Rusko a Ukrajina sa dohodli na vývoze obilia cez Čierne more. Kyjiv je však skeptický, či to bude fungovať

Päť mesiacov po spustení ruskej invázie na Ukrajinu vzniká medzi bojujúcimi stranami prvá dohoda. Týka sa vývozu obilia cez zablokované čiernomorské prístavy.

Obe strany ju za účasti najvyšších predstaviteľov OSN a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana uzavreli v piatok poobede v istanbulskom paláci Dolmabahçe. Ukrajina a Rusko pritom nepodpísali ten istý dokument, ale každá delegácia mala vlastný.

Pre Turecko je táto dohoda veľkým diplomatickým úspechom. Ankara síce odsúdila ruskú agresiu, ale s Moskvou udržiava dobré vzťahy a komunikuje aj s Kyjivom.

Odblokovanie prístavov je mimoriadne dôležité predovšetkým pre krajiny z Blízkeho východu a Afriky, ktorým aj dôsledkom vojny hrozí najväčší hladomor za posledné desaťročia. Z ekonomického hľadiska je však kľúčové aj pre Ukrajinu.

Rusi mali podmienku

Intenzívne rokovania o vývoze obilia prebiehali vyše dvoch mesiacov. Turci hovoria, že ich výsledkom je dohoda, ktorá je kľúčová pre svetovú potravinovú bezpečnosť, no Ukrajinci sú opatrnejší.

Čo presne je jej obsahom? Ako píše BBC, Rusko umožní ukrajinským lodiam s obilím plavbu z čiernomorských prístavov a zaviaže sa, že na ne nebude útočiť.

V ukrajinských silách uviazlo zhruba 22 miliónov obilia z minuloročnej žatvy, ku ktorým by sa mohlo pridať ďalších 60 miliónov z tohto roka.

Rusi však od Turecka žiadajú, aby lode s obilím monitorovalo, nech majú istotu, že cez ne Ukrajinci nepašujú zbrane. Na tieto účely má v Istanbule vzniknúť špeciálne koordinačné centrum.

Rusko zároveň bude mať možnosť prevážať svoje hnojivá.

Al-Džazíra píše, že s najväčšou pravdepodobnosťou zatiaľ nedôjde k odmínovaniu prístavov. Ukrajina ich zamínovala, aby sťažila ruským lodiam vylodenie v mestách ako Odesa.

Tento proces by si pritom vyžiadal minimálne pol roka. Namiesto toho sa zatiaľ obe strany dohodli na vzniku bezpečnostných koridorov.

Denník Financial Times však tvrdí, že niektorá tretia krajina by predsa v prípade potreby s odmínovaním mohla pomôcť. Jej meno zatiaľ nie je známe, no podľa britského zdroja nepôjde o členský štát NATO.

Ukrajinci majú obavy

Hoci Ukrajinci žiadali odblokovanie prístavov dlhé mesiace, v súvislosti s dohodou sú skeptickí. Dvaja poprední diplomati, ktorí boli pri rokovaniach, pre Financial Times vyjadrili svoje obavy.

„Každý si uvedomuje, že niečo sa môže pokaziť,“ povedal jeden z nich.

Ukrajinský poslanec Olexij Hončarenko pre BBC pred podpísaním dohody povedal, že Rusku sa nedá dôverovať. „Radšej si počkajme, či na poslednú chvíľu nevzniknú nejaké zmeny,“ vravel.

Ukrajinci majú negatívne skúsenosti zo začiatku jari, keď ruských predstaviteľov viackrát obvinili z porušovania dohody o humanitárnych koridoroch pre civilistov.

Kyjiv tvrdí, že dohodu o vývoze obilia bude rešpektovať za predpokladu, že bude „garantovať bezpečnosť južných regiónov na Ukrajine, silnú pozíciu ukrajinských vojsk v Čiernom mori a bezpečný vývoz ukrajinských produktov na zahraničné trhy“.

Vyjadrili sa aj predstavitelia Spojených štátov amerických, ktorých diplomacia dohodu víta, no vyzýva Rusko, aby ju dodržiavalo.

Americké ministerstvo zahraničných vecí zároveň dodáva, že sme sa do tejto pozície „nikdy nemuseli dostať, ak by Rusko nerobilo z potravín zbraň“.

Generálny tajomník António Guterres povedal, že táto dohoda je „pre celý svet“. „Prináša úľavu pre rozvojové krajiny na pokraji bankrotu a pre zraniteľných ľudí na pokraji hladomoru,“ vyhlásil v Istanbule po jej podpise.

Guterres tvrdí, že „dohoda sa nerodila ľahko“. „Je výsledkom mimoriadnej snahy všetkých zúčastnených strán a týždňov rokovaní,“ dodal a všetkých vyzval, aby ju dodržiavali.

Erdoğan vraví, že okrem iného prispeje k stabilizácii inflácie na celom svete.

Logistická nočná mora

Ukrajina patrí medzi najvýznamnejších dodávateľov poľnohospodárskych plodín na svete. Okrem iného je piatym najväčším exportérom pšenice a vyše štyridsiatimi percentami sa podieľa na celosvetovom vývoze slnečnicového oleja.

Väčšinu obilnín však vyváža cez čiernomorské prístavy, a to predovšetkým Mariupol a Odesu. Mariupol okupujú Rusi a Odesa je zablokovaná. Ročne z týchto prístavov odišlo podľa niektorých odhadov štyri až päť milión ton obilia.

Pod vplyvom okolností Ukrajinci hľadali núdzové riešenia ako napríklad vývoz obilia po železnici. Slovami BBC však narážali na logistickú nočnú moru, a to svoje koľaje, ktoré zdedili z čias Sovietskeho zväzu. Tie sú v porovnaní so západnými susedmi vrátane Slovenska širšie.

V praxi to znamená, že Ukrajinci musia preložiť obilie na iné vlaky alebo vymeniť podvozky, čo výrazne predlžuje celý proces. Ďalším problémom je, že Rusko bombarduje ukrajinskú železničnú infraštruktúru.

Európska komisia začiatkom júna predstavila takzvané koridory solidarity, čím mala uľahčiť vývoz ukrajinských produktov po súši a cez iné európske prístavy. Pomáhali napríklad prístavy v Taliansku či Nemecku.

Ukrajinci však tvrdili, že aj napriek všetkej snahe takto nie sú schopní exportovať viac ako 200-tisíc ton obilia, pričom pred vojnou vyvážali trikrát viac.

Ukrajinské obilie kradnú Rusi

Poľnohospodárske plodiny sú mimoriadne dôležité pre ukrajinské hospodárstvo. Čo sa týka exportu, tvoria až 40 percent ukrajinských príjmov.

Zároveň sú však kľúčové pre krajiny, ktoré ich nakupujú. Medzi najväčších dovozcov obilnín z Ukrajiny patria krajiny z Afriky či Blízkeho východu ako Egypt, Sudán a Líbya.

Medzinárodné organizácie pritom už mesiace upozorňujú, že práve v týchto krajinách je výrazne ohrozená potravinová bezpečnosť. Napríklad Organizácia OSN pre výživu a potraviny (FAO) pred mesiacom varovala, že podmienky na Blízkom východe sú horšie ako počas Arabskej jari.

Vojna pritom nedostatok potravín nespustila, no do značnej miery ho akcelerovala. Nedostatok obilnín spôsobuje ďalšie zvýšenie cien, ktoré už predtým naštartovala pandémia.

Ukrajina pritom v posledných mesiacoch Rusko obviňuje, že jej poľnohospodárske plodiny kradne a následne predáva za nižšie ceny na zahraničných trhoch. Hovoria o tom aj predstavitelia USA a potvrdzujú to aj investigatívy zahraničných médií.

Napríklad BBC zistila, že Rusko obilie ukradnuté z južných častí Ukrajiny preváža na Krym, kde ho mieša so svojím vlastným a následne preváža do Turecka či Sýrie.

Moskva všetky obvinenia odmieta a svojich partnerov na Blízkom východe či v Afrike sa snaží presvedčiť, že ide o „západnú propagandu“.

Musí myslieť na voľby

Vznik dohody je veľkým diplomatickým úspechom Turecka, ktoré od spustenia invázie na Ukrajinu balansuje medzi obomi stranami. Napríklad reportér Alex Rossi z televíznej stanice Sky Sports ho pochválil za „úžasný diplomatický počin“.

Turecko chválil aj generálny tajomník OSN Guterres.

Prezident Erdoğan sa začiatkom týždňa stretol so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým diskutoval aj o obilí. Rokovania neskôr označil za užitočné a dôležité.

Erdoğan snahou byť mediátorom na medzinárodnej scéne môže cieliť aj na domáce publikum. V Turecku sa o rok uskutočnia prezidentské voľby a Erdoğan v prieskumoch stráca.

Turecko čelí vážnej ekonomickej kríze a očakáva sa, že na konci roka jeho inflácia presiahne 70 percent. Mnohí z toho pritom vinia práve prezidenta, ktorý v rozpore s ekonomickými poučkami v čase zvyšovania cien nezvyšuje úrokové sadzby, ale robí presný opak.