Denník N

Strach z jadra v Nemecku je starší ako Fukušima, po päťdesiatich rokoch je čas odpovedať, či je oprávnený

Nemecká jadrová elektráreň Grafenrheinfeld, ktorá ukončila prevádzku v roku 2015. Foto - TASR/AP
Nemecká jadrová elektráreň Grafenrheinfeld, ktorá ukončila prevádzku v roku 2015. Foto – TASR/AP
  • Vláda v Nemecku sa nevie rozhodnúť, či počas najväčšej energetickej krízy za desaťročia predĺži prevádzku atómových elektrární, ktoré majú skončiť v decembri.
  • Časť verejnosti proti jadru bojuje už pol storočia. Na tejto téme vyrástla aj vládna strana Zelených. 
  • Denník E pre vás v rozsiahlom texte zhrnul vývoj nukleárnej debaty v Nemecku od histórie až po súčasnosť. Pomôže pochopiť, prečo sa dnes nemecká politika ocitla v paralýze. 

Kým z dňa otvorených dverí nemeckej vlády najviac v médiách a na sociálnych sieťach rezonovali fotografie kancelára Olafa Scholza a dvoch polonahých žien podporujúcich  plynové embargo, na tom istom podujatí minister hospodárstva Robert Habeck čelil najpálčivejším otázkam týkajúcim sa zimy a energetickej krízy. Jednou z nich bolo, či ponechá v prevádzke tri zvyšné jadrové elektrárne aj po Novom roku.

Odpoveď ministra hospodárstva však bola vyhýbavá: „Zatiaľ nepadlo rozhodnutie ani jedným smerom.”

Odpor k jadru má v Nemecku dlhú históriu a je už tak trochu súčasťou miestnej politickej kultúry. Nie je za ním len tragédia vo Fukušime z roku 2011, po ktorej bolo prijaté definitívne rozhodnutie nukleárne reaktory odstaviť. Navyše, pre koaličnú stranu Zelených je odklon od jadrovej energie dôležitou súčasťou agendy už od jej vzniku v 80. rokoch.

Nemecku, ktoré sa desaťročia spoliehalo na budovanie dobrých vzťahov s Ruskom ako kľúčovým dodávateľom plynu, však teraz hrozí, že nebude mať dosť energie. Od začiatku vojny dodávky plynu do Európy klesli na pätinu. Gazprom dnes navyše odstavil aj poslednú zapnutú turbínu plynovodu Nord Stream 1 a nikto nevie, či po servisnej prestávke plyn ešte niekedy potečie.

Štát oblepil krajinu plagátmi kampane, ktorá vyzýva ľudí napríklad používať úspornejšie sprchové hlavice. No popri tom silnejú aj hlasy za zachovanie aspoň posledných funkčných reaktorov. Nemecká politika je preto paralyzovaná, jej predstavitelia nevedia, či sa majú držať svojich sľubov a ideálov, alebo čeliť drsnej realite.

Napriek tomu členovia strany Zelených tvrdia, že v predlžovaní životnosti atómových elektrární nevidia zmysel. Argumentujú bezpečnosťou aj výškou nákladov na údržbu elektrární.

„V Nemecku teraz panuje veľká obava zo straty životných štandardov,” hovorí profesor politológie z brnianskej Masarykovej univerzity Miroslav Mareš. „Prechod k zelenej energii bez jadra, ktorý sa javil s pomocou plynu ako možný bez väčších obetí, sa pod vplyvom vojny na Ukrajine komplikuje. Výsledkom je,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Inflácia

Nemecká ekonomika

Plynová kríza

Plynovod Nord Stream

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie