Otázka za milión: Kedy začne inflácia konečne klesať? A čo s tým môže spraviť štát?

V niektorých krajinách už inflácia mohla dosiahnuť vrchol

Ak sa pozrieme na vývoj inflácie vo svete, tak v niektorých krajinách už vidíme náznaky jej spomaľovania. V Spojených štátoch, kde začali spotrebiteľské ceny prudko rásť o niekoľko mesiacov skôr ako v Európe, sa už v júli rast cien prakticky zastavil. Medzimesačný rast spotrebiteľských cien bol na úrovni 0 %, pričom medziročná miera inflácie poklesla na 8,5 % zo 40-ročného maxima na úrovni 9,1 % v predchádzajúcom mesiaci. „Zatiaľ čo optimisti hovoria, že inflácia v USA dosiahla vrchol, opatrnejší varujú, že jedno mesačné číslo nič neznamená,“ približuje náladu medzi odborníkmi Martiška a zároveň dodáva, že „pod pokles sa podpísalo najmä prudké zníženie cien benzínu a nafty, čo je zároveň v aktuálnom období vysoko nestále.“

Na druhej strane Atlantiku však zatiaľ nie je veľa dôvodov na optimizmus. Prvý odhad augustovej inflácie v eurozóne na úrovni 9,1 % opäť raz prekonal číslo z predchádzajúceho mesiaca ako aj spoločný odhad analytikov. Kým v USA je za infláciou ropa a domáci dopyt, v Európe je to plyn a jeho použitie ako geopolitického nástroja. V poslednom kvartáli by aj v eurozóne malo tempo inflácie mierne spomaliť pod vplyvom bázického efektu cien energií, avšak návrat k 2-percentnému cieľu ECB je v nedohľadne.

Na Slovensku však zrejme nie, dôvodom sú hlavne ceny energií

Spotrebiteľské ceny na Slovensku, podobne ako vo väčšine Európy, rastú nepretržite už jeden a pol roka. Medziročné tempo ich rastu dosahuje od marca dvojciferné hodnoty. Júlová inflácia dosiahla 13,6 %, čo je najvyššia hodnota za viac ako 20 rokov. Ako uvádza Martiška, určitým pozitívom je spomaľujúce medzimesačné tempo rastu cien. „Znamená to, že ceny stále rastú, avšak pomalším tempom ako v  predošlých mesiacoch. V  júli medzimesačne vzrástli o  0,8 %, pričom v  prvom polroku rástli v  priemere každý mesiac až o 1,6%.“

Spomalenie tempa rastu cien je, samozrejme, iba malou úľavou. Lepšie by bolo, keby sa rast tovarov a  služieb už zastavil alebo by niektoré ceny dokonca klesli. Podľa Martišku spomaľovanie tempa rastu cien môže teoreticky naznačovať, že sa inflácia už blíži k vrcholu, no v prípade Slovenska to nemusí platiť. „Dôvodom je hlavne špecifický spôsob regulácie cien energií pre domácnosti. Ten má za následok, že trhové ceny energií sa do nárastu cien energií pre spotrebiteľov prenášajú oneskorene, až k  1. januáru nového roka a nie okamžite, ako je to v  niektorých iných európskych krajinách,“ vysvetľuje.

To znamená, že ak by aj rast cien ostatných tovarov a služieb v nasledujúcich mesiacoch skutočne spomaľoval, ale v  regulácii cien energií by nedošlo k žiadnej zmene, tak v  januári budúceho roka inflácia na Slovensku opäť prudko vystrelí, a to na hodnoty, aké sme videli naposledy v 90-tych rokoch.

Riziko výšky inflácie na úrovni 20 % a viac v januári 2023

Analytik Martiška odhaduje, že ak by nedošlo k zastropovaniu cien energií a išli by sme podľa platnej cenovej regulácie, berúc do úvahy vývoj trhových cien energií v ostatných mesiacoch, inflácia by v  januári vyskočila až na maximum 21,9 %. Do konca roka by následne mohla poklesnúť na 12,5 %, čo znamená, že priemerná hodnota inflácie za celý budúci rok by bola až 16 %.

Ak by prišlo k zastropovaniu cien elektriny na súčasných úrovniach, avšak ceny ostatných energií by boli ponechané bez zásahu podľa aktuálneho regulačného vzorca, januárový vrchol inflácie by bol podľa Martišku „iba“ 17,8 %. Priemerná hodnota inflácie za celý rok by pri tomto scenári dosiahla 12 %, teda rovnakú hodnotu, akú očakávame v tomto roku. „Ak by však došlo k zastropovaniu cien všetkých energií, pričom ceny plynu by boli upravené podľa návrhu Richarda Sulíka, inflácia by už v  januári nemusela dosiahnuť nový vrchol, ale hýbala by sa tesne pod 13 %. V nasledujúcich dvanástich mesiacoch by následne mohla klesnúť až na 4,1 %. Jej priemerná hodnota za celý rok by tak dosiahla iba 7 %. To je, samozrejme, obrovský rozdiel v porovnaní so 16 % pri prvom scenári bez zastropovania cien energií,“ objasňuje súvislosti Martiška.

Zastropovať ceny energií?

Vysoká váha energií v spotrebnom koši a prudký nárast ich cien v ostatných mesiacoch tak majú za následok, že spôsob a  rozsah ich regulácie môže mať dramatický vplyv na celkovú infláciu v budúcom roku, a teda aj na rozpočty domácností a celú ekonomiku. Táto situácia vytvára, prirodzene, tlak na vládu, aby proti rastu cien energií zakročila.

Nie je to, samozrejme, úplne jednoduché. Slovenská vláda nemá nástroje na to, aby stlmila nárast cien energií na medzinárodných trhoch či dokonca vyriešila energetickú krízu, ktorá ťahá nahor ceny energií v  celej Európe. Akékoľvek opatrenia na zastropovanie či kompenzáciu vysokých cien energií tak pôjdu na úkor vyšších štátnych výdavkov a to komplikuje situáciu. V čase, keď ekonomike hrozí ďalšie spomaľovanie aj vplyvom energetickej krízy v  Európe a  rastúce úrokové sadzby zvyšujú náklady na obsluhu štátneho dlhu, musia byť akékoľvek rozpočtové výdavky vedúce k nárastu dlhu dobre zvážené. „Na druhej strane, ak štát rast cien energií nijako nezastropuje alebo nebude kompenzovať, vysoká inflácia môže sama o sebe strhnúť ekonomiku do recesie. Takýto ekonomický pokles bude mať za následok znížený výber daní, možný nárast výdavkov a celkom určite zhorší pomer výšky štátneho dlhu k HDP, ktorý je z pohľadu udržateľnosti dôležitejší ako jeho absolútna výška. Vládu tak pre vysoké ceny energií čaká neľahká úloha, či a ako ekonomike pomôcť, aby energetický šok prežila s čo najmenšou ujmou,“ uzatvára Martiška.

Ak máte záujem o viac informácií zo sveta ekonómie, trhov a analytických predikcií, sledujte blog Tatra banky.