Ekonóm Ódor: Teraz je čas opäť si vytvoriť vankúš na horšie časy

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ĽUDOVÍT ÓDOR (39) hovorí, že skôr má bližšie k tomu, čo o našom rozpočte hovorí Európska komisia, ako k tomu, čo hovorí ministerstvo financií. 

Ukázala Ficova vláda za štyri roky, že je dobrý hospodár alebo ani nie?

Dá sa povedať, že za tie štyri roky bola politika mať deficit tri percentá a dosť. V roku 2013 sme sa významným ozdravením rozpočtu dostali k trom percentám, urobili sa zmeny v prvom dôchodkovom pilieri, no odvtedy sme sa skôr vzďaľovali, ako blížili k cieľu mať vyrovnaný rozpočet. Podstatná časť práce v tejto súvislosti čaká na nasledujúcu vládu.

Máme vysoký alebo nízky deficit?

Záleží na tom, voči čomu to meriame. V Európe je veľa krajín, ktoré majú výrazne vyšší deficit, takže by som nepovažoval situáciu na Slovensku za mimoriadnu. Máme však ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí, že ak dlh prekročí 50 percent HDP, postupne by sme mali prijímať opatrenia, aby sme sa vrátili späť pod túto hranicu. Ani v tomto rozpočte také opatrenia nie sú. Videli sme, že na začiatku krízy sa nám hodilo, že sme mali dlh okolo 30 percent HDP, lebo sme cez jej najťažšiu fázu vedeli prejsť bez toho, aby nás finančné trhy zatlačili do kúta. Teraz je čas opätovne si vytvoriť vankúš na horšie časy.

Európska komisia si myslí, že nasledujúce dva roky bude vláda hospodáriť s vyšším deficitom, ako sama hovorí. Kto má podľa vás pravdu – naša vláda alebo Brusel?

To zistíme o dva roky. Naše hodnotenie je však oveľa bližšie k tomu, čo hovorí Európska komisia, ako k tomu, čo hovorí ministerstvo financií. V rozpočte sú detailne vysvetlené všetky opatrenia, ktoré zvyšujú deficit, ale chýba podrobný popis opatrení, ktoré by ho mali znížiť. Napríklad výdavky v zdravotníctve majú rásť výrazne pomalšie, ako rástli štandardne doteraz. Bez konkrétnych opatrení je to veľmi optimistický scenár. Počíta sa s relatívne veľkou úsporou na investíciách, čo z pohľadu krajiny nie je až také dobré. Obmedzuje sa rastový potenciál a vytvárajú sa investičné dlhy do budúcnosti. V minulosti bola v rozpočte rezerva na makroekonomický vývoj, teraz tam nie je. Negatívne riziká prevažujú nad pozitívnymi.

Ako spätne hodnotíte zvyšovanie daní na začiatku Ficovej vlády?

Rozpočtová rada to môže hodnotiť len z pohľadu verejných financií. Ambície, ktoré tam boli, sa z pohľadu rozpočtu viac-menej naplnili. Dokonca som prekvapený z toho, že napriek zvýšeniu sadzby, ktorou sa zdaňujú zisky firiem, bol výnos dane z príjmov nečakane dobrý. Sčasti to môže súvisieť s tým, že keď fungujú niektoré opatrenia proti daňovým únikom pri DPH, zároveň sa legalizujú tržby, z ktorých treba po odrátaní nákladov platiť dane.

A čo živnostníci? Hovorilo sa, že im treba zvýšiť dane, aby neboli natoľko zvýhodnení oproti zamestnancom, no bola aj obava, koľko živností v dôsledku toho zanikne. Aký je výsledok?

Rozpočtové príjmy sú relatívne v poriadku. Vzhľadom na to, že zdanenie šlo výrazne nahor, naozaj zanikli viaceré živnosti, ale aj eseročky (v súvislosti s daňovými licenciami – pozn. red.). Vidíme tam úbytok.

Najväčším opatrením Ficových sociálnych balíčkov je zatiaľ odvodová odpočítateľná položka na zdravotné odvody. Ukázalo sa, že sa to aj využíva a rastie vďaka tomu zamestnanosť, alebo to neplatí?

Zatiaľ sa využíva iba 25 percent z toho, čo sa ponúklo pre pracovnú silu s nízkym príjmom. Sám nerozumiem tomu, prečo je miera využívania taká nízka. Niekto necháva peniaze na stole do jari budúceho roka a nemusel by to robiť – mohol by ich mať k dispozícii teraz. Samozrejme, potom ani účinok na trh práce nemôže byť v tomto roku výrazný.

Prečítajte si

Rozpočtová rada spochybnila Kažimírov rozpočet

Opozícia dosť kritizuje sociálne balíčky. Fico tvrdí, že sa to celé nepredraží. Aká je to veľká téma?

Rozpočtová rada nekomentuje, aké má vláda priority na výdavkovej strane. Keby boli balíčky v rámci existujúcich rozpočtových cieľov, nemali by sme k tomu nič. Problém z môjho pohľadu je, že sa rozpočtové deficity postupne posúvajú nahor. Tým odďaľujeme návrat pod prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy, teda do relatívne bezpečného teritória. To nás neskôr môže dobehnúť. Je to riziko, ktoré vnímam.

Ako sme na tom momentálne s výberom DPH?

Po dlhšom období zlepšovania prišla fáza stabilizácie. Rozdiel v úspešnosti oproti iným krajinám je však stále relatívne veľký, a preto predpokladám, že na rad prídu ešte ďalšie opatrenia. Napríklad v dobe digitálnych dát a veľkých databáz môže byť kontrola podľa mňa ešte úspešnejšia.

Už vieme, že efektivita výberu DPH od roku 2005 na Slovensku klesá. Od polovice roku 2012 sa to zlepšovalo, ale už to neplatí. DPH vyberáme menej efektívne ako väčšina európskych krajín. Čím je Slovensko iné?

Netrúfam si povedať, do akej miery je to spôsobené obchádzaním zákonov fiktívnymi obchodmi a do akej miery tým, že ľudia idú do pneuservisu a nepýtajú si bločky, lebo to majú potom takmer o 20 percent lacnejšie. Zatiaľ sa zdá, že stratégia finančnej správy smerovala na veľkú korupciu. Neviem povedať, aký podiel má drobná korupcia, ale myslím si, že aj tam by bolo dobré prijať nejaké opatrenia.

Prepočty Inštitútu finančnej politiky ukázali, že efekt bločkovej lotérie bol výrazne menší, ako sa čakalo. Nepotvrdilo sa tým, že problém nie je ani tak v bločkoch, ako vo vratkách DPH?

Nadmerné odpočty DPH sa znížili, bolo vidno, že niektoré opatrenia pomohli, aj preto sa zvyšovala efektívna daňová sadzba. Na druhej strane, z bločkov vydaných pri nákupe, ktoré sa potom registrujú, viete zistiť iba to, či boli vydané legálne. Je tam stále veľká šedá zóna, že niekde nechceme ani bloček, lebo bez DPH to máme lacnejšie. Zdá sa, že v stavebníctve alebo službách to prispieva k daňovým únikom vo väčšej miere ako v iných krajinách. Nie je to jednoduché riešiť a odhaliť.

Na Slovensku sa hovorí, že najväčší problém verejných financií je korupcia. Súhlasíte s tým?

To, čo vidím v poslednom období v zdravotníctve, doprave či IT sektore, ukazuje, že nie všetky dôležité rozhodnutia sú dostatočne vyargumentované a kvalitne pripravené. Zdá sa, že vo verejných financiách ešte stále nekladieme dostatočný dôraz na efektívnosť alebo „kvalitu za peniaze“.

V zdravotníctve sú asi štyri miliardy eur. Vy ste raz povedali, že z pohľadu efektivity sa správa tak, akoby v ňom boli tri miliardy. Kde sa stráca jedna miliarda?

Keď sa pozrieme na reálne výsledky nášho zdravotníctva v porovnaní s Českom, nevidíme veľký rozdiel v tom, koľko pijeme a fajčíme. Zároveň na zdravotníctvo dávame zhruba rovnako, no naše výsledky sú oveľa horšie ako české. Buď preto, že peniaze nejdú tam, kam by mali ísť, alebo vytečú niekam von zo zdravotníctva, alebo nevieme spravovať financie tak, aby sa dostali k dobrým lekárom a k dobrým nemocniciam. Ani nevieme, ktoré sú dobré nemocnice a ktorí sú dobrí lekári. V zdravotníctve chýbajú informácie.

Aké informácie by sa mali zverejňovať?

Najskôr o hospodárení nemocníc. Boli štúdie, ktoré poukazovali na plytvanie, rôzne duplicity, ako aj na to, že za tie isté veci niektoré nemocnice platia výrazne viac ako iné. Keby bratislavská fakultná nemocnica vedela obstarávať tak ako trnavská, vedela by ušetriť niekoľko desiatok miliónov. Musíme nastaviť domáce i zahraničné benchmarky. Potom treba povedať, kde sa ktoré úkony vykonávajú a s akou úspešnosťou. Poisťovne by vo väčšej miere mali manažovať pacienta. Mali by mať viac informácií, ktorý lekár je kvalitný. Mal by potom dostať aj viac peňazí, aby motivácie boli v zdravotníctve dobre nastavené.

Vy ste v diskusii Denníka N povedali, že buď by mala byť jedna štátna poisťovňa, alebo by medzi zdravotnými poisťovňami mala byť konkurencia. Ukazuje sa, že Smer nemá žiaden plán. Je teda isté, že zostaneme pri dnešnom systéme troch poisťovní. Bude to teraz takto zakonzervované, alebo čo s tým?

Podľa mňa nie je dobré mať oligopolistickú štruktúru. Ak sa chce niekto politicky rozhodnúť, má k dispozícii dve možnosti: systém, ktorý je dostatočne konkurenčný, alebo systém, ktorý je nekonkurenčný, ale silne regulovaný. Teraz máme to najhoršie z oboch svetov: systém, ktorý je slabo regulovaný a nedostatočne konkurenčný, a preto to nemôže fungovať. Mal by sa už niekto rozhodnúť, ako vidí budúcnosť zdravotného poistenia na Slovensku. Toto naozaj nie je systém, ktorý je dlhodobo efektívny.

Poďme teraz k plánovanému obchvatu Bratislavy. Kým ministerstvo dopravy projekt obhajuje, inštitút INEKO ukázal, že PPP obchvat Bratislavy môže byť predražený až o miliardu. Čo je vlastne problém obchvatu – že chýba verejná debata, či takýto obchvat vôbec treba, alebo spôsob jeho financovania?

Pri každom verejnom projekte by prvá otázka mala byť, čo chceme dosiahnuť a či riešenie, ktoré navrhujeme, je najlepšie spomedzi všetkých alternatív. Problém je, že zatiaľ neboli verejnosti predstavené argumenty ani prieskumy, ktoré by jasne preukázali, že tento projekt je najlepším riešením pre odbremenenie dopravy v Bratislave. Stále sme v bode nula.

Ministerstvo tvrdí, že obchvat by sa dal platiť z rozpočtu bez PPP projektu najskôr od roku 2023. Je to tak?

V kapitole dopravy sú každý rok nemalé prostriedky. Je to len otázkou priorít. Ministerstvo musí povedať, čo je pre nich priorita, a mali by ukázať, že všetky väčšie priority sú už narozpočtované a nie je tam priestor na tento projekt. Neviem, či to urobili, ale bol by to logický krok.

Menej sa teraz hovorí o dôchodkoch a druhom pilieri. Väčšina ľudí si v ňom sporí v garantovanom fonde. Vo svojej knihe ste sa vyjadrili, že nebolo dobrým rozhodnutím dať ľudí do garantovaného fondu, ak sami aktívne nepovedali, že to nechcú. Dnes tam automaticky vstupujú mladí ľudia. Ak to platí, malo by sa to zmeniť a treba ľudí poprehadzovať?

Bol som jedným z tých, ktorí presadili indexové fondy zamerané na akcie. Ak má niekto pred sebou investičný horizont 30 alebo 40 rokov, čo jednoznačne mladí ľudia majú, potom by akcie mali zohrávať významnú úlohu. Sporiť 40 rokov v dlhopisových fondoch nemusí byť efektívne ani pre štát, ani pre jednotlivca. Ja som navrhoval, že pre tých, čo vstupujú na trh práce, by bola dobrá minimálne nejaká zmiešaná stratégia, ktorú by, samozrejme, bolo možné na požiadanie sporiteľa zmeniť. To znamená, že akcie by mali mať jednoznačne silnejšie zastúpenie.

Ako sa budeme pozerať o 10 rokov na túto vládu? Budeme sa na ňu pozerať ako na vládu, ktorá v tom chaose nespadla do ešte väčšieho chaosu, alebo ako na vládu, ktorá nevyužila šancu?

Ťažko povedať. Prvé dva roky boli určite náročné a prijaté kroky prispeli k udržateľnosti verejných financií. V druhých dvoch rokoch však aj napriek tomu, že do rozpočtu prišli vyššie dane, ako boli plánované, a otvoril sa druhý pilier, vďaka čomu tam plynuli aj vyššie odvody, sa nepodarilo zrýchliť konsolidáciu. Naopak, skôr sme sa vzďaľovali od predchádzajúcich pozícií, čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. Pre mňa bude úplne kľúčové, čo sa udeje v najbližších štyroch rokoch. Ak sa makroekonomická prognóza naozaj naplní a budú stabilnejšie časy, naozaj je to obdobie, keď by sme sa mali posunúť k vyrovnanému rozpočtu. Zatiaľ v rozpočte nie sú opatrenia, ktoré by to podporovali.

Keby ste navrhovali opatrenia, čo by ste robili?

Už si nemyslím, že zásadné úspory sa dajú robiť plošnými opatreniami na výdavkovej strane. Treba sa sústrediť na oblasti, ktoré vykazujú relatívne slabú efektívnosť a výsledky nezodpovedajú financiám, ktoré tam idú. Hovorím o zdravotníctve, doprave, IT sektore. Naozaj sa už treba pýtať, či tam potrebujeme mať také výdavky, či sú tomu adekvátne výsledky a či sa to nedá urobiť inak a lacnejšie.

V lete poslanci zvolili nového člena rozpočtovej rady. Vy ste určite dúfali, že budete ďalej spolupracovať s Michalom Horváthom. Jemu sa však nepodarilo stať sa opätovne členom rady. Stala sa ňou profesorka Ekonomickej univerzity Anetta Čaplánová. Dá sa povedať, že ste spokojný?

Parlament zahlasoval a my sme to rešpektovali – fungujeme profesionálne.

Ako to máte teraz rozdelené?

Nemáme rozdelené priority, každý člen zodpovedá za činnosť rady. Ja okrem lokálnych vecí som dosť aktívny aj na európskej úrovni, keďže som podpredsedom Združenia nezávislých fiškálnych rád v Európe. Napríklad teraz riešime vznik európskej fiškálnej rady a v Bruseli diskutujeme aj o európskom fiškálnom rámci.

Do akej miery bude európska rozpočtová rada hovoriť do rozpočtov jednotlivých vlád?

Nová rada bude len poradným orgánom pre Komisiu. Pre nás je však úplne kľúčové, aby rada bola vnímaná ako nezávislá. Spôsob, ako vzniká, zatiaľ naznačuje, že sa s tým spájajú isté riziká, keďže na kontrolu Komisie založila poradný orgán samotná Komisia. Bude nominovať všetkých členov, aj keď na základe rozhovorov s inými inštitúciami, budú ju platiť z Komisie. Preto je veľmi dôležité, kto bude v rade sedieť. Bolo by dobré, keby jej členmi boli ľudia s európskym renomé, ktorí nebudú svoju dobrú reputáciu strácať tým, že podľahnú politickým tlakom.

Čím to je, že Francúzom sa darí získavať výnimky, vďaka ktorým majú viac času na zásadnejšie zníženie deficitu?

Je to sčasti tým, že rozhodnutia sa dejú pod obrovským politickým tlakom v Bruseli. Práve preto vnímame ako istú príležitosť, a potvrdil to aj šéf euroskupiny (holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem – pozn. red.), keď tu bol na Tatra Summite, že by bolo dobré mať v Európe naozaj nezávislú fiškálnu radu, ktorá by kontrolovala, či sú tie rozhodnutia skutočne ekonomicky opodstatnené.

Nemci mali vlani prebytok a Francúzi deficit vyšší ako Slovensko. Znamená to, že hospodárime horšie ako Nemci a lepšie ako Francúzi?

Treba sa pozrieť aj na dlh, nie iba na deficity. Ale Nemecko naozaj hospodári za posledné roky veľmi blízko nuly, nevytvára už nový dlh pre ďalšie generácie, kým Francúzsko dostáva výnimku za výnimkou, aby sa dostalo pod tri percentá HDP. Tým trochu znižuje dôveryhodnosť nových pravidiel. Ešte ani poriadne nezaschol atrament na zmluvách a už poskytujeme rôzne výnimky v rámci Paktu stability a rastu. Určite je veľký rozdiel medzi Nemeckom a Francúzskom a dá sa povedať, že Slovensko sa drží zatiaľ bližšie k Nemecku než k Francúzsku.