Denník N

Takmer dve tretiny zárobkov si berie štát a ani táto vláda s tým nič neurobí

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR
  • Priemerný zamestnanec rozhoduje o zhruba tretine svojho príjmu. Zvyšok prerozdeľuje štát.
  • Celkové bremeno daní dosiahlo v roku 2021 podľa prepočtov EIC a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika 62,49 % mzdových nákladov na zamestnanca s priemernou mzdou.
  • Zamestnanec rozhoduje iba o 37,51 % mzdových nákladov (642 eur).
  • Ani táto vláda tento problém nevyriešila. Naopak, zamestnancom s najnižšími príjmami ide zvýšiť zdravotné odvody.

Zamestnanec s priemernou mzdou potrebuje vyše 228 dní na zaplatenie daní, odvodov a iných poplatkov. Až od 230. dňa v roku už nemusí štátu platiť nijaké povinné platby. Deň daňového odbremenenia tento rok pripadol rovnako ako v minulom roku na 19. august.

Vyjadruje symbolický dátum, odkedy by zamestnanec s priemernou mzdou nemusel platiť všetky administratívne vynútené platby, teda dane, odvody a iné poplatky. Vypočítali ho European Investment Centre a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Ľudia sa z týchto výpočtov dozvedia, koľko ich v konkrétnom roku približne stojí správa a prevádzka verejného sektora, a o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát. Takéto celkové bremeno daní a ďalších administratívne vynútených platieb dosiahlo v minulom roku 62,49 % mzdových nákladov na zamestnanca s priemernou mzdou. Zamestnanec mohol sám rozhodovať len o použití 37,51 % prostriedkov.

Daňové bremeno oproti roku 2020 nepatrne kleslo o 0,17 percentuálneho bodu. Je to tak preto, že celková cena práce narástla o 7,1 %, zatiaľ čo zaplatené dane a iné povinné platby sa zvýšili len o 6,8 %.

Oproti roku 2014 sa však daňové bremeno zvýšilo o 2,15 percentuálneho bodu.

Zaujímavé je v tejto súvislosti aj to, že podľa údajov ministerstva financií sa za toto sedemročné obdobie zvýšili daňové a odvodové príjmy o približne 11 miliárd eur a verejné výdavky až o 14 miliárd eur (z toho o 7,1 miliardy v posledných dvoch rokoch).

Koľko zostalo zamestnancovi

Odborníci vypočítali, že zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1211 eur mesačne (superhrubou mzdou 1712 eur) v minulom roku na daniach a ostatných platbách zaplatil mesačne 1070 eur. Len zostatok peňazí v sume 642 eur mesačne predstavuje trhovú nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré si mohol kúpiť.

Ako sa odborníci dostali k týmto výsledkom?

Od celkovej ceny práce zamestnanca odpočítali vyše 50 administratívnych platieb. Východiskom prepočtu boli priemerné mzdové náklady, ktoré zahŕňajú hrubú mzdu a zamestnávateľom platené sociálne a zdravotné odvody a povinné príspevky na stravu a rekreáciu zamestnanca.

Z priemerných mzdových nákladov postupne odpočítali:

  • povinné príspevky zamestnávateľa na stravu a rekreáciu zamestnanca, sociálne a zdravotné odvody zamestnávateľa aj zamestnanca a daň z príjmov fyzických osôb. Toto zdanenie príjmu odkrojilo aj v roku 2021 zamestnancovi s priemernou mzdou najväčšiu časť z jeho celkovej odmeny – až 44,8 %. Zamestnancovi ostala čistá mzda 945 eur, čo je 55,2 % mzdových nákladov.
  • miestne dane, koncesionársky poplatok a iné povinné poplatky, ktoré sa vzťahujú k majetku. Tie predstavovali necelých 1,4 % mzdových nákladov.
  • DPH a iné dane a povinné platby viažuce sa k spotrebe, ktoré zamestnanec platí v cenách tovarov a služieb (15,2 % mzdových nákladov)
  • a nakoniec zdanenie iného podnikania, ktoré tiež platia vo vyšších cenách spotrebitelia, teda aj zamestnanci. V roku 2021 predstavovalo 1,1 %, pričom jeho súčasťou sú napríklad daň z príjmov právnických osôb, clo a daň z poistenia.

Najväčšou ťarchou sú odvody

Z detailnejších výpočtov vyplýva, že najväčším bremenom pre zamestnanca boli sociálne a zdravotné odvody. Tvorili necelých 34,4 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou. Práve sociálne a zdravotné odvody sú hlavným dôvodom, prečo má Slovensko v medzinárodnom porovnaní veľmi vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Okrem sociálnych a zdravotných odvodov odkrojilo z celkovej odmeny zamestnanca DPH 8,5 %, daň z príjmov fyzických osôb 6,6 %, spotrebné dane 2,7 %. Ostatné dane a poplatky predstavovali 10,2 %. Zamestnancovi teda zostalo už spomínaných 37,5 % mzdových nákladov.

Vysoké zdanenie práce je očividné, aj keď sa na to pozrieme z pohľadu štátu: v minulom roku bol zároveň najviac zdanený príjem daňovníka (necelých 71,7 % z celkových daní), potom spotreba (24,4 %), majetok (necelých 2,2 %) a podnikanie (1,8 %). Spomedzi príjemcov týchto administratívne vynútených platieb najviac nadobudol štát (78 % z daní), potom súkromné spoločnosti (9,7 %), následne obce (9,3 %), potom VÚC (3,0 %) a nakoniec EÚ (menej ako 0,1 %).


Vysoké zaťaženie príjmov, ktoré kontrastuje s nízkymi daňami z majetku, je zrejmé aj z nasledujúcich tabuliek:

Daňová a odvodová reforma nebude

OECD a ďalší ekonómovia upozorňujú, že daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku sa za poslednú dekádu zvýšilo a spočíva najmä vo vysokých odvodoch. Kritizuje vysoké zaťaženie práce, a to najmä pri nízkopríjmových

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Dane a odvody

Matovičov balíček

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie