Blížime sa k západnej Európe, kde je pre mnohých vlastníctvo nehnuteľnosti luxus, hovorí riaditeľ Cresca

V Bratislave je žalostne málo pozemkov na výstavbu nových bytov. Ak k tomu prirátate dlhý proces povoľovania, tak výsledkom je nedostatok bytov, vysvetľuje výkonný riaditeľ Cresco Real Estate Ján Krnáč.

Na druhej strane je na tom Bratislava lepšie než Praha, kde povoľovacie procesy trvajú ešte dlhšie. V Prahe sú byty skoro dvojnásobne drahšie. Priemerná cena za meter štvorcový sa totiž pohybuje vyše 3 500 eur, zatiaľ čo v Prahe už prekročila hranicu 6 000 eur.

Príklad si podľa Krnáča, naopak, môžeme brať z Poľska, kde na vybavenie stavebného povolenia stačí osem mesiacov. „Za osem mesiacov staviate, na zmenu územného plánu potrebujete rok a pol. Konkurencia developerov a ponuka bytov v Poľsku je vďaka tomu obrovská a tým aj ceny sú relatívne dostupné. Navyše, v Poľsku majú na bývanie 8-percentnú DPH, u nás je to 20 %. Výsledok je, že u nás sú byty drahšie o 20 až 30 %,“ hovorí Krnáč.

V rozhovore opisuje aj:

• ako bude vyzerať byt o 10 rokov,
• prečo je podľa neho všetko nad 50 metrov štvorcových v dvojizbovom byte zbytočný luxus,
• či éra home officeu neznížila dopyt po bytoch v hlavnom meste,
• čo si myslí o vládnom pláne pre nájomné byty.

Ako sa teraz predávajú nové byty?

Podobne ako pred rokom. Ale už cítime, že hypotéky zdraželi a dlhšie trvá, aj kým si klient vybaví hypotéku. Banky zvyšujú úroky, každá v inom čase, a tak si klienti prejdú viacerými bankami, aby mali istotu, že získali najlepší možný úver. Na druhej strane sa ale ľudia s kúpou ponáhľajú, pretože očakávajú ďalší rast úrokov. Ale aj keď sa úroky na dlhodobých fixáciách blížia k 3 %, pokladám to stále za relatívne zdravé, udržateľné a aj dostupné.

Čo je silnejšie? Zdražovanie hypoték alebo obava, že bude horšie?

Ľudia si najprv uspokojujú základné potreby, ktoré sú stále drahšie, a teda v turbulentných časoch možno niektorí odložia kúpu bytu. Ale nedá sa to zovšeobecniť, pretože každý si to vyhodnocuje inak. Isté je, že pre najbližšiu dobu úrokom pod 1 % odzvonilo a či sa vyšplhajú nad 3 % alebo nie, je otázne. U nás predaj beží plynulo ďalej, nedávno sme dali do predaja ďalšiu etapu v projekte Slnečnice Nad mestom.

Koľko dopytov na jeden byt máte teraz a koľko to bolo pred rokom?

Nie je tam medziročný rozdiel, aj keď treba povedať, že teraz v lete sa oproti minulému letu dopyt znížil, čo je logické vzhľadom na minuloročné cestovné obmedzenia. Aktuálne máme v Slnečniciach Nad mestom predaných 73 z viac ako 300 bytov, ktoré sú momentálne v ponuke. Necítime na trhu veľké ochladenie, ale vidíme, že sa predlžuje čas predaja, keďže vybaviť hypotéku trvá dlhšie. Ale ani zďaleka nie sme na tom tak ako v Česku alebo v Poľsku, kde úroky presahujú 6 %. V Česku už vidno dramatické ochladenie. Ak splátka úrokov začne tvoriť až 70 % mesačnej splátky, tak kúpu bytu dôkladne zvážite.

Prečo je v Bratislave nedostatok bytov

V Prahe máte projekt s názvom SO-HO. Na ňom to cítite?

Prvá fáza je dnes z vyše 50 percent predaná, takže plynule beží ďalej. Je v ňom ale aj viac jedno- a dvojizbových bytov, a to je stále veľmi žiadaný produkt aj pre investičnú klientelu, ktorá nie je závislá od hypoték.

Ochladenie vidíme pri väčších bytoch, ktoré si kupujú rodiny. Kto potrebuje vymeniť byt za väčší, tak si to rozmyslí, počká alebo jednoducho pre vysoké úroky na hypotéku nedosiahne. Veľa developerov na českom trhu dnes prehodnocuje projekty a zaťahuje ručnú brzdu. Čakajú, čo bude ďalej. Niektorí ďalšie fázy odložia alebo projekt vôbec nespustia, prípadne si byty nechávajú s vidinou, že ich po dokončení prenajmú.

Aj vy ste tam urobili niečo podobné? Alebo ste ceny korigovali? 

Ponuka nehnuteľností v Prahe je výrazne obmedzená, ešte viac ako v Bratislave, a prvá fáza nášho projektu nie je veľká. Sme presvedčení, že klienta, ktorý potrebuje bývať, si nájde. Samozrejme, zvažujeme, kedy spustíme ďalšiu fázu, ktorá je násobne väčšia a obsahuje aj viacizbové byty. Zvažujeme, či je teraz najlepší čas začať ju stavať a pustiť do predaja, alebo bude lepšie počkať pár mesiacov, kým sa situácia stabilizuje. Prebieha tender na dodávateľa stavby a aj podľa výsledku sa rozhodneme.

Prečo je nedostatok bytov v Prahe väčší ako v Bratislave? A o koľko?

Hovorí sa, že Prahe chýba okolo 30-tisíc bytov a tento problém sa neustále prehlbuje. Určiť presné číslo je však skoro nemožné. Praha je svetová metropola, množstvo bytov sa využíva na turizmus a vysoké ceny vyháňajú obyvateľov žiť mimo mesta. Navyše, v Prahe žije mnoho cudzincov, ktorých nikto do štatistík nezahŕňa. Je to aj preto, že v Česku trvá povoľovací proces neúmerne dlho, ešte dlhšie ako u nás. Bežná prax v Prahe je 7 – 8 rokov, kým získate stavebné povolenie. V Bratislave si na stavebné povolenie pre väčší projekt počkáte asi 5 rokov.

To je chyba zákonov alebo pomalosť úradníkov?

Povolenia si vyžadujú množstvo stanovísk a čiastkových povolení. Napríklad potrebujete stanovisko k investičnému zámeru, ktoré vydáva magistrát, potom vypracujete projekty pre územné rozhodnutie a opäť žiadate magistrát o záväzné stanovisko. A pokiaľ ide o projekt s viac než 500 parkovacími miestami, je potrebné posúdenie dosahov stavby na životné prostredie, len to trvá minimálne rok. Vodné a dopravné stavby povoľujú špecializované stavebné orgány a do všetkých konaní sa prihlasujú rôzne občianske združenia a zoskupenia so svojimi postrehmi, ktoré často zbrzdia proces povoľovania o niekoľko mesiacov až rokov.

Viete odhadnúť, aká bude ponuka bytov v Bratislave o 5 rokov?

Vidíme, aký je územný plán, teda, kde všade sa byty dajú stavať. V Bratislave je takých území žalostne málo. Prevláda občianska vybavenosť, kde môže byť len 30 % bývania. Ak k tomu prirátate dlhý proces povoľovania, tak výsledkom je nedostatok bytov.

Môže sa na tom v dohľadnom čase niečo zmeniť?

Územný plán sa nemenil roky. Aktuálne je tu ambícia primátora Matúša Valla meniť parcely pre občiansku vybavenosť na funkciu bývanie tam, kde je to možné a dáva to zmysel. Developeri poskytnú na oplátku mestu určitý počet nájomných bytov v projektoch. Prvých pár pilotných projektov sa týmto spôsobom už zmenilo, ale dokopy je návrhov na takéto zmeny vyše 100, ktoré sa už prihlásili.

Či bude celý proces na rok, dva alebo na päť rokov, koľko z toho sa naozaj zmení v územnom pláne a aký potenciál pre výstavbu to prinesie, to sú otázky na magistrát. Ale tento plán má predpoklady na to, aby rozšíril ponuku bytov.

Skupujete teraz nejaké pozemky s tým, že sa preklasifikujú?

Na to je už neskoro. Deadline na prihlásenie do zmien bol v apríli, a teda tieto zámery už niekto vlastní. Aj my máme zóny, ktoré sme do zmien prihlásili.

Nehrozí, že síce pribudne bytov, ale ešte viac budú chýbať napríklad škôlky a bytovky budú husto pri sebe?

Predpokladám, že sa územný plán zmení v lokalitách, kde je občianskej vybavenosti dostatok, respektíve zmení sa len časť územia tak, aby sa vytvoril predpoklad aj pre vznik potrebnej vybavenosti pre obsluhu územia. Zmena môže napríklad znamenať, že v občianskej vybavenosti namiesto administratívnej budovy postavíte bytovku, ale stále bude priestor na vybudovanie napríklad školy.

Ale najbližších 5 rokov nemá prečo v Bratislave rásť ponuka bytov.

Nemá a ani nestúpne.

Klesne?

Môže sa to stať, pretože hrozí, že územný plán sa skonzumuje (minie sa v ňom priestor určený na výstavbu bytov – pozn. E), takže nové zámery nebudú prichádzať a väčšie zámery, ktoré už sú ohlásené, si zase počkajú na povolenia alebo niektoré aj na zmenu územného plánu.

Ako je to s vládnym plánom na nájomné byty

Aký je váš pohľad na plán vlády s výstavbou nájomných bytov?

Je to dobrý prvý krok na to, aby sa o nájomnom bývaní začalo viac rozprávať, pretože vlastné bývanie bude menej a menej dostupné. Ak si ľudia nebudú môcť dovoliť hypotéky, tak si byt prenajmú. Doteraz trh nájomných bytov suplovali ľudia, ktorí si kúpili byt na investičné účely. Vo veľkom ale takýto trh prirodzenou cestou nevznikol, pretože kúpiť si byt prostredníctvom hypotéky je stále výhodnejšie než platiť podnájom. Teraz sa to začína pomaly vyrovnávať. Druhý moment je vysoká DPH, ktorú máme na bývanie. Preto majú napríklad v Poľsku na rozdiel od nás naplánovaných 24-tisíc nájomných bytov a 4400 je už vo výstavbe.

Čo robia v Poľsku inak?

V Poľsku ak developer postaví bytovku a chce ju iba prenajímať a nie rozpredať, tak nezaplatí žiadnu DPH, lebo si ju môže účtovať v nájomnom, a navyše sadzba DPH je iba 8 %. U nás platí 20 %, a to hneď po dokončení bytovky z celej sumy. U nás to takto s účtovaním DPH z nájomného platí len pre administratívne budovy.

V Poľsku trvá vybavenie stavebného povolenia spravidla 8 až 12 mesiacov. Ak sa takto skrátia povoľovacie procesy aj u nás a upravia sa územné plány v prospech bývania, priláka to konkurenciu developerov napríklad aj zo zahraničia a môže aj u nás vzniknúť inštitucionálny produkt nájomného bývania. Štát by ho ale mal podporiť prostredníctvom zmeny legislatívy o DPH.

V pláne vlády s nájomnými bytmi sa kalkuluje s 5-percentnou DPH na nájomné bývanie. To nestačí?

Stačí, no nie je to pre všetkých. Využiť to môže len veľký investor, ktorý podpíše dohodu so štátom a ten mu určí výšku regulovaného nájmu. Bežný klient, ak si kúpi byt a zadĺži sa na 30 rokov, tak zaplatí 20 % DPH. Ale klient, ktorý si byt prenajme od investora, s ktorým sa štát dohodol, zaplatí 5 %. Verím, že v ďalších krokoch sa to upraví plošne.

Vy sa do toho plánujete zapojiť?

Partnerom štátu majú byť investičné skupiny, nie developeri. Ak budú títo investori mať záujem kúpiť si byty u nás za trhových podmienok, tak sa s nimi určite dohodneme, prípadne, ak identifikujú lokality, kde by nájomné byty potrebovali, radi im ich postavíme.

Ale je tam ešte jeden zásadný otáznik, a to, ako sa bude nájomné regulovať. To je kľúčové pre to, či sa podarí kapitál pripravený na investície umiestniť tak, aby sa to investorom a developerom oplatilo. Investor bude inkasovať nájomné a to mu musí jeho investíciu rozumne zhodnotiť. Ak sa to nepodarí, umiestnia kapitál v Poľsku, Nemecku, Rakúsku alebo inde. Napríklad v Rakúsku mestá rozsiahlo investujú do výstavby nájomných bytov, prípadne ponúkajú na výstavbu svoje územia. Zároveň systém podpory výstavby ponúka viaceré možnosti financovania pre developera od lacných úverov cez granty zo samospráv, komerčné úvery kryté dlhopismi až po spoluúčasť budúcich nájomcov. Niektoré oblasti majú zavedený aj bodový systém, ktorý v možnostiach financovania zohľadňuje, či je projekt v blízkosti infraštruktúry, vybavenosti a podobne.

Kto dosiahne na hypotéku, nemá vraj prečo čakať

Momentálne nie je v hlavnom meste priestor, na ktorom by mohol vzniknúť projekt typu Slnečnice?

Slnečnice sú 100-hektárové územie, je to nové sídlisko. Takýto priestor s jedným majoritným vlastníkom v hlavnom meste neexistuje. Napríklad južne od nás je asi 200-hektárový pozemok, ale má asi sto vlastníkov.

V Slnečniciach sa predávajú 2-izbové byty aj za viac než 250-tisíc eur a hypotéky dražejú. Neoplatí sa s kúpou bytu dva-tri roky počkať?

Ak sa pri dnešných podmienkach dokážete kvalifikovať na hypotéku, tak sa čakať neoplatí, úrokové sadzby budú ešte mierne stúpať. Predpokladám, že sa zastabilizujú na úrovni okolo troch percent. Veríme, že ceny materiálov už nebudú rásť tak prudko, ale klesnúť neklesnú. Takže ak máte vyhliadnutý byt, nie je na čo čakať, o rok či dva už byť nemusí.

 Neblížime sa k psychologickej hranici, pri ktorej by mal dopyt brzdiť ceny?

Opäť pripomeniem, čo sa stalo v Poľsku. Majú tam drahé hypotéky, mnohí nedosiahnu na kúpu bytu, ale to neznamená, že ten byt zlacnie o polovicu, pretože za tie peniaze ho neviete postaviť. Takže cena dole nepôjde. Prestane sa stavať alebo si ľudia začnú byty prenajímať a budú sa stavať nájomné byty.

Akú časť rastu cien spôsobili drahé stavebné materiály a akú vysoký dopyt?

Dopytový tlak nie je nič nové, trvá už od finančnej krízy, pretože bytov je nedostatok. Nové je zdražovanie hypoték a enormný rast nákladov na stavbu.

Kupujú sa pri dnešných cenách ešte viac byty na investičné účely? Toto bude udržiavať vysoký dopyt?

U nás takíto investori tvoria asi 15 % klientov aj preto, že konkrétne Slnečnice sú vyslovene určené na bývanie, takže väčšina klientov sú ľudia, ktorí sa reálne do toho bytu aj nasťahujú.

Éra home office sa ešte neprejavila nárastom dopytu po nehnuteľnostiach mimo hlavného mesta?

Posun časti dopytu smerom von z Bratislavy pozorujeme už dlhodobo. Je to logické, ak za cenu bytu v meste môžete mať rodinný dom mimo mesta. Éra home office to ale nespôsobila, je ešte veľmi čerstvá a čo spôsobí v bývaní, uvidíme o pár rokov.

Ako riešite zdražovanie stavebnín s vašimi dodávateľmi?

Snažíme sa uzatvárať kontrakty s pevnou cenou, spravidla si vyberáme veľkých generálnych dodávateľov, ktorí majú stabilné postavenie na trhu a tým pádom si vedia aj dopredu kontrahovať niektoré dodávky.

Vedia si objednať oceľ alebo betón dopredu na celú dobu výstavby?

Železo a betón je hrubá stavba, ktorá netrvá tak dlho, takže nehovoríme o celom období výstavby. Menšie dodávky finálneho vybavenia sa cenovo zaisťujú ťažšie. Ale to, ako rástli ceny stavebnín v posledných rokoch, je, samozrejme, bezprecedentné. Pre pandémiu z trhu vypadla aj časť pracovnej sily a komplikácie v logistike naťahujú lehoty výstavby. A vojna spôsobila, že sa niektoré komodity cenovo úplne zbláznili. Snažíme sa to so subdodávateľmi spoločne ustáť a dávať im väčší priestor na kontrahovanie dodávok, lebo to, čo dnes máte, zajtra nemusí byť.

Ako to teda riešite? Skôr než by ste pripustili zdražovanie subdodávok, odpustíte pokutu za omeškanie? 

Napríklad. Ale iba do tej miery, kam nás to pustí vo vzťahu k záväzkom voči našim klientom. Tí majú svoje termíny, dokedy im byt musíme odovzdať. Ešte nikdy sme nemeškali s odovzdaním bytu preto, že by sme nestíhali stavať. Ale stalo sa nám už, že sa odovzdanie oddialilo pre dlhé čakanie na kolaudáciu. To sa môže natiahnuť na mesiace.

Zlepší to nový stavebný zákon, ktorý začne platiť na jar 2024?

Nový zákon bol potrebný, pretože ten aktuálny je z roku 1976 a nezohľadňuje aktuálne podmienky. Jeho myšlienka je aj v tom, ako zjednodušiť jednotlivé procesy, aby bolo konaní čo najmenej, a aby sa aj úrady museli vyjadriť v určitej lehote, lebo ak sa nevyjadria, bude sa to považovať za súhlas. Dúfam, že nám to pomôže priblížiť sa k normálnej európskej časovej osi.

To je aká?

Neporovnával by som nás so západnou Európou, pretože východná Európa je poznačená socializmom. Ale zoberme si poľský trh. Tam na vybavenie stavebného povolenia potrebujete osem mesiacov. Za osem mesiacov staviate. Na zmenu územného plánu potrebujete rok a pol. Konkurencia developerov a ponuka bytov v Poľsku je vďaka tomu obrovská a tým pádom aj ceny sú relatívne dostupné. Navyše, v Poľsku majú na bývanie 8 % DPH, u nás máme 20 %. Výsledok je, že u nás sú byty drahšie o 20 až 30 %.

Aké sú ceny u nás v porovnaní s inými

Vo Varšave sú teda byty o 20 – 30 % lacnejšie ako v Bratislave? 

Keď sa pozriete na mestá, ako sú Katovice alebo Krakow, ktoré sú podstatne väčšie, ale povedzme porovnateľné s Košicami alebo Žilinou, tak tam sú byty dostupnejšie a asi o 20 % lacnejšie. Aj vo Varšave sú byty v porovnaní s Bratislavou lacnejšie o približne 20 %.

Takže Poliaci majú pružnejšie úrady a zákony, a preto majú lacnejšie byty?

Navyše, je tam veľká konkurencia investorov, to súvisí s povoľovacími procesmi. Ktorý zahraničný investor by prišiel na Slovensko investovať, keď nevie, či sa mu peniaze vrátia o 4, 7 alebo 10 rokov, keď dostane stavebné povolenie? A opäť, obrovský rozdiel je aj v DPH.

V Prahe sú byty drahšie než v Bratislave? O koľko?

Priemerná cena za m² bytu v Bratislave sa pohybuje na úrovni niečo vyše 3 500 eur, zatiaľ čo priemerná cena za m² v Prahe už prekročila hranicu 6 000 eur.

Nie je v Česku a na Slovensku realitná bublina, ktorá by mohla prasknúť?

Nie. Keby developeri mali obrovské marže, tak hovorme o bubline, ale nemajú. Cena zohľadňuje aj čas a náklady, ktoré rastú pri primeraných maržiach jednotlivých dodávateľov v celom reťazci od developera cez banku, architektov, stavebných dodávateľov… Ak sú tieto percentá zdravé, a to sú, tak nemôžeme hovoriť o nejakej bubline.

Vidíme, že v Bratislave ťahá ceny nahor nepoľavujúci dopyt. Ani v iných regiónoch nie je bublina na prasknutie?

Ceny výrazne narástli aj v regiónoch, a preto sa v nich development vôbec mohol začať rozvíjať. Vždy sa to odvíja od starých bytov. Len čo zdražejú, ich dostupnosť je nižšia, a vy viete rozumne obstarať nový byt, vtedy sa ten biznis otvorí. Toto dlho nebolo, pretože napríklad v Košiciach sa cena za meter štvorcový roky pohybovala na úrovni okolo 1100 eur. To je cena, pri ktorej sa to reálne preklopilo. Približne dovtedy ste nevedeli rozumne kúpiť pozemok a postaviť budovu tak, aby ste ju vedeli predať s primeranou maržou.

Na čo si treba dávať pozor v zmluvách

Keď sa človek rozhodne kúpiť si teraz byt, ktorý ešte nie je postavený, má istotu, že cena sa už nezmení?

Ak s nami podpíšete zmluvu o budúcej zmluve a zaplatíte zálohu, tak je to krajne nepravdepodobné. Ešte nikdy sme neboli nútení uplatniť inflačnú doložku, aj keď ceny vstupov rástli o desiatky percent.

Teraz ste ju zaradili? A ako taká doložka vyzerá?

Inflačnú doložku sme mali v zmluvách aj v minulých rokoch. Ešte nikdy sme ju nepoužili a ani nepredpokladám, že to budeme musieť urobiť. Keby k niečomu takému predsa len došlo, potom to funguje tak, že klient má možnosť zdraženie neakceptovať a dostane naspäť peniaze. Inflačnú doložku majú v zmluvách aj ďalší developeri, a tí, ktorí ju nemali, si ju, predpokladám, už do nových zmlúv doplnili.

Očakávam, že inflačné doložky sa budú teraz objavovať v rôznych mutáciách. Radil by som, aby si tieto veci kupujúci všímali, ale nemôžem hovoriť o zmluvách iných. V zásade je ale v západnej Európe, napríklad vo Viedni, úplne bežné, že keď si kúpite byt, nikto vám negarantuje pevnú cenu. Klient sa ju v niektorých prípadoch dozvie až na konci.

V Bernolákove developer oznámil klientom, že ich zmluvy už neplatia a ich byty predáva teraz drahšie. Budeme toto vídať častejšie?

Pri menších projektoch a menších developeroch môžu v súčasnej turbulentnej dobe veľmi ľahko nastať komplikácie. Nepoznám detaily prípadu z Bernolákova, ale môže sa stať, že nejakému menšiemu developerovi nevyjde biznis model, pretože dodávatelia mu to za dohodnuté peniaze nevedia postaviť.

Seriózny investor má vtedy použiť inflačnú doložku?

Na to sú tie inflačné doložky a pre klientov môže byť dôležité aj to, aká presne tá inflačná doložka je. Môže byť napríklad ohraničená nejakou sumou, a vtedy kupujúci vie, že cena nemôže prekročiť určitú úroveň.

Môže developer vypovedať zmluvu na rezervovaný byt?

Nepoznám zmluvy všetkých developerov, ale v štandardných zmluvách, keď sa zaviažete, že byt postavíte a dodáte za konkrétnu cenu a v konkrétnom čase, tak predávajúci nemôže vypovedať zmluvu, ak klient nič neporušil. Môže sa snažiť upraviť nejaké podmienky, napríklad pre infláciu.

Vráťme sa k bytom. Sú trendom malé byty preto, lebo ceny rastú?

Výmery bytov v jednotlivých kategóriách sa zefektívňujú a zmenšujú. Dnes na dvojizbový byt stačí do 50 m² a nad 50 m² už je to zbytočný luxus, pretože meter štvorcový je veľmi drahý. Kedysi boli na trhu aj 60-metrové dvojizbové novostavby, dnes také už veľmi nenájdete. Načo by mal klient platiť za chodbu či inú neefektívnu plochu?

S plochami sa narába efektívnejšie, ale nie je to tak, že by bol teraz najväčší záujem o malé byty. Spravidla je počet jednoizbových a dvojizbových raz taký ako troj- a štvorizbových, ale tento trend je na trhu už roky. Väčších bytov je menej, pretože stále je najväčší dopyt od prvokupcov, ktorí sa sťahujú od rodičov. Aj keď za posledné obdobie evidujeme zvýšený záujem aj o štvorizbové byty, napríklad od našich klientov zo Slnečníc, ktorí si na začiatok kúpili menšie byty a teraz potrebujú väčší, lebo chcú zostať v Slnečniciach.

Asi sa veľa pracuje s dizajnom. Ako bude vyzerať byt o 10 rokov?

Rovnako. Čo sa ale zmení, je to, že namiesto kúpy si viac a viac ľudí nový byt bude prenajímať. Priblížime sa k západnej Európe, kde je pre veľa ľudí vlastníctvo nehnuteľnosti luxus.

Ale zatiaľ to v Bratislave nevidno.

Zatiaľ nie. Inštitucionálnych nájomných bytov je nula. Tým myslím byty, ktoré by postavil developer sám alebo v spolupráci s investorom na účel nájmu. Preto má produkt nájomného bývania budúcnosť, ale treba mu vytvoriť podmienky. V Bratislave cena nájmu stagnuje už roky, ale ceny bytov narástli. A investor, ak má zainvestovať do nájomného produktu, musí ho najprv obstarať. Ceny výstavby pritom za posledných desať rokov vzrástli až o 100 %.

Prečo ste teraz zaviedli možnosť platiť rezervačný poplatok v kryptomenách? Očakávate, že po páde budú kryptomeny rásť? 

O tom to nie je. Chceme sa otvoriť aj klientom, ktorí majú svoje úspory v týchto menách. Podľa prieskumov Global Payment asi 140-tisíc ľudí u nás vlastní kryptomeny. Takýto klient teraz vie u nás zaplatiť kryptomenou, ale tá sa cestou zamení a my dostaneme eurá. Zatiaľ sme to spustili pri rezervačných poplatkoch (5000 eur – pozn. E) pre Slnečnice Nad mestom. Keď budeme preklápať tieto rezervácie do zmlúv o budúcich zmluvách, tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude dať zaplatiť aj tých ďalších 20 %.