Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kým sa debatuje o alobale, Fico dal baniam potichu vopred viac ako miliardu

Robert Fico na návšteve Hornonitrianskych baní. Predtým im potichu sľúbil príspevky na ďalších 14 rokov, je to asi miliarda eur. Foto – TASR
Robert Fico na návšteve Hornonitrianskych baní. Predtým im potichu sľúbil príspevky na ďalších 14 rokov, je to asi miliarda eur. Foto – TASR

Vláda potichu odsúhlasila dotácie pre Hornonitrianske bane na 14 rokov vopred. Sú to bane, z ktorých si podľa exmanželky bývalý poslanec Smeru Vladimír Jánoš nosil peniaze a doma ich balil do alobalu.

Mohol by to byť žánrový obrázok politiky Smeru. Je prvý máj a do mesta baníkov prichádza minister hospodárstva. Odfotí sa s ľuďmi aj šéfmi bane, so záujmom si pozrie, ako to funguje, a potom povie regiónu šťastnú novinu. Vláda čoskoro dostane na stôl návrh, aby štátne elektrárne museli povinne brať uhlie od Hornonitrianskych baní.

Pre zainteresovaných to nie je novinka, u ministra hospodárstva za prievidzské baníctvo lobovali už dávno. Boli takí rýchli, že o povinnom odbere hnedého uhlia z Hornonitrianskych baní začal nový minister hospodárstva verejne hovoriť, keď sa do funkcie ešte len chystal.

Stalo sa to v roku 2005 a ministrom hospodárstva nebol ľavičiar, ale Pavol Rusko. Odvtedy prešlo desať rokov, vymenilo sa päť ministrov hospodárstva, ale na skrytých dotáciách pre Hornonitrianske bane sa nič nezmenilo. Krajina na ne minula približne trištvrte miliardy eur. No na ten najväčší obchod so štátom museli súkromné Hornonitrianske bane predsa len počkať na vládu Smeru.

S politikmi od začiatku

Rovnako ako väčšina najbohatších priateľov Smeru, aj majiteľ prievidzských baní Peter Čičmanec mal prvú stovku miliónov zarobenú už za éry Vladimíra Mečiara. Bývalý riaditeľ štátneho podniku privatizoval bane cez zamestnaneckú akciovku, čo sa dlho mohlo zdať férové nielen Mečiarovmu koaličnému partnerovi Jánovi Ľuptákovi, ale aj baníkom.

Až časom pochopili, že nezbohatnú spolu s Čičmancom. Kupovať si mohli len akcie v menšinovej časti zamestnaneckej akciovky, a tak nikdy ani nemali šancu nejako vplývať na osud podniku. Ak sa im nepáčili dividendy, predať akcie mohli fakticky len Čičmancovým ľuďom.

Predaj podielov mimo zamestnaneckej akciovky bol zakázaný a všetky prevody vo vnútri muselo schváliť predstavenstvo. Inak povedané, ak niekto chcel predať niekomu inému ako Čičmancovi, ten mu to mohol zakázať.

Cena, za ktorú kúpila Čičmancova zamestnanecká akciovka všetky akcie baní, bola dovedna 26 miliónov korún. Pri ziskoch, ktoré vtedy podnik mal, stačilo na dividendách vyplatiť jednoročný zisk a bane boli definitívne v súkromných rukách.

Závislosť Čičmancovho podnikania od kontaktov na politikov sa tým však zďaleka neskončila.

Čo s uhlím, čo nehorí

Ak chcela druhá Dzurindova vláda (2002 – 2006) dobre predať Slovenské elektrárne, potrebovala urobiť poriadok v dohodách s jej veľkými dodávateľmi a odberateľmi. Problémy boli napríklad s kontraktmi pre žiarsku hlinikáreň Slovalco, s bratislavským paroplynovým cyklom, s Gabčíkovom – a, samozrejme, s odberom uhlia od Hornonitrianskych baní.

Pointa ich problému je jednoduchá. Na hornej Nitre nielenže ťažia hnedé uhlie, ktoré slabo horí, ale ho ešte aj ťažia veľmi draho. Uhoľné elektrárne vo svete zďaleka nie sú na ústupe, no kvôli efektivite potrebujú blízku lacnú povrchovú ťažbu vysokovýhrevného uhlia.

Novácka baňa, ktorá je jadrom prievidzského podniku, má ideálnu polohu – leží takmer hneď vedľa kotlov elektrární Nováky. Tamojšie uhlie prezývané aj uhoľný prach však má nízku výhrevnosť, ťažia ho hlbinne, a tak v efektivite nemôžu Nováky súťažiť ani s vodnými, ani s jadrovými, ani s elektrárňami na zemný plyn.

Aby teda nový majiteľ Slovenských elektrární kotly v Novákoch nevypol, museli prievidzskí baníci hľadať pomoc u politikov, pretože iného odberateľa Hornonitrianske bane nemajú.

Milióny korún priamych dotácií od štátu už bane brali tak či tak, ale aby to stačilo na krytie strát elektrární, musela by to byť v korunách suma z inej ligy. Ročne potrebovali zohnať určite viac ako miliardu korún, ktorá sa už v štátnom rozpočte nedala len tak skryť.

V tom čase sme už boli členmi Európskej únie, ktorá povoľovala pomoc baniam fakticky len na krytie dôsledkov ich zavretia, nie na ich prevádzku.

Okľuka sa však našla. Pomoc nedostali bane, ale elektrárne. Presnejšie, nie pomoc, ale povinnosť. Štát elektrárňam prikázal vyrábať elektrinu aj zo slovenského hnedého uhlia s tým, že straty sa vykryjú z takzvaných nákladov na prevádzku systému.

Štát na to formálne neminie ani korunu, ale fakticky firmám prikáže, aby zvýšili ceny elektriny pre svojich spotrebiteľov tak, aby to zahojilo straty elektrární zo spaľovania uhoľného prachu.

Ak by radšej sedeli doma

Vysvetľovanie dôvodov, prečo treba podľa vlády podporovať ťažbu a spaľovanie slovenského hnedého uhlia, sa líši podľa publika. Ak hovoria politici k ľuďom v okolí Prievidze a Novák, spomínajú podporu baníctva, a teda zamestnanosti. Mimo tohto regiónu politici málokedy hovoria, koľko nás ročne stojí zachovanie Hornonitranskych baní. A na papieri žiadna podpora baníctva ani neexistuje.

Štát, ktorý vyhlasuje takzvaný všeobecný hospodársky záujem, tvrdí, že bez elektrárne v Novákoch, a teda aj ťažby hnedého uhlia by bola ohrozená naša energetická bezpečnosť.

Všetky tieto argumenty už boli odborníkmi postupne vyvrátené, no politikmi to nepohlo.

Najčastejšie citovaný je komentár Inštitútu finančnej politiky, ktorý na konci Radičovej vlády opisoval ekonomickú nezmyselnosť dotovania baní. „Mesačná podpora na baníka je vyššia ako jeho mzda. Inými slovami, ťažká a nebezpečná práca baníka v súkromnej spoločnosti, ktorej činnosť má negatívny vplyv na životné prostredie, je plne dotovaná obyvateľstvom,“ píše sa vo vládnej analýze.

Napríklad v roku 2010 dostali prievidzské bane celkovú podporu 96 miliónov eur, čo pri približne 3500 zamestnancoch vychádza na 1800 eur na záchranu jedného baníckeho miesta mesačne. Priemerný náklad na mzdu jedného zamestnanca bol v tom roku v podniku približne 1100 eur.

Bane na to reagovali obranou, v ktorej kritizovali, že do podpory rátali ministerskí úradníci aj odpustenie spotrebnej dane z uhlia a že podpora fotovoltaických elektrární je ešte vyššia. Oboje je pravda.

IFP totiž upozornilo, že výroba elektriny z uhlia a plynu má odpustenú spotrebnú daň, hoci v skutočnosti by mohla byť zdaňovaná ešte viac, lebo vytvára vysoké ekologické náklady. Ročne tak prichádza štát o približne 25 miliónov eur.

K tomu treba pripočítať približne 70 miliónov eur na dotovaných cenách elektriny. Táto suma môže časom klesnúť aj stúpnuť podľa toho, ako sa mení cena elektriny na burze. V posledných rokoch klesá a celková dotácia na bane tak stúpa.

Fakticky správny bol aj argument baní, že podpora zelených zdrojov je ešte vyššia ako pri výrobe elektriny spaľovaním uhoľného prachu. Za ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka spustilo Slovensko veľký program podpory fotovoltaických elektrární, pričom šťastlivcom, ktorí sa dostali k licenciám, garantoval štát vysoké výkupné ceny na 15 rokov.

Záchrana za každú cenu

Spotrebiteľ teda v cenách elektriny platí za to, že Slovensko podporuje spaľovanie nekvalitného uhlia, ktoré produkuje veľa emisií, s ktorými štát bojuje podporou zelených elektrární, ktoré tiež dotuje spotrebiteľ v cene. A nejde o zanedbateľné sumy.

Ekonomický expert Novy Marcel Klimek vyrátal, že na podporu elektriny z fosílnych palív dávame ročne 120 miliónov eur, na obnoviteľné zdroje približne 300 miliónov. „Ekonomicky je to rovnaký nezmysel, ako zaviesť novú tabakovú daň, z ktorej by 120 miliónov išlo na podporu cigaretovej fabriky a 300 miliónov na liečbu fajčiarskych ochorení. A ešte by ju platili rovnako všetci: fajčiari aj nefajčiari,“ komentoval to na blogu Klimek.

Nezamestnanosť v prievidzskom okrese nie je na slovenské pomery dramatická – pohybuje sa okolo 12 percent, čo je celorepublikový priemer. Okres má 136-tisíc obyvateľov 25-tisíc obyvateľov, no pád baní s vyše štyritisíc ľuďmi by bol v prvých mesiacoch určite šokom.

Štát by síce získal znížením dotácií elektriny, ale priamo by to okresu kompenzovať nemohol. Sociálne dávky by stáli len približne štvrtinu toho, čo by ušetril, no ďalšie peniaze by bez nápadov na podporu podnikania regiónu nemal ako legálne posunúť.

Na druhej strane, práca v baniach už teraz neláka a podnik má problém zohnať dosť ľudí ochotných sfárať. Mladí muži, ktorí znesú ťažkú prácu baníka, ktorí sú ochotní riskovať zdravie a majú skúsenosti s rúbaním uhlia, sa snažia utiecť do Ostravy a odtiaľ do nemeckých baní. A prievidzský podnik láka do našich baní aj robotníkov z Rumunska.

Nič nie je viac ako baníctvo

Namiesto toho, aby štát do regiónu tlačil pomoc, ktorá zmierni nutný útlm baníctva, rozhodol Smer opačne. Kým doteraz muselo ministerstvo každý rok znova posudzovať, či vyhlási „všeobecný hospodársky záujem“ a prinúti elektrárne odoberať slovenské uhlie, Ficova vláda v septembri dala Čičmancovi a jeho baniam potichu istotu na viac ako tri ďalšie volebné obdobia.

Reč je o zrejme najväčšej dotácii súkromnému podniku v histórii Slovenska. Na porovnanie: ak všetko dobre dopadne, Slovensko čoskoro podpíše dohodu o príchode výroby Jaguar/Land Rover, ktorá nás bude stáť cez investičnú pomoc približne 400 miliónov eur.

Naproti tomu Ficova vláda jedným rozhodnutím ministerstva hospodárstva z 2. septembra tohto roka dala Hornonitrianskym baniam nárok na nepriamu pomoc minimálne jeden a pol miliardy eur. Ide o dohodu na 14 rokov, pričom ročná podpora sa už teraz prehupla vysoko nad sto miliónov eur.

Ako k tomu došlo? Formálne dostal minister hospodárstva príkaz riešiť dotácie pre Hornonitrianske bane na výjazdovom zasadnutí vlády v Trenčianskom okrese v marci tohto roka.

V uznesení plnom povinností typu pomôcť dobrovoľným hasičom či iniciovať vyhľadávanie zahraničných investorov je aj nenápadná úloha „pokračovať v podpore výroby elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030; zároveň zvážiť možnosť určiť vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosti pre využitie schváleného objemu výroby a dodávok elektriny z domáceho uhlia, vrátane podporných služieb, ako aj prenosu a distribúcie elektriny na viacročné obdobie s prihliadnutím na dopad na koncové ceny elektriny“.

Pekne potichu

Ani veci znalý človek nemohol v tom úradníckom žargóne postrehnúť, že Čičmancovi práve sľubujú istoty do roku 2030. V úlohe sa síce objavilo slovné spojenie „na viacročné obdobie“, no ako termín plnenia bolo v uznesení vlády napísané: „do 30. novembra, každoročne“.

Potom sa navonok nič nedialo, až 2. septembra podpísal minister Vazil Hudák rozhodnutie ministerstva o vyhlásení Všeobecného hospodárskeho záujmu, v ktorom Slovenským elektrárňam okrem iného prikazuje „vyrábať od roku 2017 do roku 2030 elektrinu z domáceho uhlia v objeme 1528 GWh ročne“.

V detailoch je to nariadenie takmer rovnaké ako to, čo vydávalo ministerstvo doteraz každý rok osobitne – napríklad aj pre rok 2016.

Nariadenie so 14-ročným vplyvom na verejné rozpočty ministerstvo hospodárstva nikde nezverejnilo, vôbec o ňom nekomunikovalo. Verejnosť sa o ňom dozvedela len vďaka blogu experta Siete na energetiku Romana Brecelyho.

V ministerskom zdôvodnení sa, prirodzene, nič nehovorí o udržaní zamestnanosti alebo vplyve na región, pretože by to bolo fakticky priznanie zakázanej štátnej pomoci. Celá argumentácia ministerstva v zásade stojí na tvrdení, že slovenská energetická sústava nebude bez kotlov v Novákoch bezpečná.

Energetická sústava naozaj potrebuje takzvané podporné služby, ktoré dokážu udržať jej stabilitu aj v prípade výpadkov niektorých elektrární alebo iných neočakávaných situácií. Uhoľné elektrárne sa na rozdiel od jadrových dajú rýchlo spustiť a centrálny dispečing teda môže promptne reagovať na problém v sústave. Ibaže to isté dokážu aj vodné elektrárne.

Ministerstvo hovorí, že áno, ale pýta sa, čo ak bude sucho. Také veľké, aby sa nedali spustiť elektrárne, je sucho málokedy, ale stať sa to práve vtedy môže. V takom momente by sa dala spustiť výroba v paroplynových elektrárňach, ktorých je na Slovensku prebytok. Ale čo ak by nebolo dosť plynu? Vtedy by síce Slovensko mohlo požiadať o pomoc susedné energetické sústavy, je to viac-menej rutinná záležitosť, ale šanca, že by nám pomôcť nemohli, teoreticky existuje.

Z toho všetkého teda podľa zdôvodnenia ministerstva hospodárstva vyplýva, že Slovensko potrebuje mať v zálohe aj vlastnú elektráreň na hnedé uhlie, ktoré sa v krajine ťaží.

Dnes na DennikE.sk

Návod pre firmy: Koľko respirátorov dať zamestnancovi, kam s nimi cez obed a kedy stačí aj KN95?

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Aký rozdiel je medzi respirátorom s označením FFP2 a KN95? Ako dlho ich môžeme nosiť a čo znamenajú ďalšie údaje na nich? V rozhovore s odborníčkou na ochranné pracovné prostriedky prinášame odpovede na veľa praktických otázok.

Týždeň v európskej ekonomike: Čo vieme o očkovacích pasoch? Prídu možno v lete, budú digitálne a nie od Google či Apple

Foto - TASR / AP
Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike od Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú.
  • Systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe.
  • Zelená premena čaká aj profesionálny šport.

Minúta po minúte

Akcie amerických technologických gigantov sa dnes výrazne oslabili, index Nasdaq Composite si pohoršil o 2,7 %. Pokles Microsoftu, Applu či Amazonu prevážil nad rastom finančných, energetických či priemyselných podnikov.

Investori podľa agentúry Reuters presúvali peniaze z technologických firiem do odvetví, ktoré podľa nich budú viac ťažiť z oživovania ekonomiky.

Ako klesli indexy na Wall Street

  • Dowov-Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 0,39 % a uzavrel na 31 270,09 bodu.
  • Širší index S&P 500 klesol o 1,31 % na 3819,72 bodu.
  • Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa prepadol o 2,70 % na 12 997,75 bodu.

Výrazný pokles utrpel Microsoft, Apple či Amazon, posilňovali sa naopak banky JPMorgan a Goldman Sachs či ropné spoločnosti Exxon Mobil a Chevron. (čtk)

Zdroj - Google
Zdroj – Google

Streamovacia spoločnosť Anghami vstúpi ako prvá arabská technologická firma na americkú burzu Nasdaq. Rival Spotify je populárny na Blízkom východe a v severnej Afrike, na burzu pôjde prostredníctvom firmy založenej na účely akvizície.

Firma to podľa agentúry Reuters oznámila v dnešom vyhlásení.

  • Anghami hovorí, že jej príjmy sa v posledných troch rokoch zvýšili o 80 % a v najbližších troch rokoch očakáva ich späťnásobenie.
  • Spoločnosť sídli v emiráte Abú Zabí (Spojené arabské emiráty), má viac než 70 miliónov registrovaných používateľov a spolupracuje s firmami Universal Music Group, Sony Music a Warner Music Group.

Na burzu pôjde prostredníctvom takzvanej SPAC (Special Purpose Acquisition Companies), teda prázdnej firmy založenej len na účely akvizície. Tá vydá najprv akcie v rámci primárnej verejnej ponuky (IPO), vstúpi na burzu a potom hľadá vhodný cieľ na prevzatie. Investori nevedia, aký podnik nakoniec firma prevezme.

V posledných mesiacoch firiem SPAC pribúda rýchlym tempom. (čtk)

Od pondelka už nebudú môcť ísť pozitívni na covid-19 na nákup potravín a drogérie. Vyplýva to z vyhlášky úradu verejného zdravotníctva. Odísť z domu môžu len kvôli neodkladnej zdravotnej starostlivosti či testovaniu.

„Túto možnosť sme do vyhlášky stanovili v čase, keď sme zaznamenávali sťažnosti od občanov, ktorí nemali možnosť zabezpečiť si nevyhnutné životné potreby cez iné osoby, zároveň nemali možnosť využiť online nákupy a nebola im garantovaná ani pomoc donášky zo strany samospráv,“ vysvetlila hovorkyňa úradu Daša Račková.

Uznesenie vlády z 28. februára starostom a primátorom odporúča prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie základných životných potrieb pre odkázané osoby, ktoré sú pozitívne testované na covid-19. „ÚVZ SR aj z tohto dôvodu a z dôvodu výskytu nových mutácií pristúpil k zrušeniu uvedenej možnosti,“ doplnila.

Ostatné možnosti opustenia karantény ostávajú pre pozitívne osoby zachované. „Vo všetkých prípadoch však musí mať pozitívne testovaná osoba prekryté horné dýchacie cesty respirátorom FFP2 bez výdychového ventilu, povinné je aj dodržiavanie hygieny rúk,“ uviedla.

Medzi osoby v osobitnom režime úrad po novom zaraďuje aj pracovníkov bánk, ktorí sú zodpovední za prevádzku prvkov kritickej infraštruktúry vo finančných službách. (tasr)

Nemecká vláda schválila návrh zákona, ktorý tlačí na dodržiavanie ľudských práv a ekologických noriem u zahraničných dodávateľov. Zabezpečiť to majú nemecké podniky pod hrozbou pokút. O návrhu bude rokovať ešte spolkový snem. Podnikateľské združenia ho kritizujú a žiadajú zmeny.

  • Zákon by mal napríklad zabezpečiť, aby za produktmi, ktoré ponúkajú nemecké podniky, nestála detská práca. V prípade porušenia by nemecké firmy mohli dostať pokutu do 2 % svojich ročných tržieb.
  • Nové pravidlá majú platiť od roku 2023 pre nemecké podniky s viac než tromi tisíckami zamestnancov a o rok neskôr pre firmy s viac než tisíckou zamestnancov. V prvej fáze by sa zákon mal týkať viac než 600 firiem, v druhej viac než 2900.

Spolkový zväz zamestnávateľov (BDA), ktorý reprezentuje podniky zo všetkých odvetví nemeckej ekonomiky, nový zákon kritizuje a označuje ho za príliš ďalekosiahly a prísny.

Varuje, že mnoho firiem sa pre hrozbu postihu bude musieť stiahnuť z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv. Tvrdí tiež, že nemecké podniky budú znevýhodnené voči zahraničnej konkurencii. (čtk, reuters, dpa)

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová kandiduje do predstavenstva ruského koncernu Rosnefť. V roku 2018 jej prišiel na svadbu Vladimir Putin. Vo vedení firmy pôsobí od roku 2017 aj bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

O nominácii Kneisslovej informovala ruská agentúra Interfax, jej meno podľa nej figuruje na vládnom zozname kandidátov.

Kneisslová je novinárka a odborníčka na Blízky východ. Členkou FPÖ (ktorá má dohodu o spolupráci so stranou Jednotné Rusko Vladimira Putina) nebola, ruský prezident však prišiel v auguste 2018 na jej svadbu. Post ministerky zastávala v prvej vláde Sebastiana Kurza v rokoch 2017 až 2019.

Hlavným akcionárom firmy Rosnefť je ruská štátna holdingová spoločnosť Rosneftegaz. Spoločnosť opakovane čelila kritike za vysoké odmeny, ktoré členom predstavenstva platí, napísal portál Nastojaščeje vremja. (čtk)

Shell sa chystá na éru „po rope“. Firma plánuje vyrábať biopalivá, ako letecký benzín a naftu z poľnohospodárskych plodín a obnoviteľnej energie, a rozšíriť v komerčnom rozsahu elektrolyzéry na výrobu vodíka bez použitia fosílnych palív.

Kedy sa vyplatí zamestnancovi podať daňové priznanie, aj keď by to mohol nechať tak (+ návod)

Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou - TASR
Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou – TASR

Ľuďom s príjmami zo zamestnania sa môže niekedy oplatiť podať daňové priznanie, aj keď by nemuseli. Napríklad keď pracovali len časť roka a nemajú uplatnenú celú nezdaniteľnú časť. Denník E pripravil návod na vyplnenie a modelovú situáciu.

Nemecká centrálna banka prvý raz od roku 1979 nepošle peniaze do štátneho rozpočtu, keďže za minulý rok nevykázala zisk. Dôvodom boli obavy z dôsledkov pandémie, pre ktoré si vytvárala rezervy a miliardová pomoc na záchranu ekonomiky.

„Vyššie zabezpečovanie rizík je hlavným dôvodom, prečo Bundesbanka vykazuje za rok 2020 vyrovnaný výsledok,“ povedal prezident centrálnej banky Jens Weidmann.

Za rok 2019 nepoznačený pandémiou poslala Bundesbanka do štátneho rozpočtu 5,85 miliardy eur, čo bol najvyšší dosiahnutý zisk od finančnej krízy.

Ministerstvo financií tradične počíta s tým, že centrálna banka posiela do rozpočtu ročne 2,5 mld. eur. Od zavedenia eura v roku 1999 vykazovala zisk každoročne. Najvyšší bol v roku 2001, keď dosiahol 11,2 mld. eur. (čtk, dpa)

Cyprus chce spriehľadniť vlastníctvo tisícok firiem. V najbližších mesiacoch rozbehne register skutočných majiteľov podnikov. Bude sa doň vkladať konečný vlastník v biznise označovaný ako ultimate beneficial owner.

Detaily o spoločnostiach, z ktorých mnohé majú väzby na Rusko, sa začnú zhromažďovať od 16. marca. Firmy majú šesť mesiacov na to, aby si obstarali dáta a zadali ich do systému.

Prečo je to dôležité

Zoznam, ktorý v rámci boja proti praniu špinavých peňazí požaduje EÚ, môže zásadne zmeniť situáciu na ostrove. Cyprus s nízkymi daňami umožňoval skryť bohatstvo vo fiktívnej firme s nepriehľadnou vlastníckou štruktúrou.

Odborníci očakávajú, že niektoré podniky radšej z ostrova odídu, než by mali odkryť vlastnícku štruktúru. Niektoré to už urobili, keď banky vlani zaviedli prísnejšie kontroly.

Maira Martiniová z Transparency International pripomenula, že register nebude verejný, ako vyžaduje Brusel. Podľa aktivistov by mal byť prepojený s ďalšími databázami, napríklad s katastrom nehnuteľností. (čtk, reuters)

Bratislavský magistrát hovorí, že rokuje s ministrom financií Eduardom Hegerom o kompenzáciách pre mestský dopravný podnik. DPB spolu s dopravnými podnikmi v Košiciach, Prešove a Žiline upozorňovali na výpadky tržieb počas koronakrízy, varovali pred rušením spojov či prepúšťaním.

Bratislava verí, že rokovanie bude úspešné, pretože situáciu považuje pre DPB za diskriminačnú a výpadky financií v takom objeme samospráva bez pomocnej ruky štátu neutiahne, uviedla podľa TASR hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

DPB výpadok tržieb vyčíslil na 21 miliónov eur od začiatku koronakrízy. Ročné tržby podniku pritom v roku 2019 predstavovali zhruba 46 miliónov eur.

MHD si objednáva a financuje mesto. Ministerstvo dopravy dvakrát reagovalo, že pomôcť nemôže, pretože si dopravu neobjednáva. (tasr, e)

Coop Jednota sa pridala k reťazcom, ktoré oddnes skrátili čas predaja do 20.00. Otváracie hodiny skrátila v 21 predajniach, na regionálnej úrovni niektoré obchody zatvorí už o 19.00 h.

„Rešpektujeme nariadenie a skracujeme otvárací čas predajní do maximálne 20.00 h,“ potvrdil Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko.

Upravené otváracie hodiny sa týkajú supermarketov a Tempo supermarketov v okresoch Žilina, Trenčín, Nové Zámky, Levice, Zlaté Moravce, Nitra, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Senec, Šaľa, Galanta, Kysucké Nové Mesto a Čadca.

Na regionálnej úrovni niektoré spotrebné družstvá skracujú otváracie hodiny vo svojich predajniach do 19.00 h., napríklad COOP Jednota Krupina upravila z 20.00 na 19.00 h. otváracie hodiny vo svojich siedmich prevádzkach.

Skrátenie otváracích hodín na základe nariadenia, ktorým sa sprísnil zákaz vychádzania od stredy 3. marca od 20.00 h, už ohlásili reťazce Lidl, Kaufland, Tesco a Billa. Veľkoobchod Metro posunul otváracie hodiny predajní do 20.00 h. už od 1. marca.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka sa britská ekonomika vráti na úroveň pred pandémiou o pol roka skôr, než sa očakávalo. Podľa nového odhadu by k tomu malo dôjsť v polovici budúceho roka.

Podľa odhadu úradu pre rozpočtovú zodpovednosť britský HDP tento rok stúpne o 4 %, ešte v novembri predpovedal rast o 5,5 %. V roku 2022 by mal dosiahnuť 7,3 %, čo by bolo najrýchlejšie tempo v histórii meraní od roku 1949.

Sunak predstavil návrh štátneho rozpočtu na budúci fiškálny rok, ktorý sa začne v apríli. Počíta s výrazne vyššími pôžičkami, než odhadoval pred niekoľkými mesiacmi. Deficit by mal dosiahnuť 10,3 % HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou 7,4 %.

Ako podporujú firmy v koronakríze:

  • Nový systém podpory pre podniky ponúkne pôžičky od 25-tisíc do 10 miliónov libier s 80-percentnou štátnou zárukou.
  • Podrobnosti o úrokových sadzbách ani kritériách nie sú známe, podľa skorších správ budú nové pravidlá pravdepodobne prísnejšie.
  • Nová schéma nahradí súčasné programy, v rámci ktorých si dotknuté firmy požičali 73 miliárd libier. (čtk, bbc)

Prechod na čistejšie zdroje energie bude Poľsko do roku 2045 stáť odhadom 100 miliárd eur. Krajina vyrába väčšinu elektriny z uhlia, jeho podiel chce znížiť v súvislosti s rastúcimi nákladmi na emisie oxidu uhličitého.

Poľsko v najbližších 30 rokoch zavrie uhoľné elektrárne a nahradí ich zdrojmi na plyn, veternými elektrárňami na mori a jadrovými elektrárňami.

So stavbou prvej jadrovej elektrárne plánuje začať v roku 2026, v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať