„Drobná zmena“ sulíkovcov môže Duslu a veľkým odberateľom plynu ušetriť milióny, ostatní to doplatia

• Koncom júna schválili poslanci vládnej koalície veľkú novelu zákona o energetike.
• V deň záverečného hlasovania predložil poslanec SaS Radovan Kazda vyše 60 pozmeňovacích návrhov, o ktorých nebola odborná ani iná verejná diskusia.
• Predkladateľ novely Richard Sulík veľký počet zmien na poslednú chvíľu obhajoval tým, že sú len „technické”. V skutočnosti išlo aj o zmenu, vďaka ktorej niektoré firmy získajú milióny eur na úkor iných spotrebiteľov plynu.
• Podľa organizácie Via Iuris pri takomto postupe nemala verejnosť kontrolu nad tým, čo sa schvaľuje.

Medzi desiatkami pozmeňovacích návrhov k novele zákona o energetike mali byť podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) „technické“ zmeny. Vraj tak neprekáža, že ich jeho kolega z poslaneckého klubu poslanec Radovan Kazda predložil do parlamentu až pred záverečným hlasovaním a bez diskusie.

„To boli technické pripomienky, ktoré v poslednej chvíli vyplynuli. […] Takéto technické veci, sme tam na poslednú chvíľu zapracovali,“ prízvukoval minister.

Nehovoril pravdu. Medzi pozmeňovacími návrhmi je aj zmena s obrovským dosahom na odberateľov plynu za desiatky miliónov eur. Ušetriť ich môžu veľkí odberatelia, akým je napríklad Duslo Šaľa.

Niekto iný to však zaplatí. Môžu to byť nielen ostatné firmy, ale aj domácnosti.

Minister hospodárstva a poslanec Kazda si toho boli vedomí, no celé to prikryli rečami o tom, že ide o technikality a nekonfliktné zmeny.

O čo ide: Celý problém sa týka distribúcie plynu a poplatkov za túto službu. Dlhé roky funguje solidárnym spôsobom – na náklady sa skladajú všetci odberatelia, či sú to domácnosti, ktoré ním len varia a kúria, alebo veľké firmy ako Duslo Šaľa, pre ktoré je plyn kľúčovou výrobnou surovinou.

Každý platí v spotrebovanej megawatthodine distribučný poplatok bez ohľadu na to, koľko kilometrov plynových rúr k nemu vedie. Podobne to funguje s vnútroštátnym posielaním listov – takisto nerozhoduje vzdialenosť, známka stojí rovnako.

Štyri body z pozmeňovacích návrhov poslanca Kazdu však veľkým podnikom zjednodušujú odpojenie sa od spoplatnenej distribúcie plynu. Doteraz museli byť k sieti distribútora pripojení vždy, keď kapacita siete postačovala. Malo to zabrániť neefektívnej výstavbe paralelných plynovodov.

Po novom budú môcť distribútora obísť vlastnou rúrou, ktorá povedie priamo do celoštátneho tranzitného plynovodu. Stačí, ak ministerstvo hospodárstva rozhodne, že je to v súlade s takzvanou „Energetickou politikou SR“. Táto zmena je účinná od októbra tohto roka.

Problém je v tom, že ak bude odberateľov napojených na distribučnú sieť menej, poplatky sa im zrejme zvýšia.

Tranzitný plynovod – doteraz sa k nemu dalo pripojiť, len ak nepostačovala kapacita menších „distribučných“ potrubí

O tom, či je nastavenie solidárneho systému správne a férové, sa vedie debata desiatky rokov a na tom, že Sulíkov rezort sa v nej stavia na stranu priemyslu, nie je nič zlé.

Problém je v tom, že o najnovších zmenách neprebehla žiadna verejná odborná diskusia. S dopadmi si navyše budú musieť poradiť až budúce vlády. Zmena je totiž síce účinná od októbra tohto roku, no v praxi nejaký čas potrvá, kým sa veľkí odberatelia plynu odpoja.

Predkladateľ pozmeňovacieho návrhu k novele zákona o energetike – poslanec SaS Kazda tvrdí, že zmenu navrhlo ministerstvo hospodárstva. „Obsahovo sa s riešením stotožňujem. Koaliční partneri ho videli tiež a nenamietali.“

Kazda tvrdí, že on nikdy netvrdil, že by v pozmeňovacích návrhoch boli iba „technikality“.

„Neviem, či ste ma (v predchádzajúcom článku) presne citovali. Nevnímal som to, že sú to len technikality. Veľká väčšina z nich áno, ale boli tam aj niektoré body, ktoré boli v podstate tak, ako vy hovoríte.“

Kazda predtým doslova tvrdil, že nevie o tom, že by návrhy obsahovali „niečo konfliktné“. „Napríklad veci, ktoré by zásadným spôsobom niečo menili, napríklad zhoršovali podnikateľské prostredie.“

Ministerstvo hospodárstva na žiadosť o vysvetlenie nereagovalo.

Čo bude s poplatkami pre domácnosti a zvyšné firmy

Distribučné poplatky dnes fungujú solidárnym systémom. Rozpočítajú sa medzi všetkých odberateľov plynu – domácnosti aj firmy.

Keď z tohto systému vypadnú veľkí odberatelia, tých, čo sa skladajú na distribúciu, bude menej. Pri tých istých nákladoch distribučnej spoločnosti tak zostávajúci odberatelia zaplatia vyššie sumy.

Náklady môžu stúpnuť najmä zvyšným firmám, ktorým sa od distribučnej sústavy nepodarí odpojiť. Väčšina si výstavbu vlastných rúr ani nemôže dovoliť alebo sú od tranzitného plynovodu aj tak ďaleko.

Poplatky sa však môžu zvýšiť aj domácnostiam, aj keď v tejto chvíli nie je jasné, či sa to bude týkať všetkých alebo len tých, ktoré nevyužijú ponuku garantovaných cien od štátneho SPP.

Ministerstvo hospodárstva chce cez SPP ponúknuť domácnostiam garantované ceny plynu na jeden až štyri roky. So štvorročnou zmluvou by mala domácnosť zaplatiť na budúci rok 57 eur za megawatthodinu.

Na otázku, či je v tom započítaná aj tarifa za distribúciu, však neodpovedalo ani ministerstvo hospodárstva a ani SPP. Hovorca firmy Ondrej Šebesta odpísal, že o všetkých podrobnostiach budú informovať v  auguste.

Aj keby však garantované ceny dočasne ušetrili zákazníkov SPP, bolo by to len na štyri roky.

Poplatky za distribúciu a tranzit doteraz zvykli v cenách plynu tvoriť takmer 40 percent.

Hlavné slovo pri stanovovaní ich výšky v konečných cenách plynu má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). „Prakticky vždy platí, že každý pokles využitia distribučnej siete, teda znížené množstvo distribuovaného plynu a nerezervovaná príslušná kapacita, má za následok zvýšenie priemernej jednotkovej ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu,“ vysvetľuje hovorca úradu Radoslav Igaz. Potvrdzuje tým scenár, že zvyšní odberatelia plynu sa budú musieť na distribúciu poskladať vyššou sumou.

Úrad má teoreticky ešte dve možnosti, ako nárast poplatkov tlmiť:

• Prvá možnosť – môže rozhodnúť o tom, že oprávnené náklady prevádzkovateľa distribučnej siete plynu (firmy SPP – distribúcia), sa znížia. V odpovedi Denníku E to však ÚRSO nepriamo odmieta, pretože náklady distribútora sú predovšetkým fixné a nemenia sa. Z plynových rúr, o ktoré sa treba starať, neubudne. Zisk spoločnosti SPP – distribúcia sa v posledných rokoch držal okolo sumy 100 miliónov eur. Tu teda úrad môže vidieť manévrovací priestor. No akékoľvek zníženie „primeraného zisku“ by musel dobre vyargumentovať, inak by riskoval žalobu.
• Druhá možnosť – poplatky sa zvýšia, no teoreticky by sa nemuseli zvýšiť všetkým rovnako. Tým, čo využívajú viac kilometrov distribučných plynovodov, by mohli narásť viac a ostatným menej. To by však bolo veľké rozhodnutie s obrovským dosahom. Znamenalo by to totiž odklon od doterajšieho solidárneho systému. Tranzitný plynovod vedie juhom Slovenska. Odberatelia plynu na severe krajiny by si zrazu priplatili najviac.

V Šali už kreslia rúru

Šance veľkých odberateľov plynu na to, že im ministerstvo hospodárstva odpojenie od distribúcie a výstavbu vlastných rúr dovolí, sú vysoké.

Minister hospodárstva  Sulík už pred rokmi hovoril o tom, že by tak mal štát pomôcť šalianskej chemičke.

„Toto je problém, ktorý treba riešiť. Riešenie je také, že sa buď upravia poplatky za distribúciu plynu pre obrovských odberateľov plynu, alebo sa takému veľkému odberateľovi plynu, akým je Duslo Šaľa, umožní odber plynu priamo z tranzitného plynovodu,“ uviedol v roku 2014, vtedy ešte ako opozičný politik.

Duslo dnes patrí skupine Agrofert, ktorú vlastnia zverenecké fondy českého expremiéra Andreja Babiša.

Riaditeľ šalianskeho Dusla Petr Bláha už Denníku E potvrdil, že firma pracuje na štúdii uskutočniteľnosti a podkladoch pre povoľovacie úrady.

„Zmenu hodnotíme veľmi pozitívne, pretože dôjde k vyrovnaniu distribučných nákladov na Slovensku, ktoré sú v porovnaní s okolitými štátmi niekoľkonásobne vyššie. Odstráni sa nezmyselný monopol a koneční spotrebitelia plynu budú konkurencieschopnejší,“ uviedol.

Medzi ďalšími, ktorí by mohli mať záujem sa rýchlo odpojiť, sú logicky ešte Slovnaft a malženická plynová elektráreň patriaca ZSE.

Logicky preto, že sú splnené dva hlavné motívy:

1. Patria k najväčším odberateľom plynu v krajine. Náklady na výstavbu plynovodu sa im rýchlo vrátia.
2. Sú blízko tranzitného plynovodu. Plynovej elektrárni v Malženiciach, ktorú vlastní ZSE, k nemu stačí postaviť len päťkilometrovú rúru.

Denník E oslovil s otázkou, či nad takýmto krokom uvažujú, aj Slovnaft a ZSE. Rafinéria odpísala, že s novou legislatívou sa najskôr musí oboznámiť. Spoločnosť ZSE neodpovedala.

Zisky Slovnaftu aj ZSE, podobne ako všetkých veľkých energetických firiem, sú z veľkej časti závislé od štátnej regulácie a iných krokov vlády. Napríklad bratislavská rafinéria je z dôvodu sankcií voči Rusku nútená prechádzať na iné zmesi ropy než ruské. V parlamente je stále aj návrh na zdanenie ziskov zo spracovania ruskej ropy.

ZSE zase musí znášať rozdiely medzi regulovanými cenami a tými, za aké dokupuje elektrinu na burzách. A v prípade krachu iného dodávateľa elektriny na západnom Slovensku sa musí postarať o jeho zákazníkov.

Obe spoločnosti by tak v súčasnosti mali dostatok argumentov, aby vláde vysvetľovali, že im má nejako pomôcť.

Distribútor varuje pred koncentráciou priemyslu na juhu Slovenska

Novela energetického zákona sa priamo dotkne aj dvoch pološtátnych firiem: SPP – distribúcia a Eustream. V nich však manažérsku kontrolu drží investičná skupina EPH Daniela Křetinského a Patrika Tkáča.

SPP – distribúcia zabezpečuje distribúciu plynu pre takmer sto percent slovenských odberateľov plynu. Doterajšie znenie zákona o energetike podniku teda zabezpečovalo prakticky monopolné postavenie na trhu. Jeho zisk však reguluje ÚRSO.

Firma v reakcii na novelu tvrdí, že je „ na prospech úzkej skupine podnikateľov“ a prenáša ich náklady na domácnosti a iných odberateľov plynu. Počet týchto podnikateľov distribútor aj rovno odhadol.

„S určitosťou túto možnosť vie využiť približne pätnásť subjektov s celkovými platbami za distribúciu plynu vo výške približne štyridsať miliónov eur.“ Ak by sa pripojili aj menšie firmy, mohlo by to byť podľa firmy až šesťdesiat miliónov eur.

„Takto vyvolaná strata platieb za distribúciu od vybraných subjektov by si vyžadovala ich presun na odberateľov v domácnosti a maloodber. Distribučné tarify v týchto kategóriách by sa preto zvýšili o viac ako dvadsať percent,“ vypočítava hovorca SPP – distribúcia Milan Vanga.

Varuje aj pred tým, že nové pravidlá ovplyvnia rozhodovanie firiem o tom, kam umiestnia svoju investíciu. „To by viedlo ku koncentrácii energeticky náročného priemyslu na juhu Slovenska.“

SPP – distribúcia: tržby a zisk

Eustream, ktorý má na starosti prevádzku štátnej tranzitnej siete – južného plynovodu Bratstvo a naň napojených cezhraničných plynovodov –, je z postupu, akým sa zmeny prijali, zaskočený.

„Tejto zmene nepredchádzala žiadna odborná diskusia, žiadne dopadové štúdie a nikto z dotknutých subjektov nemal možnosť sa k nej vyjadriť,“ komentuje hovorca spoločnosti Pavol Kubík.

Firma tvrdí, že zmeny zásadne narúšajú doterajšie fungovanie energetiky. „Vzhľadom na viaceré nejasnosti je dnes s praktickým uplatňovaním zákona spojených zatiaľ viac otázok ako odpovedí.“

„Pripájanie odberných miest priamo na hlavné tranzitné línie v sebe zahŕňa viacero technických i regulačných problémov, ktoré môžu mať dosah aj na samotné tranzitné kapacity,“ varuje hovorca. Dodatočné náklady zatiaľ Eustream nevie odhadnúť.

Eustream: tržby a zisk