Týždeň v európskej ekonomike: Extrémne sucho komplikuje zelené iniciatívy

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Nedostatok vody obmedzuje riečnu dopravu aj výrobu elektriny.
• Na stole je európske zastropovanie cien energií.
• Renovácie domov ohrozuje nedostatok pracovnej sily a materiálov v stavebníctve.

1. Extrémne sucho komplikuje zelené iniciatívy v Európe

Nová analýza sucha v auguste ukazuje, že to najhoršie už máme na tento rok za sebou. Jeseň prinesie „normálnu“ úroveň zrážok. To však nevymaže efekty, ktoré na európsku ekonomiku malo ďalšie historicky teplé a suché leto.

Viaceré európske zelené iniciatívy sa totiž spoliehajú na bežnú úroveň vody, ktorá ani do budúcna nebude garantovaná. Šance, že Európa dokáže presmerovať svoju dopravu z ciest na rieky a výrobu elektriny z fosílnych palív na vodné elektrárne, každým takýmto letom klesajú.

Čo sa deje

Tohtoročné leto bolo pravdepodobne znovu rekordne suché. Na ilustráciu, takto vyzerali varovania zmiešaného indikátora sucha za posledných päť rokov. Ide o prvých desať augustových dní, červená farba značí najvyššiu úroveň varovania.

Zdroj – European Drought Observatory

Podľa posledných údajov bolo tento august 17 percent európskeho územia v červenom stave varovania a až 47 percent v oranžovom stave upozornenia.

Aj Slovensko patrí medzi krajiny najviac zasiahnuté nedostatkom dažďa. Za posledné tri mesiace bola veľká časť nášho územia označená za „extrémne suchú“.

Štandardizovaný index zrážok, 10. jún až 10. august

(červená značí extrémne sucho)

Zdroj – Global Drought Observatory

Následky takéhoto sucha na životné prostredie sú obrovské. V úvode augusta bola rieka Rýn vystavená „mimoriadne zriedkavo nízkym“ stavom vody. Alpy majú totiž za sebou aj veľmi suchú zimu, počas ktorej sa v nich nenazbierala bežná úroveň snehu, a voda ďalej vysychala v priebehu suchej a teplej jari a leta. Nízke úrovne vôd majú aj v Holandsku.

Výskumníci z European Drought Observatory ešte nemajú sfinalizované čísla, ale predpokladajú, že prekročia aj rok 2018, ktorý bol najhorší za posledných minimálne 500 rokov.

Prečo je to dôležité

Takéto sucho negatívne ovplyvňuje:

• Úrodu: Chýbajúca voda a prílišné teplo znižujú produkciu obilnín. V porovnaní s priemerom za posledných päť rokov sa očakáva zníženie produkcie kukurice o 16 percent, sóje o 15 percent a slnečnice o 12 percent. Sucho sa tak pridáva k obmedzenému vývozu obilnín z Ukrajiny a vysokej cene hnojív a vytvára podmienky na vznik hladomoru miliónov ľudí, najmä v rozvojových krajinách.
• Elektrárne: Tie vodné bytostne závisia od úrovne vody v riekach. Viaceré elektrárne v Taliansku obnovujú prevádzku až po prvých zrážkach v posledných dňoch. Nórsko, ktoré z vody vyrába až 90 percent svojej elektriny, už avizuje obmedzovanie vývozu. Nedostatok vody ovplyvňuje aj nukleárne elektrárne, ktoré ju využívajú na chladenie reaktorov. Produkciu už obmedzila napríklad francúzska EDF.
• Ľudí: Slovensko nie je jedinou krajinou, kde majú niektoré obce problém dostať sa k pitnej vode. Aj do stovky francúzskych obcí dodáva vodu cisterna.
• Prepravu: Hladiny európskych riek sú už také nízke, že lode majú obmedzenia na náklad, aby neuviazli na plytčine. Týka sa to najmä Holandska a Nemecka, ktoré už muselo preložiť uhlie z lodí do vlakov, pričom dokonca dostalo prednosť pred prepravou ľudí.
• Požiare: Vyschnutá pôda, rastliny a nedostatok zrážok sú aj ideálnym receptom na požiare, ktoré sú tento rok takisto rekordné. Zhorená oblasť za tento rok je už dvakrát väčšia než celá plocha Luxemburska. Sezóna požiarov sa pritom ešte neskončila.

Čo bude ďalej

Od polovice augusta už Európa zažíva zrážky, čo zmierneniu sucha pomôže. Medzi augustom a októbrom by už podmienky mali byť „blízko normálu“. To však podľa výskumníkov nemusí stačiť na to, aby sa európske vody po extrémnom lete doplnili na bežnú úroveň. Nárazové zrážky a extrémne búrky so sebou zároveň priniesli ďalšie škody – záplavy, zranenia a výpadky elektriny.

Klimatická zmena bude suchá zhoršovať aj naďalej, čo pravdepodobne vyústi do nutnosti siahať po krátkodobých riešeniach, ktoré situáciu znovu zhoršia.

Produkciu obilnín chce Európa zvýšiť tým, že dovolí pestovať aj na pôde, ktorá mala oddychovať, a uvoľní aj pravidlá striedania plodín. Pôda tým prichádza o živiny, ktoré treba nahrádzať hnojivami. To ju pripravuje o schopnosť zachytávať uhlík a zmierňovať následky klimatickej krízy, ku ktorým patrí aj extrémne sucho.

Slabšia produkcia vodných elektrární ďalej ohrozuje energetickú bezpečnosť Európy v čase, keď sa snaží odpojiť od ruského plynu. Plány čoraz viac rátajú aj s jadrovou energiou, ktorá vodu potrebuje tiež.

A ohrozené sú aj plány EÚ pre riečnu dopravu. Komisia totiž minulý rok vydala akčný plán, ktorý predpokladal zvýšenie prepravy po riekach o 25 percent do roku 2030 a o 50 percent do roku 2050. Pokračujúce suchá by však túto možnosť mohli výrazne osekať.

---

2. Na stole je európske zastropovanie cien energií

Nádeje, že sa ceny energií pred zimou ustália, sú preč. Ceny elektriny a plynu dosahujú nové rekordy a členské štáty hľadajú ďalšie formy podpory pre svojich obyvateľov.

Česko, ktoré momentálne predsedá EÚ, chce navrhnúť, aby sa v celom bloku zastropovali ceny energií. K návrhu sa pridalo aj Taliansko. Papierovo nižšie ceny však problém môžu len zakryť.

O čo ide

Európu čaká veľmi drahá zima. Drahé bude kúrenie plynom, ktorý po nedávno ohlásenej odstávke vystúpil na nové historické maximum.

Stúpajú však aj ceny elektriny. Pre sucho sa nedarí vodným elektrárňam, technické problémy majú aj tie jadrové, napríklad vo Francúzsku. Takmer štvrtina európskej energie sa stále produkuje zo zemného plynu, ceny teda stúpajú spoločne.

Čo sa bude diať

Opatrenia na riešenie tejto situácie sa v Európe rôznia. Prieskum Bruegel ukazuje, že krajiny pomáhajú najmä finančnou pomocou pre zraniteľných obyvateľov a znižovaním daní na energie. V pomere k HDP dalo na tieto opatrenia najviac Grécko.

Zastropovanie cien až také bežné nie je. K regulácii veľkoobchodných cien energií pristúpilo Portugalsko a Španielsko, k stropu na tie maloobchodné zas Poľsko a Rumunsko. Regulované ceny elektriny na najbližšie dva roky má aj Slovensko.

Na stôl sa pomaly dostáva otázka, či by problém, ktorý riešia všetky európske krajiny, nemal mať aj celoeurópske riešenie. České predsedníctvo by k tomu chcelo zvolať špeciálne stretnutie. Nie je to úplná novinka, aj Európska komisia už pracuje na návrhoch, ako by zastropovanie mohlo fungovať.

Kľúčovými otázkami plánu by bolo, či by sa stropovali ceny elektriny, plynu alebo oboch a do akej výšky a akým spôsobom by bolo opatrenie financované.

Prečo je to dôležité

V energetickej kríze sa stretávajú veľké štrukturálne výzvy – geopolitika, klimatická kríza aj sociálne nerovnosti. V ideálnom scenári by sa našlo riešenie, ktoré všetky tieto rozmery posunie dopredu.

Zastropovanie cien energií však so sebou prináša riziká. Plyn je stále fosílne palivo, od ktorých sa Európa chcela odkláňať aj v časoch, keď boli finančne výhodné. Miesto toho by sa dotoval z verejných peňazí.

Ceny za energie sa aj bežne spotrebiteľom ukazujú až dodatočne. K zníženiu spotreby tak nevedie rovnako priamočiara cesta ako pri vysokých cenách v obchodoch. Zastropovanie by skutočné cenovky zakrylo ešte viac.

Preto však takýto návrh môže byť politicky úspešnejší než návrh na spoločné európske šetrenie plynom, ktoré takému Slovensku dovolilo fosílneho paliva míňať ešte viac.

---

3. Renovácie domov ohrozuje nedostatok pracovnej sily a materiálov v stavebníctve

Ruský útok na Ukrajinu a vysoké ceny zintenzívnili potrebu šetriť energiou a prejsť na alternatívne zdroje. Dôležitým sektorom je stavebníctvo. Renovácie budov a investície do obnoviteľných zdrojov znížia celkovú spotrebu energií a domácnostiam ušetria peniaze. Plány však komplikujú vysoké ceny a nedostatok stavebných materiálov a technológií.

O čo ide

Dôraz na šetrenie energiami a rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov majú obe stratégie, ktorými Komisia reagovala na februárový útok Ruska na Ukrajinu: REPowerEU aj Ušetri plyn na zimu. Európske štáty majú zrýchliť tempo renovácií budov, aby ušetrili energiu a čo najrýchlejšie sa dostali zo závislosti od ruských palív. Stratégie hovoria o zvýšení záväzného cieľa energetickej účinnosti z 9 na 13 percent do roku 2030.

Súčasťou plánu je aj zdvojnásobenie solárnej kapacity a masívne zavádzanie tepelných čerpadiel. Komisia vyzvala členské štáty, aby podporili tento trend zavedením fiškálnych opatrení, ako sú znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, izoláciu budov či energeticky efektívne spotrebiče a výrobky.

Ako renovácie financovať

Obnovy budov majú byť financované z eurofondov a peňazí z plánu obnovy. Stavebníci však upozorňujú, že je potrebná dlhodobá perspektíva. Plán obnovy beží do roku 2026, eurofondy do 2027. Dlhodobá stratégia financovania, minimálne do roku 2030, má biznisu pomôcť lepšie nastaviť výrobné kapacity a pracovnú silu.

Financovanie môžu zabezpečiť peniaze z predaja emisných kvót. Za vhodný nástroj vytvorenia predvídateľného a dlhodobého mechanizmu ich považuje aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Doplňujúcim nástrojom by mohol byť nový Sociálny a klimatický fond, ktorý by mohol zabezpečiť financovanie obnovy domov aj po roku 2026.

Podľa šéfa Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika by vláda mohla napríklad určiť, akým percentom HDP ročne podporí obnovu budov. To by vytvorilo stabilné prostredie na plánovanie ďalších súkromných investícií, zhodujú sa stavbári.

V čom je problém

Plány však nekomplikujú len vysoké ceny a nedostatok stavebných materiálov a technológií na trhu. Ďalším problémom je málo vyškolených ľudí, ktorí by dokázali rastúci dopyt po energeticky úsporných opatreniach a inštaláciách obnoviteľných zdrojov uspokojiť. Aj tu podľa stavebníkov pomôže jasný plán, ktorý ukáže, že renovácie sú vládnou prioritou.

Prechod na čistú energiu ponúka množstvo pracovných príležitostí, konštatuje Komisia. Členské štáty by mali podľa nej podporiť partnerstvá medzi súkromným a verejným sektorom takzvaným paktom zručností. V rámci spolupráce by mohli súkromné firmy, školy a sociálni pracovníci zvyšovať úroveň zručností alebo rekvalifikovať ľudí v produktívnom veku, aby sa naučili inštalovať a spravovať nové technológie, ako sú tepelné čerpadlá či solárne panely.

Takéto dlhodobé plánovanie potrieb na Slovensku zatiaľ chýba. Zväz stavebných podnikateľov preto minulý rok spolu so Sektorovou radou pre stavebníctvo, geodéziu a kartografiu pripravil stratégiu rozvoja ľudských zdrojov do roku 2030. Stratégia bola prerokovaná s rozhodujúcimi ministerstvami. Podľa predstaviteľov zväzu to však zatiaľ nevyvolalo zmenu v zaužívaných postupoch štátu.

---

Ďalšie správy

Ministerstvo hospodárstva neverí lokálnej výrobe zelených plynov. Podľa Európskej komisie by mali mať nárok predávať bioplyn aj malí aktéri, napríklad poľnohospodári. Slovenské ministerstvo hospodárstva je však proti. Tvrdí, že to naruší stabilitu a predvídateľnosť systému.

Pred ruskými turistami by sa musela zatvoriť celá Európa. Pobaltské krajiny, Poľsko a Fínsko chcú zákaz víz, ak však nebude celoeurópsky, nepomôže. Väčšina ruských turistov má aj tak povolenie z Maďarska, Talianska, Rakúska, Grécka a Španielska. Zhoda v EÚ však chýba.

Dovoz stlačeného plynu z USA je neekologický. Ťaží sa pomocou frakovania, ktoré je v EÚ zakázané. Prevoz cez Atlantický oceán si okrem toho vyžaduje jeho chladenie a stláčanie, čo zvyšuje jeho uhlíkovú stopu. Podľa niektorých štúdií je však vplyv ruského plynu ešte väčší, závisí to od úniku plynu z potrubí.

Po dvanástich rokoch končí dohľad EÚ nad gréckym rozpočtom. Fiškálne sledovanie bolo krajine nariadené po tom, čo ju blok zachránil z dlhovej krízy 289 miliardami eur. Nasledujúce škrty vyústili v takmer 30-percentnú nezamestnanosť a pokles HDP o štvrtinu. Grécka ekonomika rastie, zadlženosť a nezamestnanosť je však stále vysoká.

Medziročná miera inflácie v eurozóne sa v júli vyšplhala na 8,9 percenta, medzimesačné tempo rastu sa o niečo spomalilo (na 0,1 percenta). Viac ako 20-percentný rast cien trápi pobaltské krajiny. Slovensko zaznamenalo minulý mesiac 12,8-percentnú medziročnú infláciu.

Ročná miera inflácie, júl 2022 (v %)

Zdroj – Eurostat

Ruské technické zásahy obmedzujú energie. Plynovod Nord Stream 1 bude koncom augusta na tri dni pozastavený, Rusko tvrdí, že ide o technické problémy. Nízka úroveň dodávok zvyšuje cenu plynu. Ruské opravy na ropovode zároveň zastavujú export kazašskej ropy.

Nemecko uvoľňuje zelené pravidlá v poľnohospodárstve. Povolením pestovania v pôde, ktorá mala odpočívať, regenerovať a zvyšovať biodiverzitu, chce zvýšiť produkciu potravín. Využije teda uvoľnené európske pravidlá, aj keď ich pôvodne kritizovalo.

Európski poľnohospodári hľadajú alternatívy k ruským hnojivám. Keďže sa vyrábajú z plynu, ich cena spolu s ním rekordne stúpa. Zvýšiť by sa mohol dovoz z Afriky, hľadajú sa alternatívne hnojivá a EÚ predstavila polmiliardový balík pomoci.

Množstvo emisií skleníkových plynov kleslo medzi rokmi 1990 a 2020 v EÚ vo všetkých sektoroch okrem dopravy. Celkovo znížila Únia v tomto období emisie o 1546 miliónov ton ekvivalentu CO₂, najviac v sektore energetiky (–657 miliónov ton CO₂e) a priemysle a stavebníctve (–322 milónov ton CO₂e).

Emisie skleníkových plynov podľa sektorov, EÚ, porovnanie rokov 1990 a 2020

(milióny ton ekvivalentu CO₂, % zmena)

Zdroj – Eurostat

Nová bulharská vláda odmietla nakúpiť americký stlačený plyn. Uskladňovanie sa jej zdá drahé, chce plyn z potrubia. Predchádzajúca vláda bola pritom jednou z prvých, ktorá odmietla platiť za ruský plyn rubľami, analytici sa obávajú politického obratu k Putinovi.

Nórsko chce pokutovať Facebook za nelegálny prenos údajov. Spoločnosť Meta aj naďalej zasiela údaje do USA, čo ide proti pravidlám GDPR. Kým írsky regulátor jej chce len nariadiť, aby s tým prestala, nórsky žiada aj pokutu.

Maďarsko bojuje proti stopke eurofondov. Na poslednú chvíľu zaslalo do Bruselu balíček opatrení, ktorým chce eurokomisiu presvedčiť, že mu nemusí stopnúť eurofondy. Ich čerpanie by malo byť prísnejšie a transparentnejšie. Komisia má teraz mesiac na zhodnotenie návrhov.

---

Štatistika: Slovensko zaostáva v pokrytí vysokorýchlostným internetom

V roku 2021 malo pokrytie vysokorýchlostným internetom 66,7 percenta domácností na Slovensku. Európsky priemer bol 70,2 percenta. V porovnaní so susednými krajinami na tom nie sme najhoršie, nižšie pokrytie malo Česko (52,5 percenta), vyššie Poľsko (70 percent) a Maďarsko (78,6 percenta domácností).

Pokrytie vysokorýchlostným internetom – celé územie (% domácností)
(Slovensko, priemer EÚ)

(Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Česko)

Výraznejšie však zostávame v pokrytí oblastí s nízkou hustotou osídlenia – prístup k vysokorýchlostnému internetu malo len 21,6 percenta domácností v takýchto oblastiach. Aj v tomto prípade je na tom horšie Česko (7-percentné pokrytie, druhé najhoršie po Grécku), pred nami je Poľsko (33,4 percenta) aj Maďarsko (38,3 percenta).

Pokrytie vysokorýchlostným internetom – riedko osídlené oblasti (% domácností)
(Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Česko)

Malta je jedinou európskou krajinou s úplným pokrytím vysokorýchlostným internetom.

Pokrytie vysokorýchlostným internetom (% domácností)
(zelená: celé územie, čierna: riedko osídlené oblastí)