Graf dňa: Maďarsko má problém s minimálnou globálnou daňou, stratilo by výhodu jednej z najnižších sadzieb na svete

Aj keď Maďarsko v posledných týždňoch signalizovalo ústup v dlhotrvajúcom spore s Európskou úniou, ktorý vyústil do zastavenia prísunu eurofondov, režim premiéra Viktora Orbána si našiel novú oblasť, s ktorou drží partnerov v šachu. Krajina blokuje medzinárodnú dohodu o minimálnej globálnej dani, lebo sa bojí, že by tak stratila konkurenčnú výhodu.

Maďarská daň z príjmov pre podniky je 9 percent, čo je výrazne menej ako navrhovaná minimálna sadzba 15 percent a najmenej v EÚ, ukazuje graf dňa z údajov od Tax Foundation, americkej neziskovej organizácie. Zavedenie globálnej minimálnej sadzby na tejto úrovni by v rámci 27 členských štátov zvýšilo daňové zaťaženie aj pre firmy v Bulharsku, na Cypre a v Írsku, ich vlády však s dohodou súhlasia.

Od konca minulého storočia sa jednotlivé štáty začali predháňať v lákaní investorov čoraz nižšími korporátnymi daňami. Do súťaže sa zapojili aj postkomunistické krajiny strednej Európy, ktoré potom vstúpili do EÚ. Ale zatiaľ čo slovenská rovná daň sa neskôr zdvihla z 19 na 21 percent, Maďarsko daň  v niekoľkých kolách znížilo až na dnešnú úroveň.

O skoncovaní s neférovou daňovou konkurenciou sa rokovalo už dlho a problém sa ešte prehĺbil s príchodom digitálnej ekonomiky, keďže nadnárodní hráči smerovali online platby od zákazníkov do jurisdikcií s nízkymi daňovými sadzbami. Rokovania nabrali tempo po nástupe Joea Bidena do úradu prezidenta USA. V júni 2021 sa na minimálnej dani dohodli lídri G7 a do konca leta sa k nej už prihlásilo 130 krajín.

Zdanenie zisku v krajine pôvodu

Návrh má dva ciele a skoncovanie so súťažou o dosiahnutie dna v daňových sadzbách je len jedným z nich. Druhým je zabezpečiť, aby boli veľké globálne spoločnosti zdaňované tam, odkiaľ im pramenia zisky, a nie v krajine, kde to je najlacnejšie. To sa dotkne najmä digitálnych gigantov, ako je Meta, majiteľ Facebooku alebo Netflix, ktoré doteraz zisky z rôznych európskych krajín reportovali napríklad v Írsku, kde je daň len 12,5 percenta. Po novom by časť dane išla aj krajinám, odkiaľ sa urobili transakcie.

Maďarskí vládni politici nástoja na tom, že vyššia sadzba dane by urobila ich krajinu menej atraktívnou pre zahraničných investorov. V roku 2021 prilákala podľa štátnej agentúry HIPA investičné projekty na zelenej lúke v hodnote rekordných 5,9 miliardy eur. Podľa bývalého centrálneho bankára Pétera Oszkóa je však nízka sadzba dane z príjmu „logickým prvkom“ zlyhávajúcej hospodárskej politiky založenej na lacnej pracovnej sile a slabom forinte.

Zdaňovanie je však len jedným z faktorov, ktoré berú zahraničné firmy do úvahy pri rozhodovaní, kam umiestnia výrobu. Príkladom je nedávne rozhodnutie automobilky Volvo investovať na Slovensko, ktoré má korporátnu daň v porovnaní s Maďarskom viac ako dvojnásobnú.

Oszkó však upozorňuje, že maďarský postoj môže byť aj spôsob, ako si od Bruselu vybojovať ústupky v iných oblastiach. Aj keď Orbán signalizoval ochotu ustúpiť v spore vo veci právneho štátu, aby odblokoval miliardy eur z fondu obnovy, možnosť opäť blokovať zvyšok EÚ mu môže zlepšiť vyjednávaciu pozíciu v diskusii o ďalších konkrétnych opatreniach.