Denník N

Novinárka Marçalová: Elektrické autá sme mohli mať o sto rokov skôr, len sme sa báli ženskosti

Katrine Marçalová. Foto – Anna-Lena Ahlströmová
Katrine Marçalová. Foto – Anna-Lena Ahlströmová

Keď študujete históriu inovácií, študujete vlastne absenciu žien, hovorí novinárka Katrine Marçalová, ktorá píše o tom, ako gender súvisí s inováciami aj s ekonomickou teóriou.

V rozhovore tiež vraví, prečo muži pred sto rokmi odmietli elektrické autá, prečo je pre ženy stále ťažké začať podnikať v inováciách a prečo Adam Smith pri úvahách o neviditeľnej ruke trhu zabudol na fyzické ruky svojej matky.

Vo vašej novej knihe The Mother of Invention píšete nielen o tom, ako história niektorých inovácií priamo súvisí so ženami, ale aj o tom, prečo nás práve v kontexte delenia sveta na mužský a ženský niektoré polia výskumu zaujímali a iné vôbec, ako sme niektoré veci vymysleli veľmi rýchlo a iné zase veľmi pomaly. Povedali by ste, že história inovácií je vlastne históriou toho, čo spoločnosť považovala za mužské a čo za ženské?

V istom zmysle áno. Myslím si, že z príbehu o inováciách, ktorý si rozprávame – a z toho, ako sa tento príbeh udial a tiež stále deje – bohužiaľ, vylučujeme nielen ženy, ale aj rôzne oblasti, ktoré boli v priebehu histórie z rôznych dôvodov za ženské považované. To, ako technológiu a inovácie definujeme, totiž kopíruje našu historickú definíciu mužskosti.

Vidíte to všade – už len v tom, že hovoríme o dobe kamennej, dobe bronzovej a dobe železnej. Prečo nemáme dobu keramickú alebo ľanovú? Alebo napríklad dobu povrazovú – pretože pri povraze sa domnievame, že ho vynašli ženy a mohli by ste povedať, že je oveľa užitočnejší ako napríklad kamenný kyjak?

A takých náhodných vecí existuje množstvo. Ak je niečo vyrobené z jemného materiálu alebo sa to týka oblasti, ktorej dominovali prevažne ženy, napríklad keramiky alebo tkania, vnímame to tak, že to nemôže byť technológia, nemôže to byť inovácia.

To všetko ale vytvára naratív, ktorý z môjho pohľadu ženám aj ekonomike dodnes ubližuje. Keď študujeme históriu inovácií, študujeme vlastne našu vlastnú absenciu. A preto je potom pre ženy veľmi ťažké premýšľať o sebe samých ako o inovátorkách.

Čo to teda znamená? Že sme v histórii považovali inováciu za cennú len vtedy, keď bolo jej účelom urobiť nás drsnejšími, najbezpečnejšími, dobyvačnejšími?

Myslím si, že to skôr fungovalo v trochu jemnejších odtieňoch.

V prvom rade sme ženám do cesty stavali rôzne prekážky, ktoré ich v tom, aby sa stali inovátorkami, zastavili – nemohli napríklad pod svojím menom požiadať o patent a napríklad Marie Curie musela odísť do inej krajiny, aby mohla študovať.

Zároveň si ale myslím, že mnohé naozaj súviselo s tým, čo sme ako technológiu vnímali a čo nie. Keď niečo vyvinie muž, je to technológia. Ale keď niečo vyvinie žena, potom je to jednoducho hrniec, ktorý vyrobila alebo predmet, ktorý ušila.

Vezmite si napríklad taký softvér, neuveriteľne dôležitý vynález pre náš každodenný život aj dnešnú ekonomiku. Prvými programátormi počítačov boli ženy, za vyvinutie

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Budúcnosť automobilov

Rozhovory

Technológie

Životy žien

Ekonomika, Rodina a vzťahy, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie