Denník N

Ak chce byť firma úspešná, musí komunikovať zodpovedne, vraví odborníčka na PR Benedigová

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dôveryhodnosti značiek sa počas pandémie darilo lepšie ako dôveryhodnosti vlád. „Tam, kde vlády nestačili, tam dôveryhodné informácie prinášali zamestnávatelia,“ vraví Michaela Benedigová, riaditeľka komunikačnej agentúry Seesame. V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • ako sa od 90. rokov zmenila práca PR agentúr;
  • ako pandémia zmenila komunikáciu značiek;
  • čo v súčasnosti očakávajú zamestnanci od svojho zamestnávateľa;
  • a prečo má bratislavský magistrát na komunikáciu viac ako dve desiatky ľudí.

S PR ste začínali v 90. rokoch. Ako vtedy vyzeral slovenský PR trh?

Podstatou PR je zaslúžiť si dôveru a záujem verejnosti s cieľom ovplyvniť nejaký typ rozhodnutia. Nemusí ním byť nevyhnutne kúpa produktu, môže to byť aj dôležitejšie rozhodnutie, ako napríklad dať sa zaočkovať, začať triediť odpad alebo prestať šíriť hlúposti na internete. Podľa mňa sa podstata PR od 90. rokov nezmenila. Zásadne sa však zmenilo prostredie a nástroje, s ktorými PR robíme.

V 90. rokoch sme túto prácu robili najmä prostredníctvom médií. Komunikovali sme s novinármi, ktorí naše informácie overovali, komentovali a sprostredkúvali verejnosti. Dnes komunikujeme prostredníctvom sociálnych sietí. Zmenila sa aj technika, s ktorou pracujeme, a zmenil sa i spôsob konzumácie obsahu. Ľudia dnes menej čítajú a obsah konzumujú prostredníctvom krátkych videí či infografík. Čas, ktorý venujú získavaniu nejakej informácie, je podstatne kratší. Tomu sa musel kreatívny priemysel prispôsobiť.

Komunikácia s novinármi už teda nie je pre značky a firmy taká dôležitá?

Značky majú dnes vlastné médiá. Mnohé veľké firmy majú vlastné newsroomy, vlastné youtubové kanály, profily na sociálnych sieťach. Informovanosť zákazníka si teda do veľkej miery dokážu obslúžiť samy. V tom spočíva aj veľká časť našej práce. Kým v 90. rokoch sme mali predovšetkým ľudí, ktorí dokázali komunikovať s novinármi a predkladali im informácie takým spôsobom, aby to bolo pre nich užitočné a zaujímavé, tak dnes máme veľký tím, ktorý vytvára obsah a videá na kanály jednotlivých značiek.

Známe sú prípady z minulosti, keď PR agentúry pozývali novinárov na lyžovačky a snažili sa ich získať darčekmi. Dnes to už nie je až také bežné. Je dnes vzťah medzi značkami, PR agentúrami a novinármi zdravší a férovejší?

Dnes je vzťah s médiami viac o užitočnosti, teda či mám alebo nemám užitočnú informáciu pre novinára. Pokiaľ ju nemáme, tak nemáme nič. A tak je to podľa mňa správne.

Rozlišujú dnes ešte klienti medzi PR agentúrou, reklamnou či digitálnou agentúrou? Nie je to už tak, že firma má cieľ, ktorý chce dosiahnuť, a hľadá niekoho, kto jej s tým pomôže, bez ohľadu na to, čo si agentúra píše na vizitke?

Veľké firmy ešte stále majú takúto štruktúru. Reklamná agentúra sa viac stará o produkt, digitálna agentúra robí performance marketing a PR agentúra sa stará o reputáciu firmy. Zaujímavé je, že počas posledných dvoch rokov narástol PR trh. V Asociácii PR agentúr vidíme asi 10-percentný rast, medzinárodné zdroje hovoria o 17 percentách. Narástlo to preto, že sa zvýšili nároky na strategickú reputačnú komunikáciu, ktorej cieľom je udržať si dôveru dôležitých cieľových skupín, a to býva väčšinou úlohou PR agentúry.

Viaceré PR agentúry sa vyvinuli do takého stavu, že sú schopné urobiť celú šírku komunikačných aktivít, takže nie iba PR a strategickú časť, ale vedia urobiť aj obsah, výskum, digitál či reklamný spot.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo ešte zmenila pandémia na komunikácii značiek?

Počas pandémie šli bokom veci, ktoré existovali len pre krásu, a značky boli postavené pred otázku, či sú užitočné a relevantné pre zákazníkov a pre zamestnancov. Veľmi napríklad vzrástol záujem spotrebiteľov, aby značky konali a komunikovali zodpovedne a aby v krízovej situácii dokázali niečo užitočné priniesť. Niečo, čo pridávalo hodnotu, pomáhalo chrániť ľudí, navigovalo ich v spleti informácií. Dôveryhodnosti značiek sa počas pandémie darilo lepšie ako dôveryhodnosti vlád. Tam, kde vlády nestačili, tam dôveryhodné informácie prinášali zamestnávatelia.

Spomenuli ste, že firmy viac riešili, či sú relevantné pre zamestnancov. Ako ste to mysleli?

Najväčší boj sa v ekonomickej oblasti odohráva o talent. Počúvame to krížom cez všetky krajiny a cez všetky sektory. Prebieha obrovský boj o ľudí, ktorí majú rozhľad, potrebné zručnosti a sú aj hodnotovo správne nastavení. Firmy totiž môžu byť len také úspešné, akých majú ľudí. Preto viac investujú do „employer brandingu“ a do udržiavania zamestnancov. Zamestnanci sú nároční, očakávajú, že zamestnávateľ si urobí svoju úlohu, že s nimi bude komunikovať, že im poskytne benefity, ale aj že dá ich práci zmysel.

Ako sa to snažíte dosiahnuť u vás vo firme?

Po pandémii sme sa rozhodli, že investujeme do pozitívnych atribútov v našej firemnej kultúre. To znamená, že chceme podporovať viac spoluprácu ako súťaženie, podporovať vzájomný rešpekt, diverzitu, teda rôznorodosť ľudí vo vzdelaní, zručnostiach či náhľade na svet a kultúru. Pretože to nám prináša podnetné prostredie.

Robíme si pravidelné prieskumy, aby sme vedeli, čo ľudí u nás drží. Ukazuje sa, že ich držia predovšetkým ľudia, s ktorými môžu pracovať, a potom aj to, že do každej našej kampane sa snažíme vsunúť spoločenský dosah. Nie sú to teda len kampane pre predaj, ale snažíme sa, aby každá kampaň mala aj nejaký pozitívny spoločenský dosah. Rozhodli sme sa, že to chceme robiť takto, a to nám pomáha aj pri hľadaní ľudí do tímu.

Zároveň však treba povedať, že nám prichádzajú oveľa slabší kandidáti. Možno je to tým, že veľmi veľa ľudí odchádza zo Slovenska, alebo preto, že kvalita formálneho vzdelávania je veľmi slabá, najmä v oblasti marketingu. Potrebujeme preto zaujať tých najlepších, aby sme si udržali kvalitu. Myslím, že sa nám to celkom darí, pretože v porovnaní s inými agentúrami máme nižšiu fluktuáciu.

Akú máte fluktuáciu?

Hovorí sa, že fluktuácia v marketingovom biznise je 50 percent, my ju máme na úrovni desiatich.

Znamená to teda, že 50 percent ľudí odíde do roka?

Áno. Alebo inak povedané, polovica firiem sa do roka obmení.

Vidíte nejaký rozdiel v motivácii pracovať medzi mladšími kolegami oproti seniornejším ľuďom v tíme?

Generačné zmeny sú veľmi viditeľné. Kým moja generácia je viac orientovaná na výsledok a na to, aby urobila dobrú a kvalitnú kampaň, pri mladých oveľa viac vidieť túžbu po slobode, aby mohli realizovať svoje vlastné myšlienky a aby mali dostatok slobody u svojho zamestnávateľa. Ja to ako líder úplne akceptujem. Hovorím si, že potrebujeme diverzitu a rôznych ľudí, aby sme mali podnetné prostredie a aby aj naše kampane boli schopné oslovovať všetky cieľové skupiny. Pre ľudí v kreatívnom priemysle je dôvera a sloboda alfou a omegou pri ich riadení.

Aké zmeny ste počas pandémie ešte museli urobiť vo firme, aby ste si udržali ľudí?

Urobili sme niekoľko zmien. Na začiatku sme veľmi rýchlo išli za našimi klientmi a pýtali sme sa ich, akým spôsobom chcú zostať relevantní pre svojich zákazníkov a akým spôsobom im my v tom môžeme pomôcť. Veľmi rýchlo sme teda preplánovali komunikačné aktivity. Pre našich ľudí to bolo dôležité, pretože to zmierňovalo neistotu, v ktorej sme boli. Tým, že sme aktivity preplánovali, mali sme pred sebou zmysluplný plán a to stabilizovalo situáciu.

Druhá vec je, že sme, samozrejme, začali pracovať z domu a poskytli sme všetku možnú podporu, aj technickú.

A tretia vec je, že sme zostali v kontakte. Ako manažment sme si cielene povedali, že sa budeme každé ráno s ľuďmi stretávať online pri káve, že sa uistíme, ako sa každý z nás má a ako s aktuálnou situáciou zápasí. Snažili sme sa poskytnúť čo najväčšiu podporu, vrátane poradenstva v oblasti duševného zdravia. Mnohí sa to hanbia povedať, ale ja si myslím, že je dnes nevyhnutné, aby sa zamestnávateľ staral aj o toto.

V čase pandémie sme priniesli aj našu novú identitu, ktorá nám vytvorila priestor rozprávať sa o tom, kto sme a kam kráčame. Boli sme i súčasťou iniciatívy Kto pomôže Slovensku, čo nám dávalo pocit zmysluplnosti. Toto nám pomohlo asi najviac a v čase pandémie sme sa rozšírili o osem ľudí.

Koľko ľudí dnes pracuje pre Seesame?

Štyridsaťšesť.

Čo robíte, aby ľudia u vás nevyhoreli?

Ako najdôležitejšie sa mi zdá, že vidia zmysel svojej práce. Spoločne preto mávame diskusie o tom, aký zmysel má naša robota, ako môžeme robiť lepšie kampane.

Druhá vec je, že sa snažíme budovať kultúru pozitívnej spätnej väzby a spätnej väzby celkovo. Máme na to aj špeciálnu aplikáciu, za ktorú sme dostali ocenenie SABRE za najlepší zamestnanecký program medzi PR agentúrami v Európe. Aplikácia ľudí podporuje v tom, aby si navzájom dávali pozitívnu spätnú väzbu, čo podporuje spoluprácu s kolegami.

Snažíme sa i budovať podnetné prostredie – od zážitkového vzdelávania po tvorivé skupiny. Veľký benefit nám prináša aj realizácia vlastných projektov, napríklad Ako sa máte, Slovensko. Ide o kontinuálny výskumný projekt, ktorý nám v spolupráci s vedcami a prieskumnou agentúrou pomáha lepšie pochopiť slovenskú spoločnosť v rôznych otázkach – v dôvere k vláde, dôvere k vedcom, k tomu, ako spoločnosť funguje, čo ovplyvňuje naše rozhodovanie či politické preferencie. Dáva nám to zmysel a zároveň nám to umožňuje robiť našu robotu lepšie. Ďalej sme jedným zo zakladateľov Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (Kinit), čo nám pomáha rozširovať si vedomosti v oblasti využitia umelej inteligencie, skúšame to aj v komunikácii.

Snažíme sa teda robiť našu prácu čo najzaujímavejšou a najpodnetnejšou. Plus máme program duševného zdravia, a ak sa niekto necíti dobre, tak sa mu snažíme jeho prácu preusporiadať a pomôcť mu.

Spomenuli ste ocenenie SABRE. Na nedávnom odovzdávaní týchto cien v Londýne ste získali šesť cien. V čom sú pre vás takéto ceny dôležité?

Sme malý trh a je preto veľmi dôležité porovnávať sa s tými najlepšími v Európe a vo svete, aby nás to hnalo dopredu. A pomáha nám to aj pri budovaní pozície atraktívneho zamestnávateľa.

Dve zlaté ocenenia SABRE ste získali za kampaň Zdieľaj s rozumom pre spoločnosť O2. Ide o kampaň, ktorú bežní ľudia možno poznajú vďaka deepfake videu so Zlaticou Švajdovou Puškárovou. Čím kampaň zaujala hodnotiteľov?

Kampaň, na ktorej sme nerobili len my, ale aj ďalšie agentúry, reagovala na jeden z najväčších problémov, ktorým ako spoločnosť čelíme, keďže vplyv dezinformácií je pre spoločnosť devastujúci. Porota ocenila predovšetkým ideu a exekúciu cez rôzne kanály. Na kampani bolo napríklad zaujímavé to, že sme ju inzerovali aj na dezinformačných portáloch, a to preto, aby sme ich čitateľov dostali do konverzácie. Je ľahké ich všetkých odsúdiť, ale je ťažké s nimi začať komunikovať a ukázať im, že veci môžu byť aj inak.

Ako ste vyriešili etickú dilemu, že spustením kampane aj na konšpiračných weboch ste ich pomohli financovať? Bola o tom nejaká debata?

Jasné, že o tom bola debata. Sme súčasťou projektu Konšpirátori.sk, ktorého podstatou je navigovať inzerentov, aby neinzerovali na týchto portáloch. No povedali sme si, že v tomto prípade je potenciálny benefit väčší. Môžeme totiž lepšie spoznať ľudí, ktorí tieto weby navštevujú, vďaka čomu s nimi môžeme komunikovať, môžeme ich skúsiť vzdelávať a ukázať im škodlivosť dezinformácií.

Povedali ste, že pandémia vyvolala potrebu zodpovednejšej komunikácie značiek. Keď sa pozrieme na aktuálne reklamné spoty, tak mnohé sa týkajú napríklad klímy, solidarity či vzájomnej pomoci. Nakoľko je to autentické a nakoľko je to len módna vlna v marketingu?

Brand aktivizmus vyžadujú zákazníci aj zamestnanci. Už podľa mňa nejde o to, či to značka chce alebo nechce robiť. Ak chce byť úspešná, ak si chce udržať najlepších zamestnancov, ak chce vyjadriť emóciu a byť súčasťou lepšej strany spoločnosti, tak to musí robiť. Ak opomenieme niektoré cenovo citlivé segmenty, kde značka nie je až taká viditeľná, tak vo všetkých ostatných segmentoch robia lídri zodpovednú komunikáciu. No chcela by som zdôrazniť, že potrebná je zodpovedná akcia, po ktorej nasleduje komunikácia.

Značky aj tým, že majú vlastné médiá a veľký vplyv v spoločnosti, musia zaujať postoj k dôležitým spoločenským otázkam, lebo sú dôležitým aktérom. Podľa prieskumu Edelman Barometra až 61 percent ľudí verí v spoločenských otázkach svojim zamestnávateľom, pričom vládam verí 52 percent opýtaných. Pre značky je to teda aj obrovská zodpovednosť a musia to robiť. A v mnohých značkách aj pôsobia ľudia, ktorí to chcú robiť. Ide už teda len o to, či to robia dobre a či to pôsobí autenticky. Musia si preto vybrať tému, ktorá sedí ich produktu a lídrom, ktorí značku reprezentujú.

Je ešte v tejto dobe prijateľné, aby sa značka napríklad pochválila dobrými hospodárskymi výsledkami? Môže ohlásiť, že mala napríklad najlepší štvrťrok, hoci veľká časť spoločnosti má finančné problémy?

To je vynikajúca otázka, ale trošku to obrátim. Kým pred desiatimi rokmi z hľadiska reputačných faktorov boli výkonnosť firmy a jej hospodárske výsledky meradlom jej úspechu, dôvery a obdivu verejnosti, tak dnes je tento faktor posledný. Pre reputáciu sú oveľa dôležitejšie iné faktory, napríklad do akej miery je spoločensky zodpovedná, ako je etická, transparentná, čitateľná, ako sa stará o svojich ľudí a životné prostredie. To sú podstatne dôležitejšie faktory ako ekonomická výkonnosť. Samozrejme, sú sektory, v ktorých je ekonomická stabilita dôležitá, napríklad finančný sektor – keď niekam uložím peniaze, tak chcem vidieť, že firma je zdravá. Ale v ostatných sektoroch na tom až tak nezáleží.

Ako pandémia ovplyvnila výdavky firiem na komunikáciu?

Z mojej skúsenosti výdavky nepoklesli, iba sa preštruktúrovali. Znamená to, že viac peňazí ide do digitálu, do komunikácie so zamestnancami a aj do prepájania rôznych aktérov a vytvárania partnerstiev v oblasti public affairs. Firmy sa teda vyrovnávajú s ťažšími časmi tak, že sa snažia udržať si dôveru, dobré projekty a kontakt s najdôležitejšími cieľovými skupinami.

Ako rozpočty firiem na komunikáciu ovplyvní inflačná kríza a vojna na Ukrajine?

Dá sa to veľmi ťažko odhadnúť, ale z ekonomických prognóz je jasné, že ideme do ťažších čias. Firmy budú musieť svoje výdavky starostlivo zvažovať. Vo všeobecnosti si myslím, že dočasne dôjde k poklesu výdavkov na komunikáciu. Otázka je, v ktorých oblastiach – či to budú skôr výdavky do médií alebo výdavky na iné marketingové oblasti.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Akú časť vášho biznisu tvorí ovplyvňovanie verejných politík a práca s politikmi?

Seesame nerobí politickú komunikáciu a politický marketing, ani nemáme špecialistov, ktorí by sa tomu venovali. Nerobíme ani pre politické strany. Avšak máme veľké skúsenosti v oblasti public affairs. Pomáhame našim klientom ovplyvňovať rôzne verejné politiky alebo im pomáhame získať miesto pri stole, kde sa verejné politiky formujú. To je podľa mňa mimoriadne užitočné, pretože dobrá verejná politika môže vzniknúť len vo funkčnom dialógu verejnej sféry, mimovládneho sektora, odborníkov a podnikateľských subjektov – či už sú to verejné politiky, ktoré sa ich týkajú napríklad v regulovaných biznisoch, alebo sú to verejné politiky, ktoré oni považujú za dôležité. Napríklad so spoločnosťou IKEA sa dlhodobo venujeme verejným politikám v oblasti násilia páchaného na ženách. Nie je to ich hlavný biznis, ale je to ich presvedčenie.

Povedali ste, že nerobíte politický marketing, no verejne známa je vaša spolupráca s bratislavským primátorom Matúšom Vallom.

Spolupráca s Matúšom Vallom nie je na úrovni Seesame, ale je založená len na mojej osobe. Spolupracovala som s ním ako dobrovoľníčka už počas kampane a teraz mu na 20-percentný úväzok pomáham ako poradkyňa pre komunikáciu. Starám sa napríklad o internú komunikáciu, komunikáciu o rozvoji mesta a ďalších oblastiach.

Spolupracujete takto aj s ďalšími politikmi?

Nie. S Matúšom Vallom som preto, že som presvedčená, že ak majú verejné inštitúcie zlepšiť svoju dôveryhodnosť, ktorá je dnes na veľmi nízkej úrovni, tak potrebujú veľmi profesionálnu komunikáciu. Strategická komunikácia nám tu často chýba, a pritom je to cesta, ako si zaslúžiť dôveru ľudí. Na Matúšovi Vallovi si vážim, že na magistráte komunikáciu využívame predovšetkým na to, aby sme uviedli užitočné verejné politiky do praxe – či už je to parkovacia politika, zaočkovanosť a podobne.

Vallo bol nedávno kritizovaný, že mu s komunikáciou pomáhajú viac ako dve desiatky ľudí, hoci nie všetci pre neho pracujú na plný úväzok. Nie je ten tím príliš veľký?

Títo ľudia nepomáhajú len s komunikáciou primátorovi mesta, ale komunikujú o mestských verejných politikách tak, aby sme v meste dosiahli spoločenskú dohodu na zmenách, ktoré potrebujeme urobiť. A na toto to naozaj nie je veľa ľudí. Zapájame ľudí do sadenia stromov a vysvetľujeme potrebu opatrení proti klimatickej kríze, snažíme sa presunúť ľudí z áut do mestskej hromadnej dopravy, ktorá sa zároveň zlepšuje. To nie je komunikácia politika ako osoby, ale komunikácia o verejných politikách. A verejná politika sa nedostane do praxe inak ako komunikáciou.

Zároveň je však asi očakávateľná výhrada, že si primátor na magistráte vytvára veľkú propagandistickú mašinériu, ktorá mu má pomôcť aj v ďalších voľbách. Keby niečo podobné urobil politik Smeru, tiež by to vyvolávalo otázniky a kritiku.

Treba sa pozrieť, čo tí ľudia robia. Matúš Vallo má na kampaň svoj vlastný kampaňový tím, ktorý je úplne oddelený od magistrátu.

Spomenuli ste strategickú komunikáciu. Čo si pod týmto pojmom má laik predstaviť?

Strategická komunikácia je proaktívna a systematická komunikačná práca, ktorá formuluje obsah a nejaký naratív. Cieľom tohto naratívu je budovať porozumenie a dosiahnuť nejakú spoločenskú dohodu o dôležitých otázkach krajiny, napríklad o hodnotových otázkach, zahraničnopolitickom ukotvení, o postoji k spoločenskej inklúzii, o postoji ku klimatickej zmene… Cieľom je, aby ľudia boli schopní tieto témy prijať a preniesť do svojich životov.

Strategická komunikácia musí byť konzistentná, a to aj naprieč rôznymi inštitúciami. Máme tu už aj dobré príklady, celkom dobre sa to podarilo v otázke postoja k vojne na Ukrajine. V tomto prípade všetci čelní predstavitelia štátu spoločne s mimovládnym a súkromným sektorom veľmi jasne pomenovali, že je to ruská invázia na Ukrajinu, že je to vojna, v ktorej sa bojuje aj za nás a za našu slobodu. A že je našou povinnosťou pomôcť.

Napriek tomu veľké percento ľudí má inú predstavu o tom, kto je agresor a kto vojnu vyprovokoval…

Áno, podľa najnovších Globsec Trends si tretina ľudí myslí, že Rusko nie je v tejto vojne agresorom. No treba povedať, že došlo k obrovskému posunu oproti minulému roku, keď bola na strane Ruska takmer polovica ľudí. Väčšina obyvateľov Slovenska dnes schvaľuje kroky svojej vlády a podporu, ktorú odídencom z Ukrajiny poskytujeme. Takže vidno, že strategická komunikácia prináša výsledky.

Môže štát robiť efektívnu strategickú komunikáciu, ak jeho hlavní predstavitelia komunikujú emotívne, konfliktne a manipulatívne?

To, že je politika emotívna a často konfliktná, je skrátka realita. Nie je to tak len na Slovensku. Dôležitejšie je, že existujú veci, na ktorých sa minimálne na inštitucionálnej úrovni zhodneme – napríklad máme zhodu na našej zahraničnopolitickej orientácii. Ak štát systematicky a proaktívne komunikuje, teda naratívy sú opakované cez všetky inštitúcie, sú zrozumiteľne naformulované a dobre komunikované, tak to spoločnosti pomáha. Uvediem jednoduchý príklad: štátna správa má státisíce zamestnancov, a keďže zamestnávateľ je dnes jedným z najdôležitejších zdrojov dôveryhodných informácií, tak tu máme obrovskú príležitosť, aby štát prostredníctvom svojich zamestnancov na inštitucionálnej úrovni sprostredkúval informácie a hodnoty a tak navigoval ľudí v neistom prostredí.

Jednou z úloh inštitúcií, ak majú byť funkčné, je budovať si vysokú dôveryhodnosť a komunikovať. To si málo uvedomujeme. V Británii majú organizáciu s názvom Government Communication Service. Je to akási veľká komunikačná a poradenská agentúra, ktorá spolupracuje s úradom vlády a koordinuje komunikačné kampane krížom cez všetky britské inštitúcie a prepája to aj na súkromný a mimovládny sektor. Takto bojovali s pandémiou, presadzovali očkovanie, dnes tak komunikujú o geopolitických témach vrátane Ukrajiny.

Ako sme na tom na Slovensku?

Na jednotlivých rezortoch už vznikajú strategické komunikačné jednotky. Hnacou silou bol boj proti dezinformáciám. Snahou týchto jednotiek je, aby štátna strategická komunikácia prišla skôr, ako príde kontranaratív. Verím, že sa do toho bude ďalej investovať a zaujme to šikovných a profesionálnych ľudí, ktorí to budú pre štát robiť.

Michaela Benedigová je riaditeľkou a spolumajiteľkou agentúry Seesame, ktorá sa kedysi volala Interel. Špecializuje sa na krízovú komunikáciu a na programy riadenia reputácie, v tejto oblasti má aj doktorát. Je poradkyňou primátora Bratislavy, spoluzakladateľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (Kinit) a členkou viacerých správnych rád, napríklad Nadácie Dionýza Ilkoviča, Nadácie otvorenej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

Poznámka pre korektnosť: Autor rozhovoru je členom hodnotiacej komisie projektu Konšpirátori.sk, hlavným partnerom projektu je agentúra Seesame. 

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Firmy

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie