Denník N

Ficove zľavy majú prvé narodeniny, priniesli plnšie vlaky i pocit krivdy

Karikatúra N - Shooty
Karikatúra N – Shooty

Ak ste si kúpili lístok a stojíte v uličke, je to nepríjemné. Ak však v kupé sedia neplatiaci študenti, hnevá to dvojnásobne.

Osemnásťročná študentka Dominika Lorencová spočiatku bezplatné vlaky odmietala. Viac ako tri mesiace si za lístky platila, hoci ako študentka mohla jazdiť zadarmo.

„Vedela som, že vlaky zadarmo sú nezmysel. Nie sú zadarmo, skladajú sa na ne všetci,“ hovorí.

Nakoniec si však povedala, že jej vzdor nemá zmysel. Vybavila si potrebnú registráciu a dnes zľavy využíva niekoľkokrát mesačne na cestu z Bratislavy domov na Oravu.

„Povedala som si, že aj tak nič nezmením. A šesť eur, ktoré by ma inak stála každá cesta, nie je málo,“ dodáva.

Zľavy premiéra Roberta Fica pre študentov a dôchodcov sa rok od svojho zavedenia stávajú trvalou súčasťou slovenskej železnice. Dominika, podobne ako iní cestujúci, sa s nimi postupne naučila žiť.

„Viem, že ak cestujem v piatok, musím si vlak rezervovať týždeň dopredu. Nulových lístkov býva totiž len obmedzený počet a rýchlo sa rozoberú,“ opisuje Dominika.

Ako ukázala anketa Denníka N, so zľavami sa zmierujú už aj niektorí opoziční politici. A to vrátane najhlasnejšieho premiérovho kritika Igora Matoviča (OĽaNO). „Áno, ponechali by sme ich,“ hovorí Matovič.

A nič, prirodzene, neplánuje meniť ani Ficova vláda. „Počítame s týmito opatreniami naďalej v podobe, v akej boli prijaté,“ potvrdzuje hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Denník N sa pozrel na päť vecí, ktoré stopercentné zľavy doteraz Slovensku priniesli.

1. Vlaky sú plnšie

Na bratislavskej hlavnej stanici prebieha každý piatok takmer rovnako. Krátko popoludní je otvorených všetkých trinásť predajných okienok, pred každým aj tak postáva zástup ľudí. Onedlho odchádza rýchlik Spišan v smere do Košíc.

„Dúfam, že nebudem musieť znovu sedieť na kufri,“ ozýva sa z hlúčiku mladých ľudí.

Keď premiér Robert Fico vlani oznámil, že zavedie stopercentné zľavy pre takmer polovicu populácie, cítil, že musí uviesť aj racionálne argumenty. Zatiaľ čo opozícia hovorila o jasnom kupovaní si voličov, Fico vytiahol problém s nízkou obsadenosťou vlakov.

„Tieto sociálne opatrenia pomôžu zvýšiť obsadenosť, ktorá sa dnes pohybuje na úrovni 25 percent,“ povedal premiér.

"Kto sa nebojí, nech nechodí do lesa," povedal vlani premiér a odškrtol si kolónku s bezplatnými vlakmi. Foto - TASR
„Kto sa nebojí, nech nechodí do lesa,“ povedal vlani premiér a odškrtol si kolónku s bezplatnými vlakmi. Foto – TASR

O rok neskôr to vyzerá, že sa premiérove plány naplnili. Štátna Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) tvrdí, že počet ľudí vo vlakoch stúpol priemerne o pätinu.

„To znamená, že každý deň odvezieme po koľajniciach o 26-tisíc cestujúcich viac,“ hovorí riaditeľ obchodného úseku Jozef Schmidt.

Lenže ZSSK nebola na takýto nápor vôbec pripravená. Niektorí zamestnanci v neformálnych rozhovoroch priznávali, že zavedenie takých veľkorysých zliav ich samotných zaskočilo.

„Pôvodne sme si mysleli, že stopercentné zľavy dostanú len dôchodcovia. Že sa budú týkať aj študentov, sme netušili,“ poznamenala vlani novinárom jedna z pracovníčok riaditeľstva ZSSK.

Bratislava, 13.11. 2015. Hlavná stanica. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bratislava hlavná stanica, o chvíľku odíde rýchlik Spišan do Košíc. Foto N – Tomáš Benedikovič

ZSSK preto musela improvizovať. Ešte pred spustením zliav si vyhradila právo, že v rýchlikoch bude môcť zaviesť limity pre neplatiacich cestujúcich.

V praxi to znamená, že v najsilnejších časoch sa mnohí študenti či dôchodcovia do vlaku nedostanú, ak si nekúpia klasický lístok. „Cieľom je regulovať a rovnomernejšie rozložiť využívanie vlakov počas dňa,“ vysvetlila hovorkyňa Jana Morháčová.

Ďalšie opatrenia začali železničiari robiť za pochodu. Od Českých dráh si na prvé týždne požičali štyridsať starších vozňov a zopár lokomotív, aby mali k dispozícii dostatočné zálohy.

Polovicu z požičaných vozňov tvorili klasické „koženky“. Foto N – Tomáš Benedikovič
Polovicu z požičaných vozňov tvorili klasické „koženky“. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj vďaka tomu mohli najvyťaženejšie rýchliky začať vypravovať s trinástimi vozňami, čo je maximum, na ktoré sú stavané peróny.

Ale nie všetky – ak napríklad cestujete do Bratislavy z východu, pred zastávkou Vinohrady vás personál upozorní, že z posledných vozňov nevystúpite. Perón na Vinohradoch je totiž pre vlaky po Ficových zľavách krátky.

Onedlho prišla ďalšia improvizácia. ZSSK v júni oznámila, že pre študentov zdvihne prirážku za vyzdvihnutie si lístku vo vlaku. Dôvod? Študenti si nezriedka na svoj nulový lístok odmietali počkať pri okienku a riešili to až u sprievodcu.

„Zaťažovali tým personál vlaku, ktorý má iné úlohy než vydávať nulové lístky,“ vysvetlila ZSSK.

Ani to však nestačí. Aj po týchto opatreniach je stále bežným úkazom, že počas špičiek musí časť ľudí stáť v uličke alebo medzi sedačkami podobne ako v MHD.

Cestovanie v uličke: realita roku 1985 rovnako ako roku 2015. Foto N - Tomáš Benedikovič
Cestovanie v uličke: realita roku 1985 rovnako ako roku 2015. Foto N – Tomáš Benedikovič

2. Hnev tých, ktorí platia

Študenti boli vždy skupinou, ktorá vo vlaku obsadzovala veľkú časť miest. Pokiaľ však vinou študentov musí stáť cestujúci, ktorý na rozdiel od nich za vlak platí, je to už úplne iná situácia.

Viacerí pasažieri po zavedení Ficových zliav prepadli frustrácii. Niektorí na železnicu zanevreli, iní si začali radšej priplácať za miestenky, ktoré ešte pred rokom nepotrebovali. Ani to však pohodlné cestovanie automaticky nezaručilo – aspoň nie v situácii, keď sa človek dostane do konfliktu s cestujúcimi, ktorí majú problém uvoľniť miesto.

„Dve hodiny sme počúvali nadávky učňov, študentov i dôchodcov, ktorých sme z ich miest vyhodili. Všetko to boli pasažieri, ktorí za vlak neplatili nič a nevedeli prežuť, že niekto mal toľko drzosti, že si kúpil miestenku a sadol si na svoje miesto,“ posťažoval sa nedávno na Facebooku spolumajiteľ reklamnej agentúry Komplot Adam Znášik.

Iní cestujúci sa posunuli o stupienok vyššie: začali si kupovať lístky priamo do prvej triedy – napriek tomu, že tá stojí o päťdesiat percent viac.

„Skutočne pociťujeme vyšší záujem cestujúcich o 1. triedu v rýchlikoch na hlavnom ťahu Bratislava – Žilina – Košice,“ potvrdzuje hovorkyňa ZSSK.

Kritici to považujú za vrchol absurdnosti nových pomerov na železnici. „To znamená, že bežný cestujúci zaplatí kvôli študentom a dôchodcom ešte o polovicu viac a vlastne tým pomôže ZSSK kompenzovať výpadok tržieb,“ poznamenáva Desana Mertinková, šéfredaktorka Železničnej revue.

Bratislava, 13.11. 2015. Hlavná stanica. Foto N - Tomáš Benedikovič
Chcete mať v piatok istotu, že si sadnete? Najistejšia je prvá trieda. Foto N – Tomáš Benedikovič

3. Fenomén neplatiacich výletníkov

Šesťdesiatosemročný dôchodca Zdeno Havlík si bezplatné vlaky otestoval už pri prvej možnej príležitosti. Vlani 17. novembra si obliekol tmavosivý oblek, pri okienku si vyzdvihol nulový lístok a pokusne sa odviezol z Bratislavy do Trnavy.

„Je to geniálna vec, vlakom som necestoval už pár rokov. Ani mi neprekáža, že musím stáť,“ poznamenal pri spiatočnej ceste.

A hneď rozprával o ďalších plánovaných cestách – do Trenčína, Košíc i Čiernej na Tisou. „Z dôchodku by som si to nemohol nikdy dovoliť,“ dodal pán Havlík.

Ficove zľavy priniesli veľkej časti populácie príležitosť jazdiť vlakom oveľa častejšie než dosiaľ.

„Nedávno som vo vlaku cestoval s dvoma staršími dámami. Boli vďačné za možnosť vybrať sa do Bratislavy a pozrieť starú kamarátku,“ hovorí predseda strany Sieť Radoslav Procházka, ktorý sa tiež zaradil k fanúšikom bezplatných vlakov.

Bratislava, 13.11. 2015. Hlavná stanica. Foto N - Tomáš Benedikovič
Stopercentné zľavy môžu pomáhať aj udržiavať vzťahy – študenti môžu za svojimi partnermi jazdiť každý víkend. Foto N – Tomáš Benedikovič

Viacerí cestujúci si však zároveň zvykli využívať vlaky aj v situáciach, v ktorých by im to ešte pred rokom ani nenapadlo. „Keď syn potrebuje niečo priviezť z domu do Bratislavy, sadnem ráno na vlak a priveziem mu to,“ hovorí výsluhový dôchodca Karol z Považia.

Čaro takýchto ciest objavili aj mnohí zahraniční dôchodcovia, ktorým Ficova vláda vzhľadom na európske pravidlá takisto musela priznať nárok na bezplatné vlaky. „Výlet po Slovensku si robím v priemere každý druhý týždeň, Slovensko som už precestoval takmer krížom-krážom,“ porozprával v lete Denníku N Jaroslav Vítoslavský z moravského Jablunkova.

Vyskúšal si už dokonca aj to, že vďaka Ficovým zľavám môže na železnici prenocovať. „Na spánok využívam nočné vlaky, ktoré sú tiež zadarmo. Na jedlo idem do reštaurácie a keď sa potrebujem umyť, zájdem na kúpalisko,“ vysvetlil.

4. Nové vlaky v cestovnom poriadku

Úradníkom ministerstva dopravy stačilo pár dní fungovania Ficových zliav, aby si spočítali, že ani trinásť vozňov v rýchlikoch nebude stačiť na pokrytie dopytu.

Vlani v decembri preto povolili ZSSK, aby v cestovnom poriadku na rok 2015 prvýkrát po desiatich rokoch výrazne pridala nové spoje. „Kým v predošlých rokoch sa na železnici sekalo, teraz sa trend obrátil,“ poznamenal šéf ZSSK Pavol Gábor.

Pridávalo sa takmer všade. Osobáky či rýchliky pribudli medzi Humenným a Medzilaborcami, medzi Zvolenom a Lučencom, ako aj medzi Žilinou a Bratislavou. Celkovo šlo o 105 nových spojov.

„Dochádza k reálnemu zahusteniu dopravy o nové spoje. Naša kapacita zásadne narastie,“ dodal Gábor.

Štátna ZSSK tak v súčasnosti denne vypravuje v priemere 1450 vlakov. A ďalšie desiatky vypraví súkromný RegioJet, ktorý na objednávku štátu jazdí medzi Komárnom a Bratislavou.

Ani najbližší rok to nebude iné. „Na rok 2016 počítame s tým, že zachováme rovnakú úroveň intenzity vlakov, akú sme zaviedli pred rokom,“ potvrdzuje hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Platy na železnici mierne stúpli. Foto N – Tomáš Benedikovič
Spojov pribudlo, kultúry cestovania už menej. Foto N – Tomáš Benedikovič

 

5. Vyšší účet za železnicu

Zistiť, koľko budú stáť bezplatné vlaky, je dnes takmer úloha pre detektíva. Ministerstvo dopravy túto informáciu dlhodobo tají. Celý rok je ochotné opakovať len jedno číslo – Ficove zľavy budú stáť minimálne 13 miliónov eur ročne.

„Toto je minimálny odhad výpadku tržieb železničných dopravcov po zavedení bezplatného cestovania na slovenských železniciach,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Kóňa.

Môže sa zdať, že v celkovom železničnom balíčku je to len malá položka. Ministerstvo i bez Ficových zliav ročne dotuje ZSSK čiastkou okolo 200 miliónov eur. A ďalších sedem miliónov poberá súkromný RegioJet za linku medzi Komárnom a Bratislavou.

Po zavedení bezplatných vlakov prijali železnice zhruba 100 nových ľudí. Foto N - Tomáš Benedikovič
Po zavedení bezplatných vlakov prijali železnice zhruba 100 nových ľudí. Foto N – Tomáš Benedikovič

Lenže všetko nasvedčuje tomu, že účet bude niekoľkonásobne vyšší než spomínaných 13 miliónov.

Pokiaľ by aj výpadok tržieb oboch dopravcov bol len na takejto úrovni, stále nezohľadňuje ďalšie položky, ktoré začali štátu nabiehať.

Napríklad len krátkodobé zapožičanie spomínaných českých vagónov a lokomotív vyšlo na 360-tisíc eur. Ďalšie minimálne stovky tisíc si vyžiadal nábor nových zamestnancov, ktorých ZSSK za posledný rok musela prijať.

„Aj v súvislosti s bezplatnou prepravou sme od jesene 2014 prijali viac než sto nových zamestnacov,“ spresňuje hovorkyňa ZSSK Morháčová.

A v neposlednom rade je nutné zobrať do úvahy aj účet za 105 posilových spojov, ktoré železničiari pridali vlani v decembri. Len tie majú podľa odhadov ZSSK vyjsť na 11 miliónov eur.

„Táto položka pokrýva náklady na elektrinu, naftu, personál, použitie infraštruktúry či údržbu vozidiel,“ vypočítaval vlani šéf ZSSK Gábor.

Spomínaný RegioJet už v máji odhadol, že po započítaní týchto výdavkov budú bezplatné vlaky ročne stáť aspoň 30 miliónov eur.

„Na našej linke do Komárna sami vidíme, aký je prepad tržieb – z toho vieme takéto odhady urobiť,“ poznamenal majiteľ RegioJetu Radim Jančura.

Ministerstvo to komentovať nechcelo. „Uvidíme na konci roka, vtedy sa budeme môcť vyjadriť,“ reagoval Kóňa.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie