Ani po zriadení ministerstva informatizácie Slovensko nedokáže držať krok s digitalizáciou v Európskej únii

• Slovensko skončilo v digitalizácii spomedzi krajín Európskej únie na piatom mieste od konca.

• Horšie sa v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti vypracovaného Európskou komisiou za rok 2022 umiestnilo len Poľsko, Grécko, Bulharsko a Rumunsko.

• Na prvých miestach sú tradične škandinávske krajiny a Holandsko.

Slovensko sa v miere digitalizácie spoločnosti ďalej prepadáva. Do roku 2020 sa držalo v prvej dvadsiatke krajín Európskej únie, no v rebríčku za uplynulý rok už kleslo na 23. priečku

Stalo sa to napriek tomu, že medzitým bolo zriadené ministerstvo informatizácie. Pri nástupe do funkcie v roku 2020 nová šéfka rezortu Veronika Remišová sľubovala plán, ako rozbehnúť digitalizáciu naplno, čo sa malo odraziť aj v hodnotení Slovenska v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, ktorý zostavuje Európska komisia.

 „Hoci Slovensko v uplynulom roku dosiahlo určitý pokrok vo všetkých oblastiach, najmä pri ukazovateľoch hlavného internetového pokrytia a zavádzania pripojiteľnosti, zlepšenia neboli dostatočné na to, aby Slovensko udržalo krok s priemerom Európskej únie,“ komentuje aktuálne hodnoty indexu Styčná kancelária Slovenska pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD).

Väčšina členských štátov pri digitálnej transformácii dosiahla aspoň nejaký pokrok, najväčší za posledných päť rokov zaznamenalo Poľsko, Grécko a Taliansko. Úroveň technológií v podnikoch je však naďalej nízka, informuje SLORD. Apelujú na zintenzívnenie úsilia o úplné zavedenie infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, predovšetkým 5G, a zvýšenie digitálnych zručností.

Pandémia pomohla digitalizácii

Aj keď pandémia digitalizácii výrazne pomohla, len 54 percent Európanov vo veku 16 – 74 rokov má aspoň základné digitálne zručnosti. Cieľom Európskej komisie je zvýšiť tento podiel na 80 percent do roku 2030.

„Nedostatok špecializovaných zručností spomaľuje Európsku úniu pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody. Preto treba zamerať veľké úsilie na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov,“ vysvetľuje SLORD.

Správa Európskej komisie kritizuje aj najdigitálnejšie štáty za nedostatočnú úroveň zavádzania vyspelých technológií, ako je napríklad umelá inteligencia. Krajiny ako Dánsko či Fínsko sa v zavádzaní nových technológií pohybujú na úrovni 30 percent. Európska únia sa pritom do roku 2030 chce dostať na úroveň nad 75 percent.

Prieskum od IVO zistil, že na Slovensku od vypuknutia pandémie v roku 2020 stúpol do tohto roka podiel dospelej populácie s digitálnymi zručnosťami z 81 na 83 percent. Sedem z desiatich oslovených vtedy uviedlo, že sa v tomto období naučili ovládať nové elektronické služby, počítačové programy či zariadenia informačných a komunikačných technológií.

Väčšina obyvateľov Slovenska však zvláda informačné a komunikačné technológie len na základnej používateľskej úrovni. Horšie sa elektronizácii prispôsobujú starší ľudia a obyvatelia s nižším vzdelaním a príjmami.

Slovensko aj preto v pláne obnovy vyhradilo vyše 1,3 miliardy eur na digitálnu transformáciu. Hlavná investícia ide do aplikácie Slovensko Digitálne, ktorá má sprístupniť elektronické služby štátu cez mobil.

Digitálne znamená lacnejšie

„Prostredníctvom nových predajných kanálov, ktoré priniesla digitalizácia, majú zákazníci prístup k širšej ponuke tovarov a služieb od rôznych poskytovateľov, čo prináša spotrebiteľom nové výhody a vyššiu konkurenciu v odvetviach ako doprava, ubytovanie, maloobchodné služby a iné,“ povedal riaditeľ IBM Slovensko Fridrich Matejík.

Digitálne technológie zároveň znižujú náklady pri vstupe na nové trhy a expanziu do zahraničia. Digitalizácia výrazným spôsobom znižuje náklady na rozšírenie výroby a distribúciu a umožňuje aj veľmi malým firmám prenikať s ich výrobkami či službami na zahraničné trhy, uvádza správa OECD.

Ekonomiky a firmy, ktoré v digitalizácii pokročili najviac, oveľa menej podliehajú nečakaným výkyvom v tržbách a krátkodobým krízam.

„Medzi najvýraznejšie benefity digitalizácie patrí zjednodušenie vnútrofiremných procesov, vyššia produktivita, nižšie náklady na prevádzku, zvýšenie transparentnosti a kvality, jednoduchšie riadenie, rýchlejšie zavádzanie potrebných zmien a lepšie rozhodovanie,“ hovorí manažér z IBM Slovensko Ján Kyseľ.