Najväčšia investícia v dejinách Slovenska získala definitívne povolenie. Do 3. bloku Mochoviec môžu zaviezť palivo

• Nový reaktor pokryje 13 percent spotreby Slovenska a zvýši výkon atómovej elektrárne Mochovce skoro o polovicu.
• Projekt na dokončenie čakal 12 rokov, pôvodne rátal so štyrmi.
• Účet za výstavbu elektrární sa vyšplhal z 2,8 na 6,2 miliardy eur.
• V ideálnom prípade pobeží tretí reaktor na plný výkon o necelých päť mesiacov.

Tretí blok atómovej elektrárne v Mochovciach mal byť podľa pôvodného plánu uvedený do prevádzky za druhej vlády Roberta Fica (Smer). Nakoniec sa museli na jej čele vystriedať ešte štyria premiéri.

Vo štvrtok vydal Úrad jadrového dozoru (ÚJD) definitívne povolenie na spustenie tretieho bloku do prevádzky. Toto rozhodnutie sa už nedá zvrátiť.

Právoplatnosť nadobudne po 15 dňoch. Potom sa môže zavážať palivo do reaktora, začne sa proces spúšťania a prifázovania k sieti.

Potrvá ešte päť mesiacov, kým reaktor pobeží na plný výkon. Ten sa bude zvyšovať postupne za súčasného testovania všetkých systémov. No už počas toho potečie odberateľom do zásuviek elektrina vyrobená štiepnou reakciou v novom bloku.

„To je v optimálnom prípade. Ak bude treba niečo spomaliť alebo skúšky zopakovať, môže to trvať dlhšie,“ ubezpečila na tlačovej konferencii predsedníčka ÚJD Marta Žiaková.

Rozhodnutie vydal úrad po overení splnenia všetkých technických a legislatívnych požiadaviek a preverení pripomienok.

„Pripravenosť reaktorového bloku na zavezenie prvej palivovej kazety a začiatok aktívnych skúšok musel investor preukázať komplexne vo všetkých posudzovaných oblastiach,“ uvádza úrad.

3. a 4. blok Mochoviec sú najdrahšou stavbou v dejinách Slovenska s aktuálnym rozpočtom 6,2 miliardy eur. Druhou v poradí sú úseky rýchlostnej cesty R1 okolo Nitry a v Banskej Bystrici.

Ako to zmení ceny elektriny

Vydanie rozhodnutia je dôležitým okamihom aj pre odberateľov. Vláda sa ešte pred pol rokom dohodla so Slovenskými elektrárňami, že ročne dodajú 6,1 terawatthodiny energie vyrobenej v Mochovciach za cenu 61 eur za megawatthodinu. Lacná elektrina, ktorú majú dostať domácnosti od nového roka, mala pochádzať práve z tretieho bloku. Minister financií Igor Matovič vyhlásil, že ujsť by sa malo aj nemocniciam a ďalším zraniteľným odberateľom.

Niektorí dodávatelia však hovoria, že dohodnutý objem nebude stačiť ani domácnostiam. Upozorňujú, že spotrebujú elektriny viac, než si štát myslí. Minister hospodárstva Richard Sulík preto avizoval, že aj domácnosti dostanú lacnejšiu elektrinu iba do určitej spotreby – hovorí sa o štyroch megawatthodinách, za všetko navyše zaplatia cenu vypočítanú na základe vývoja na burzách.

Kľúčový bude aj mechanizmus, akým sa elektrina od výrobcu (Slovenských elektrární) „dostane” k spotrebiteľom (domácnostiam).

Medzi nimi sú totiž ešte dodávatelia elektriny, ktorí ju odoberajú na základe vlastných kontraktov nielen od Slovenských elektrární.

Detaily finálnej dohody o celom postupe zatiaľ poznajú iba Slovenské elektrárne a vláda. Dokument čaká na „odobrenie” Európskou komisiou, pričom minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) očakáva, že sa tak stane v novembri.

Čo ďalšie znamená spustenie tretieho bloku

1. Z dovozcu sa staneme vývozcom elektriny

Dnes musí Slovensko malú časť elektriny na vlastnú spotrebu dovážať. Minulý rok išlo konkrétne o takmer osemsto gigawatthodín (GWh).

Koľko vyrobí tretí blok Mochoviec? Ak pôjde všetko hladko, tak jeho produkcia bude štvornásobne vyššia – zhruba 3 700 GWh.

Znamená to, že Slovensko už nebude musieť elektrinu dovážať, naopak, stane sa jej exportérom. To zabezpečí vyššiu energetickú bezpečnosť.

Pozíciu vývozcu by sme si mali udržať aj potom, čo sa definitívne ukončí výroba elektriny z uhlia, k čomu by malo dôjsť najneskôr koncom budúceho roka.

Keď sa v roku 2024 k tretiemu bloku Mochoviec pridá aj štvrtý, Slovensko ročne vyrobí o takmer šesť terawatthodín (6-tisíc GWh) elektriny viac, než spotrebuje dnes. Otázne je, ako sa zmení spotreba v budúcnosti.

Veľa domácností sa zo strachu pred nedostatkom plynu rozhodlo investovať do tepelných čerpadiel na vykurovanie domácností. Tie na svoj chod potrebujú elektrinu. Očakáva sa tiež nárast počtu elektromobilov.

Objem exportu sa teda môže ešte zmeniť. Slovensko by však napriek tomu malo zostať vývozcom elektriny veľa rokov.

2. Nový reaktor sám osebe cenu elektriny na burzách nezníži

Novo spúšťaný blok v Mochovciach je príliš malý, aby zásadne zamával cenami elektriny na európskych burzách. V kombinácii so správami o spúšťaní či predlžovaní životnosti viacerých reaktorov v EÚ však môže prispieť k upokojeniu situácie na rozkolísaných trhoch.

Pre porovnanie, krátko po oznámení, že do skúšobnej prevádzky bude uvedený nový reaktor Olkiluoto 3 na západe Fínska, padli ceny referenčného nemeckého kontraktu na burze v Lipsku zhruba o tridsať eur za megawatthodinu. No už o pár týždňov boli späť. Fínsky reaktor má pritom trojnásobne vyšší výkon, než ten v Mochovciach.

„Slovenský reaktor cenu na európskych burzách určite neovplyvní. To, čo vyrobí náš jadrový blok, nedokáže vykompenzovať straty z odstavených jadrových blokov v Nemecku či obmedzenú výrobu reaktorov vo Francúzsku,” myslí si Martin Ondko, šéf nášho najväčšieho alternatívneho dodávateľa energií Magna Energia. Trhy podľa neho zasiahlo priveľa negatívnych faktorov. „Samozrejme, dominantný faktor je cena plynu.”

Tretí blok Mochoviec by mohol hrať úlohu až vtedy, keby spoločne s jeho nábehom prišlo viacero dobrých správ naraz. „Jadro je najstabilnejšia zložka, takže každý nový reaktor pomôže,” tvrdí Ondko.

3. Slovenská elektrina bude mať menšiu uhlíkovú stopu

Elektrina na Slovensku sa už dnes vyrába s relatívne nízkymi emisiami skleníkových plynov. Chladiace veže reaktorov produkujú najmä vodnú paru, ktorá je síce tiež technicky skleníkový plyn, no s veľmi krátkou životnosťou.

Z fosílnych zdrojov sa tento rok vyrobila zhruba pätina elektrickej energie, väčšina z toho zo zemného plynu v najväčšej slovenskej paroplynovej elektrárni v Malženiciach. Tú Slovensko zapína vtedy, keď potrebuje vykrývať výkyvy v prenosovej sústave. Nový stabilný zdroj elektriny však môže potrebu jej zapínania obmedziť.

Mochovce pomôžu nahradiť výrobu elektriny v dvoch uhoľných elektrárňach - v Novákoch a Vojanoch. Druhej spomínanej však chýba uhlie, ktoré sa dovážalo z Ruska, a dlhodobo sa nevie presadiť na trhu.

Odstavenie uhoľných elektrární je doteraz jedným z najväčších príspevkov Slovenska k dosiahnutiu klimatickej neutrality Európskej únie. Na to, aby Slovensko splnilo limity, to však stačiť nebude. Najväčším problémom ostávajú košické oceliarne U. S. Steel.

4. Zvýšenie stability európskej prenosovej sústavy

Jadrové reaktory nie sú závislé od vrtochov počasia, ako napríklad veterné a solárne parky. Na druhej strane, ich výkon sa horšie reguluje, než v prípade elektrární na plyn či uhlie.

Viac jadroviek však v každom prípade zvýši stabilitu európskej prenosovej siete.

Elektrárne, ktoré sú k nej pripojené, musia synchronizovať svoju výrobu, aby udržali stabilnú frekvenciu, na ktorú sú nastavené elektrické spotrebiče.

Ak by na nejakom mieste v rámci európskej sústavy došlo k rozkolísaniu a blackoutu, jadrové reaktory dokážu udržať stabilitu okolo postihnutého územia.

Problémy v Mochovciach

Jednou z komplikácií, s ktorými sa musel tretí blok vyrovnať, bola kauza s potrubiami. V marci 2020 NAKA vtrhla do Mochoviec a hľadala pritom chybné rúry, ktoré na stavbu dodala rusko-česká firma Škoda JS, respektíve jej subdodávateľ. Problémom bola nesprávna kvalita ocele.

Po preverení tisícky dielov nakoniec ÚJD konštatoval, že nainštalované potrubné diely nepredstavujú riziko pre prevádzku jadrového zariadenia. Policajné vyšetrovanie, ktoré preveruje dodávateľov materiálov, stále prebieha.

Bola to však len jedna z niekoľkých policajných razií v elektrárni. Vyšetrovanie prebieha tiež vo veci možného predraženia dostavby.

Aj preto proti spusteniu elektrárne protestovali rakúski aktivisti Global 2000. Na treťom bloku im prekážal nekvalitný materiál aj falšovanie dokumentov v dodávateľskom reťazci potrubí pre primárny okruh.

Organizácia opakovane upozorňovala, že ich s vážnymi pochybnosťami o pripravenosti bloku kontaktovali inžinieri, ktorí na projekte pracovali. Global 2000 sa opakovane zapájali do pripomienkového procesu vydávania povolenia a žiadali aj výmenu vrcholového manažmentu.

Slovenské elektrárne k jednej manažérskej výmene naozaj pristúpili, keď v októbri 2021 vymenili nominanta Enelu, Španiela Francisca Josèho Morejona. Aj pod jeho vedením sa výstavba predlžovala a rozpočet sa navyšoval, vyvodenie zodpovednosti žiadala aj vláda. Projekt tretieho a štvrtého bloku prišiel do Mochoviec dokončiť Austrálčan Rob Jordan.

Kedy odíde Enel

V Slovenských elektrárňach vlastní 66 percent akcií Slovak Power Holding, štát je 34-percentným akcionárom. Po 50 percent akcií v Slovak Power Holding má Enel a Energetický a průmyslový holding Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča.

Dostavba „trojky“ sa začala ešte v roku 2008, pričom pôvodný plán počítal s dokončením v rokoch 2012 až 2013. Náklady sa od počiatku zvýšili z plánovaných 2,8 na 6,2 miliardy eur.

Aj vďaka megaprojektu dostavby Mochoviec sú Slovenské elektrárne s veľkým predstihom najviac zadlženou súkromnou firmou na Slovensku. Sú tak odkázané na pomoc od akcionárov.

Keďže projekt už nechcú financovať banky, elektrárňam museli požičiavať akcionári Enel a EPH. Holding Křetínskeho a Tkáča prvýkrát prispel v roku 2020 sumou 200 miliónov eur. Enel požičal Slovenským elektrárňam dokopy už 1,27 miliardy eur.

Pôvodne mala talianska firma zo štruktúr elektrární odísť v roku 2022, potom sa hraničný termín zmenil na rok 2023. Vtedy mal EPH prevziať nad elektrárňami plnú kontrolu, aj keby Mochovce dokončené neboli.

Aj podľa najnovšej dohody by mal Enel odísť až po dokončení a otestovaní štvrtého bloku Mochoviec. Hraničný termín je však až rok 2032, ktorý je zároveň termínom splatnosti všetkých úverov, ktoré elektrárňam poskytol materský Enel. Znamená to, že najneskôr v roku 2032 preberie EPH od Enelu zvyšné akcie elektrární, aj keby štvrtý blok hotový nebol. Akcionári sa však môžu dohodnúť aj na skoršom odchode Enelu.