony a priemer EÚ je 6,4 tony, tak v USA je to až 16,5 t, v Číne 7,5 t. V najchudobnejších krajinách, ktoré sú často najohrozenejšie a najmenej pripravené na dôsledky klimatickej krízy, je to len 0,3 t.

Na dosiahnutie dvojstupňového cieľa Parížskej dohody je potrebné znížiť tento priemer na nie viac ako 2,1 tony ročne a trvalo neprekročiť túto úroveň do roku 2050. Jonathan Safran Foer, autor knihy We are the Climate: Saving the Planet Begins at Breakfast (2019)a Eating Animals (2010), tvrdí v tohtotýždňovom rozhovore v časopise Stern, že už prechod na vegánsku stravu na raňajky a na obed (večera môže byť mäsitá), ročne ušetrí až 1,3 tony CO2 ročne, čo je viac ako 40 percent toho, čo je potrebné v globále na jednu osobu ušetriť.

Carbon tax

Osobné stravovacie rozhodnutia sa dajú podporiť cez postihovanie producentov negatívnych klimatických externalít. Medzi ekonómami je široký konsenzus, že cenový signál prostredníctvom zdaňovania CO2 producentov je najefektívnejší spôsob, ako ľudí motivovať ku klímu menej zaťažujúcej spotrebe.

Okrem efektívnosti netreba zabúdať aj na distribučné efekty. V štúdii z roku 2017 v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa autori pozreli na dosah uhlíkovej dane na ceny potravín a potravinovú infláciu. Z komodít by si to neprekvapivo najviac odniesli hovädzie mäso, ryža a mlieko. Oveľa vážnejším záverom je, ktoré krajiny by zažili najväčší nárast cien — krajiny Oceánie, južnej a juhovýhodnej Ázie a subsaharskej Afriky.

To by so sebou nieslo pravdepodobne značné politické a migračné riziká. A ukazuje tiež, že riešenie klimatickej krízy musí byť nielen globálne, ale aj spravodlivé.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa8c83

Slovenský kontext

Slovenské poľnohospodárstvo má nižší negatívny vplyv na životné prostredie ako poľnohospodárstvo väčšiny krajín EÚ. Na globálne otepľovanie vplývame menšou mierou ako priemer EÚ. Navyše Slovensko zaznamenalo jeden z najmenších poklesov biodiverzity v EÚ. Napriek tomu má slovenské pôdohospodárstvo mnohé problémy.

Čelíme vysokému ohrozeniu pôdy eróziou, nedostatočnému zalesňovaniu a zatrávňovaniu, nízkou informovanosťou medzi poľnohospodármi o postupoch znižujúcich únik skleníkových plynov z pôdy a veľmi nízkou kvalitou a finančnou poddimenzovanosťou slovenského poľnohospodárskeho výskumu.

Čo plánuje robiť EÚ?

Poľnohospodárska politika v EÚ sa riadi spoločnými pravidlami, ktoré sa v sedemročných cykloch vždy pripravujú nanovo. Návrh Európskej komisie týkajúci sa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje od roku 2021 ambície v oblasti životného prostredia a tlak na dosahovanie merateľných výsledkov.

Zároveň bude poskytovať väčšiu voľnosť pre členské štáty, čo sa týka jej implementácie. Slovensko bude mať možnosť do väčšej miery zohľadniť environmentálny aspekt, nemusí sa spoliehať len na minimálne nároky EÚ. Na environmentálnu oblasť by členské štáty mali vyčleniť aspoň 40 % zdrojov.

Jedným z hlavných prvkov budú nové podmienky vyplácania (na Slovensku neslávne známych) priamych platieb, ktoré majú byť podmienené prísnejším uplatňovaním postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Ďalším systémovým krokom majú byť agro-environmentálne klimatické opatrenia. Ich cieľom je obnova, ochrana a podpora ekosystémov, efektívne využívanie vstupov a prechod na nízko uhlíkovú produkciu.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo

Počas posledného roka a pol sme sa v Inštitúte pôdohospodárskej politiky spolu s kolegami z Útvaru hodnoty za peniaze venovali revízii výdavkov na pôdohospodárstvo vrátane súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na Slovensku a odporúčaní pre budúcu SPP.

Revízia identifikovala viacero opatrení s vplyvom na životné prostredie a klimatickú krízu. Rozvediem len dve.

Odporúčame napríklad zaviesť schémy, v ktorých beneficienti prijmú sériu záväzkov s vopred stanovenými cieľovými hodnotami environmentálnych indikátorov. Uvedený prístup implementujú už viaceré členské štáty v súčasnej SPP.

V jednej schéme sa tak budú spájať viaceré prvky, ako napríklad obmedzenie použitia priemyselných hnojív, obmedzenie použitia rizikových prípravkov na ochranu rastlín alebo vykonávanie protieróznych opatrení. Subjekty by mali voľnosť pri výbere jednotlivých záväzkov. Poskytnutá flexibilita by však ovplyvňovala výšku kompenzačnej platby.

Revízia tiež odporúča zaviesť cieľovo orientovanú podporu na ochranu a zlepšenie kvality pôdy, vody a biotopov. Z hľadiska kvality pôdy na Slovensku prevládajú problémy ohrozenia veľkej časti pôdneho fondu vodnou a veternou eróziou (43 % pôdy), zvýšenou acidifikáciou (47 %), zhutnením (33 %) a zníženým obsahom humusu v pôde (30 % deficit). Deficit organického uhlíka je problémom najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby a s nízkou diverzifikáciou plodín.

Na záver len dodám, že sme len na začiatku komplexného chápania a prepojenia do verejných politík vzájomných a početných vplyvov klimatickej krízy, poľnohospodárstva, lesníctva, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, poklesu biodiverzity, kvality potravín, ľudského zdravia, ale aj zdravia zvierat.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dosahy na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dosahy produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka, ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečiť udržateľný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu ovzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnanosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú skleníkové plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. „zelenú“ energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšiť náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dosahy na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý, až zanedbateľný. Dosahy na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dosahy na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz asi len tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. „Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,“ zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v „blízkej budúcnosti“. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr, či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.