Vývesky s podielom slovenských potravín v obchodoch treba zrušiť, odkázal Jahnátkovi Brusel
Aktualizované 14:22 – Ak Slovensko nezmení zákon, ktorý prikázal obchodníkom zverejňovať podiel slovenských potravín na celkovom predaji, Európska komisia predloží vec na Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu.
Európska komisia už pred niekoľkými mesiacmi naznačila, že sa jej nepozdáva slovenský zákon o potravinách. Teraz jasne povedala, že jej nepostačuje ani vysvetlenie, ktorým sa tento zákon snaží vláda Roberta Fica obhájiť.
Začala preto proti Slovensku právne konanie. Domnieva sa, že Slovensko týmto zákonom porušuje pravidlá Európskej únie.
Brusel má výhrady k tej časti zákona, ktorou ministerstvo pôdohospodárstva vedené Ľubomírom Jahnátkom zaviedlo pre obchodníkov povinnosť zverejňovať a nahlasovať percentuálny podiel predaja slovenských výrobkov na celkovom predaji. „Komisia sa domnieva, že tieto požiadavky predstavujú prekážku vo voľnom pohybe tovaru,“ uviedol Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Brusel preto zaslal Slovensku odôvodnené stanovisko a Slovensko má dva mesiace na nápravu. Ak zákon nezmení, Európska komisia predloží vec na Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka reagovalo, že počká na oficiálne doručenie stanoviska Európskej komisie a následne rozhodne o ďalšom postupe.
Brusel sa pýta, prečo musia obchody oznamovať percento domácich potravín
Najprv poslali varovný list
Brusel už začiatkom leta zaslal Slovensku varovný list a žiadal vysvetlenie, prečo sme tabule s percentuálnym podielom predaja slovenských výrobkov na celkovom predaji zaviedli. Už vtedy naznačoval, že Slovensko týmito tabuľami môže diskriminovať potraviny z iných krajín.
O tom, ako sa v našich obchodoch predávajú potraviny vyrobené v iných krajinách, sa totiž spotrebitelia nič nedozvedia.
Z toho, čo naznačil minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek Denníku N začiatkom júla, vyplýva, že ministerstvo mohlo povinné výkazy obhajovať širšou škálou informácií, ktoré od obchodníkov raz za pol roka pýta. Tie sa totiž netýkajú len potravín slovenského pôvodu.
Obchodníci s potravinami, ktorí majú ročný obrat vyšší ako 10 miliónov eur, totiž vždy ku koncu januára a do konca júla štátu povinne zasielajú oveľa viac údajov, než napokon pri vstupe do predajní zverejnia.
Ministerstvo tak napríklad získava prehľad o piatich krajinách, z ktorých obchodníci predajú najviac potravín. Zo všetkých informácií, ktoré dostane, však zostaví len rebríčky podielu predaja slovenských potravín.
Ten, kde sú obchodníci zoradení podľa celkového podielu predaja slovenských výrobkov na celkových tržbách, zverejňuje ministerstvo na svojom webe. Obchodníci potom vyvesia v priestoroch predajní a zverejnia na webe len rebríček, ktorý hovorí o podiele predaja slovenských výrobkov vo vyše dvadsiatich kategóriách na jeho tržbách.
Došlo na slová obchodníkov
Česko zaviedlo podobnú povinnosť pre svojich obchodníkov až po Slovensku, oveľa rýchlejšie ju však už zrušilo. Tvrdilo, že sa v praxi neosvedčila, a tiež už malo informácie o tom, že pre ňu Brusel môže voči štátom rozbehnúť konanie.
Tým, že Európska komisia rozbehla proti Slovensku práve konanie a prikázala nám zákon zmeniť, došlo na slová prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavla Konštiaka. Ten pred časom pre Denník N povedal, že je preferovanie predaja slovenských výrobkov cez ministerstvo porušenie európskych dohôd. „Budú to musieť zastaviť,“ odhadol ďalší vývoj.
Na aktuálne rozhodnutie Európskej komisie dnes Konštiak reagoval, že konečne zvíťazil zdravý rozum. „Je nezmysel, aby sa na predajniach museli zverejňovať čísla, ktoré spotrebiteľom nič nedávajú,“ dodal s tým, že táto povinnosť len byrokraticky zaťažila podnikateľov.
Konštiak očakáva, že v druhom slede Brusel preverí aj nezmyselne vysoké pokuty, ktoré štát dáva podľa toho istého zákona o potravinách. Tesco tak už dostalo päť miliónových pokút.
