Týždeň v európskej ekonomike: Nedostatok plynu v Európe: zima bude ťažká, no nemusí to byť katastrofa

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk.

• Kombinácia šetrenia, alternatívnych zdrojov a solidarity môže zabrániť katastrofe, závisí aj od vonkajších faktorov.
• Ani Únia sa nevie dohodnúť na dlhovej brzde.
• Zelené energie brzdí aj tradičná slovenská byrokracia.

1. Nedostatok plynu v Európe: zima bude ťažká, no nemusí to byť katastrofa

V tejto chvíli ešte nevieme, ako bude Únia reagovať na vysoké ceny energie a nedostatok zemného plynu (súvisiace, no nie identické problémy). Kľúčové bude piatkové zasadnutie ministrov a budúcotýždňové rokovania (téme sa budeme podrobne venovať v budúcom vydaní Týždňa v európskej ekonomike).

Poznáme len návrh Európskej komisie, ktorý (trochu prekvapivo) zverejnila už v stredu, a pozície niektorých členských krajín. S istotou vieme povedať aj to, že plynu bude nedostatok (Rusko Nord Stream 1 nespustí, pokiaľ nezrušíme sankcie – a tie by sme zrušiť nemali), bude drahý a drahšia bude aj elektrická energia (zásadná reforma trhu, ktorá by oddelila jej cenu od plynu, potrvá minimálne mesiace, navyše s neistým výsledkom).

Čo navrhuje Komisia a kto s tým má problém

Predsedníčka Európskej komisie navrhla päť krokov:

• Cenový strop na nákup ruského plynu

V poslednom čase sa cenové stropy spomínajú často, tak aby sme predišli zmätkom: v tomto prípade chce Komisia obmedziť cenu, ktorú európski odberatelia platia za plyn z Ruska (prípadne aj od iných dodávateľov). Okrem toho možno stropovať cenu plynu určeného na výrobu elektrickej energie, cenu elektriny vyrábanej z rozličných zdrojov (jadro, voda, uhlie, OZE, plyn…) či ceny, za ktoré energie (plyn a elektrinu) kupujú odberatelia vrátane domácností.

Pozitíva: Nižšie nákupné ceny by znamenali lacnejší plyn (a  elektrinu) v Európe. Rusko by malo menej peňazí na vedenie vojny (zatiaľ zarába viac než pred jej začiatkom). Presne o to sa snaží G7 v súvislosti s ruskou ropou.

Otázky: Cenový strop sa môže vzťahovať len na ruský plyn (v tom prípade je formou ekonomickej sankcie) alebo na všetok. Nórsko je ochotné o otázke diskutovať. Spojené štáty sú otázne – demokrati musia pozerať na novembrové kongresové voľby, ďalšia rozsiahla pomoc Európanom nie je populárna. Azerbajdžan či dodávatelia z Blízkeho východu by sa asi vysokých ziskov zriekali neradi.

Riziká: Nik Rusko neprinúti, aby zemný plyn za túto cenu predávalo. Podobne ako pri rope, Moskva vyhlásila, že v takom prípade prestane surovinu do Európy dodávať. Nemecká vláda je skeptická. Maďarsko a Slovensko sú proti.

• Povinné opatrenia na zníženie spotreby energie

Pozitíva: Šetrenie už spustili viaceré krajiny, regióny či mestá. Opatrenia sú rôzne: povinné zníženie spotreby vo verejnom sektore, obmedzenie zbytočnej spotreby (napríklad svetelných reklám), znižovanie kúrenia a podobne.

Otázky: Komisia chce povinné šetrenie. Viacero krajín – Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Poľsko – presadzuje dobrovoľné ciele.

• Obmedzenie ziskov firiem, ktoré vyrábajú elektrinu z lacnejších zdrojov

Šlo by fakticky o „cenový strop“ tretieho typu: ak cena elektriny vyrábanej z iných zdrojov ako zemný plyn prekročí určitú hranicu, vláda uvalí mimoriadnu daň. Takto vyzbierané peniaze sa použijú na pomoc spotrebiteľom.

Otázky: Takéto opatrenie by malo asymetrický účinok: v krajine s vysokým podielom plynu na výrobe elektriny by sa vyzbieralo menej peňazí. Súčasne by však práve takéto krajiny potrebovali viac peňazí na kompenzácie spotrebiteľom. Problémom je aj zabezpečiť, aby peniaze ostali v správnej krajine. Elektrina z prevádzok (najmä plynových elektrární) slúžiacich na vyrovnávanie napätia v sieti totiž často smeruje mimo hraníc.

• Zdanenie fosílnych energetických firiem s vysokými ziskami

Otázky: Pomerne nekontroverzný nápad (o takejto mimoriadnej dani sa hovorí aj na Slovensku). Dôležité sú však detaily rozdelenia zdrojov.

• Podpora energetických firiem, ktorým hrozí krach

Podobne ako predchádzajúci, širokú podporu má aj návrh poskytnúť záchranné pôžičky firmám, ktoré potápajú vysoké ceny energií na trhoch.

Povzbudivé správy

Zásoby: Európske krajiny dokázali naplniť zásobníky rýchlejšie, než plánovali. V súčasnosti sú na 83 percentách, Nemecko hlási 85 percent. Bude treba šetriť, ale úplné vypínanie kúrenia nehrozí. Drahé energie však zvýšia sociálne a politické napätie, európske vlády by mali efektívne pomôcť ohrozeným domácnostiam.

Špeciálne to platí pre slovenskú vládu. Podľa analýzy európskych odborárov Slováci s priemerným platom musia na ročné energie zarábať 30 dní z roka, čo je štvrtý najvyšší pomer v EÚ. Tí s minimálnou mzdou až 45 dní, čo je piaty najvyšší pomer.

Iné zdroje: Letnú energetickú krízu zhoršili rekordné suchá. Jadrové elektrárne nebežali na plný výkon (plus vo Francúzsku prebiehali servisné odstávky), produkcia vodných elektrární bola nízka. Podľa údajov think-tanku Ember, zverejnených vo Financial Times, v januári až auguste vyrobili jadrové elektrárne v EÚ o 70 TWh energie menej než za rovnaké obdobie minulého roka. Produkcia vodných klesla o 62 TWh (na porovnanie, minuloročná spotreba elektriny na Slovensku bola asi 27,8 TWh). Výpadok čiastočne nahradili vietor (+26 TWh) a slnko (+32 TWh), zvyšok sa vyprodukoval z uhlia (+20 TWh čierne, +17 TWh) a plynu (+23 TWh).

V zime by mali problémy poľaviť. Čaká sa viac zrážok, zvýši sa produkcia z jadra. Nemecko zatiaľ nevypne časť zvyšných jadrových elektrární. To okrem iného znamená menší dopyt po výrobe energie z plynu. Prejavia sa aj investície do infraštruktúry na využitie skvapalneného plynu.

Solidarita: Pri akútnom nedostatku plynu bude kľúčová solidarita – nie všetky krajiny sú rovnako závislé od dovozu z Ruska. Francúzsko napríklad oznámilo, že je pripravené pomôcť Nemecku.

Kto to ako pocíti

Európe hrozí ťažká zima. Ak zavedie strop na dovozné ceny (ruského) plynu, Moskva môže dodávky vypnúť úplne. Ak nezavedie, Moskva bude dodávky manipulovať tak, aby bolo suroviny nedostatok a ceny extrémne vysoké.

Nemusí to však znamenať katastrofu predpovedanú propagandistickými videami Gazpromu. Hospodárske dosahy sa budú odvíjať od miery závislosti krajiny od ruského plynu a jej schopnosti znížiť spotrebu a nájsť dodatočné zdroje (napríklad dovoz LNG).

Podľa v lete zverejnenej analýzy Medzinárodného menového fondu by HDP Maďarska pri úplnom prerušení ruských dodávok kleslo o 2,5 až 6,5 percenta. Ak sa Európe podarí rozvinúť LNG infraštruktúru (a Maďarsko bude do nej integrované), bude to pokles len o jedno až 3,5 percenta.

Druhou ekonomicky najohrozenejšou krajinou je Slovensko, naša ekonomika by klesla o asi 2,5 – 5,5 percenta (respektíve niečo pod 1 až 2,5 percenta pri integrácii LNG), nasledujú Česko a Taliansko. Hospodárska recesia hrozí podľa MMF aj Nemecku asi 2 – 3 percentá, respektíve 0,5 až 1,5 percenta s LNG; podobne je na tom EÚ ako celok).

Európa smeruje k hospodárskej recesii. No nie ku katastrofe. K podobnému záveru prichádza aj Gregory Brew, ktorý vo Foreign Policy porovnával následky ropnej krízy v 70. rokoch so súčasnou energetickou krízou.

Samozrejme, v rovniciach je viacero neznámych: vypne Rusko plyn úplne, alebo ním bude len manipulovať? Udržia sa dodávky zo Spojených štátov? Ako sa bude vyvíjať počasie?

Čo bude nasledovať

V piatok bude neformálne zasadnutie ministrov energetiky. To naznačí, ktoré z návrhov Komisie majú šancu prejsť. Do tej druhej skupiny bude pravdepodobne (nateraz) patriť cenový strop na nákup ruského plynu.

České predsedníctvo medzičasom pripravilo vlastný zoznam návrhov. Podľa ministra priemyslu Jozefa Síkelu chce diskutovať o dvoch bodoch: oddelení cien elektriny od plynu a stanovení maximálnej ceny elektriny z lacnejších zdrojov, ako je jadro či OZE.

Dôležitý tiež bude spôsob prijímania rozhodnutí. Komisia ich chce prijať ako mimoriadne krízové opatrenia. To je rýchlejší spôsob, europarlament nie je do rozhodovania zapojený, v Rade sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Viacero členských krajín súhlasí, maďarská vláda však presadzuje, aby bolo akékoľvek rozhodnutie prijaté jednomyseľne.

Piatkový samit neprinesie žiaden konkrétny legislatívny návrh. Tie sa očakávajú až po budúcotýždňovej Správe o stave Únie, ktorú 14. septembra prednesie predsedníčka Komisie.

2. Ani Únia sa nevie dohodnúť na dlhovej brzde

Rozpočtové pravidlá pre krajiny eurozóny sú pozastavené až do roku 2023. Dovtedy systém potrebuje reformy. Staré pravidlá totiž krajiny nenútili k škrtom ani pred pandemickým a vojnovým míňaním.

Únia pritom potrebuje investovať viac ako kedykoľvek predtým, na odviazanie sa od ruského plynu a dosiahnutiu nulových emisií. Medzinárodný menový fond vidí riešenie v novom pláne obnovy. K dohode však majú členské štáty ďaleko.

Kde je problém

Krajiny eurozóny za posledné dva roky výrazne zvýšili svoju zadlženosť. Podporovali ekonomiky v časoch lockdownov a potom pri rastúcej inflácii.

Povedať, kedy je zadlženie krajín už neudržateľné, nie je exaktná veda. Ak ekonomika krajiny rastie a štrukturálne trendy do budúcna nesignalizujú problémy, investori nemusia stratiť dôveru ani pri úrovni nad 100 percent DPH. Pri malej ekonomike závislej od exportu, akou je Slovensko, však môže byť problém už aj úroveň nad 60 percent.

Také boli poučky v roku 2020 a na tomto princípe fungoval aj Pakt stability a rastu. Ten členom eurozóny nastavuje cieľ udržať ročný deficit pod tri percentá DPH a dlh pod 60 percentami. Ak ho krajina nespĺňa, Európska únia žiada, aby pracovala na jeho znižovaní. Ak ani tak nespolupracuje, môže dostať finančnú pokutu.

Tento systém však, zdá sa, nefunguje. Priemerný dlh krajiny eurozóny bol aj v roku 2020 na úrovni 86,1 percenta a posledné čísla ho ukazujú už na 95,6 percenta. A eurokomisia nikdy žiadnej krajine pokutu nedala.

Posledné dva roky bol mechanizmus pozastavený, aby krajiny mohli podporovať ekonomiky v bezprecedentných časoch. Argumentom bolo, že za ekonomickými problémami nie sú štrukturálne problémy, ale externé faktory. Pravidlá sú tak pozastavené do konca budúceho roka.

Dovtedy by sa členské krajiny mali dohodnúť na zmene pravidiel. Krajiny totiž potrebujú zaplatiť nové zdroje energie, ktoré nahradia ruský plyn, a tiež investovať do prechodu na bezemisné hospodárstvo. A hrozí, že nerealisticky prísne nastavené pravidlá budú v toto kontexte ignorované ešte viac ako pred krízou.

Aké je riešenie

Medzinárodný menový fond navrhuje, aby členské štáty vyzbierali peniaze na zelenú transformáciu inak než na finančných trhoch. Navrhuje dva spôsoby – buď novými európskymi daňami, alebo príspevkami zo štátneho rozpočtu, ktorými by bohatšie krajiny podporovali tie chudobnejšie, podobne ako v prípade eurofondov.

Tento návrh má však ďaleko od podpory členských štátov. Najmä tie tradične fiškálne konzervatívnejšie trvali na tom, že plán obnovy bol iba jednorazovou záležitosťou v časom bezprecedentnej krízy.

Ďalšou možnosťou je vyradiť zelené investície z dlhov členských krajín. Ani tomuto nápadu nie sú Nemci naklonení. Boja sa totiž, že politici sa budú snažiť za zelené investície schovať aj spotrebu.

Nateraz najschodnejšie riešenie sa zdá byť v dočasnom uvoľnení fiškálnych pravidiel. Tie by dali členských štátom viac času vrátiť sa na udržateľnú trajektóriu. Aj tu by však zostala na mieste otázka, čo v prípade, že po vypršaní uvoľnenia krajiny pakt stále nedokáže krajiny motivovať k dlhovej zodpovednosti. Hľadanie riešenia by to teda mohlo len presunúť na neskôr.

3. Zelené energie brzdí aj tradičná slovenská byrokracia

Ruský fosílny plyn je potrebné nahradiť obnoviteľnými zdrojmi. To je témou čísla jedna posledných dní. Debata sa však sústredí najmä na cenu tejto transformácie a na krátkodobé efekty, ktoré môže mať vypnutie z ruskej strany.

Čoskoro sa však bude treba podrobne pozrieť aj na to, ako sa na Slovensku vlastne darí zapínať zelené elektrárne a bioplynky. A štúdie ukazujú, že ich rozvoju bránia dobre známe netransparentné, neflexibilné a nezmyselné administratívne procesy.

O čo ide

Podľa plánu na odpojenie sa od ruských energií by mali obnoviteľné zdroje energie predstavovať až 45 percent celkovej spotreby energie do roku 2030.

Na Slovensku bol tento pomer v roku 2017 na 11,5 percenta. Do roku 2030 to teda tak rýchlo navýšiť nepôjde. Slovensko si chcelo dať cieľ 19,2 percenta, eurokomisia by nás chcela motivovať aspoň na 24 percent. A to všetko sú ciele ešte spred vojny na Ukrajine.

Konkrétne sa rozprávame o solárnych paneloch, veterných elektrárňach a bioplyne. Štúdia objednaná Európskou komisiou ukazuje, že pri každej z týchto technológií existujú vážne bariéry pri zapájaní do sietí. Problémom sú nedostatočné investície do digitalizácie sietí, ale najmä neprehľadný proces pripájania nových elektrární aj menších zdrojov a zdĺhavá administratíva.

Slovenské distribučné spoločnosti totiž vravia, že kapacitu na pripájanie nových zdrojov energií sme už vyčerpali a na ďalšie navýšenie nie je sústava z hľadiska udržania bezpečnosti a spoľahlivosti pripravená. Ak sa teda systém neuvoľní, ťažko naplníme aj vlastné ciele.

Kde je problém

Časť kapacity napríklad dnes zapĺňajú takzvané špekulatívne žiadosti o kapacity. Niekto si takúto žiadosť podá a dlhú dobu ju nijakým spôsobom nevyužíva. Pred nimi systém nie je dostatočne chránený.

Dlhé a zložité sú aj povoľovacie procesy, ktoré majú na starosti stavebné úrady. Tie majú teda v agende stavbu garáží aj rozširovanie distribučnej sústavy o obnoviteľné zdroje energie.

Celý systém je netransparentný, záujemca o pripojenie obnoviteľného zdroja nevie, kde by tak mohol urobiť, koľko to bude stáť a čo na to musí splniť.

Aké sú riešenia

Problémy pritom nie sú nevyriešiteľné. So špekulatívnymi žiadosťami by sa dalo zatočiť ustanovením termínu, do ktorého žiadateľ musí začať stavať. Prípadne špekulantov, ktorí nestavajú, nejakým spôsobom pokutovať.

Systém by zlepšilo aj zverejňovanie mapy infraštruktúry, kde by mohli byť ukázané možnosti pripojenia nových elektrární. Analytici tvrdia, že by stačilo ísť na úroveň okresu alebo katastrálneho územia.

Časť problémov už štát rieši, napríklad v zákone o energetike presadzuje obmedzenú platnosť žiadostí. Na veľkú transformáciu energetickej sústavy však bude potrebné konať rýchlo a odstrániť čo najviac z bariér, ktoré identifikovala analýza.

Ďalšie správy

Európska centrálna banka zdvihla sadzby o rekordných 0,75 percentuálneho bodu. Analytici predpokladali vysoký nárast, na stole však bola aj päťdesiatka. Banka nateraz volí väčšiu snahu o zmiernenie inflácie a do budúcna avizuje aj ďalšie zvyšovanie.

HDP eurozóny narástlo v druhom štvrťroku, v porovnaní s predchádzajúcim, o 0,8 percenta. Medziročný rast bol 4,1 percenta (0,7 percenta a 4,2 percenta pre celú EÚ). Tempo medziročného rastu sa však spomalilo.

Miera medziročného rastu HDP (v %)

Poľsko a pobaltské krajiny zažili v druhom štvrťroku v porovnaní s troma prvými mesiacmi roka pokles ekonomiky.

Miera rastu HDP v druhom štvrťroku 2022, porovnanie s predchádzajúcim štvrťrokom

V krajských mestách vznikajú centrá na pomoc s eurofondmi. Samosprávam tak bude s čerpaním radiť až 200 odborníkov. Vzniknú vo všetkých krajských mestách okrem Bratislavy, prvé otvoria 9. septembra v Nitre.

Krajiny G7 sa dohodli na zastropovaní cien ruskej ropy. Detaily však nie sú známe, cena bude určená neskôr. V praxi pôjde o zákaz prevozu a poisťovania nákladu, ktorý bude niesť ropu drahšiu, než je strop. Európska únia plán podporuje, je však otázne, ako bude kompatibilný s vlastným zákazom dovozu ropy.

Globálna dohoda o minimálnej dani bude možno bez Maďarska. Budapešť dohodu blokuje vetom v daňových otázkach, zdanlivo v snahe vyrokovať ústupky v iných sporoch. Brusel teraz zvažuje pokrok bez Maďarska, podobne ako v prípade európskej prokuratúry.

Európska komisia schválila prvé agrodotačné plány. Slovensko sa do prvej sedmičky nedostalo, o nastavení nových dotácií pre poľnohospodárov stále rokujeme. Návrh chce rezort poslať do Bruselu začiatkom októbra, schválenie očakávajú v januári.

Rusko zarobilo na exportoch energií 158 miliárd eur. Pol roka od vypuknutia vojny sú ruské zisky vyššie než minulý rok aj napriek zníženému objemu. Sankcie voči uhliu sú efektívne, od ropy sa však Európa odpája iba postupne a dovoz plynu obmedzený nie je. Za ruské fosílne palivá tak EÚ zaplatila až 85 miliárd eur.

Komisia chce schvaľovať biopesticídy rýchlejšie. Dnes trvá schválenie aj 10 rokov. Novými pravidlami chce zvýšiť používanie týchto alternatív a znížiť používanie tých chemických aspoň o polovicu do roku 2030.

Letecké palivá budú výrazne drahšie. Kerozín pôjde vďaka novým zeleným opatreniam hore aj šesťnásobne. To otvorí trh pre ekologickejší vodík a syntetické palivá.

Instagram dostal pokutu za porušovanie súkromia maloletých. Až 405 miliónov bude musieť zaplatiť za to, že zverejňoval citlivé kontaktné informácie tínedžerských používateľov, ktorí používali biznisový profil. Je to už tretia veľká pokuta pre spoločnosť Meta v Európe.

Vykurovanie domácností vodíkom by zdvojnásobilo jeho cenu. Nová analýza ukazuje, že ani v roku 2050 by cena takéhoto vykurovania nebola dostupná. Organizácia teda odporúča vzdať sa plánov na využitie vodíka pri vykurovaní a sústrediť sa na využitie v iných sektoroch.

Firmy vo vyspelých krajinách zlyhávajú v cieľoch Parížskej dohody. Planéta by sa oteplila o 2,7 stupňa Celzia, ak by firmy v krajinách G7 pokračovali v dnešnej úrovni znečisťovania. Európske firmy dopadli najlepšie, aj nemecké firmy však smerujú k 2,2-stupňovému otepleniu, čo je nad dohodnuté úrovne.

Rusko stále neobnovilo dodávky plynu cez Nord Stream 1. Plynovod mal byť pozastavený do tretieho septembra, teraz Rusko hovorí, že čaká na opravu od spoločnosti Siemens. Podľa tej však problémy nie sú dôvodom na uzavretie potrubia.

Francúzsko je stále proti stavbe plynovodu cez Pyreneje. Francúzsky prezident odmietol nápad, ktorý by jeho krajinu prepojil so Španielskom. Odvoláva sa na primalú hodnotu za peniaze. Plynovod pritom podporuje aj Nemecko a Portugalsko.

Azerbajdžanskí investori zvažujú zväčšenie kapacity plynovodu. Bez toho totiž nedokážu naplniť prísľub EÚ, že zdvojnásobia objem dovozu do Európy. Krajina vlastní pätinu plynovodu.

Komisia navrhne nový nástroj na monitoring dodávateľských reťazcov. V núdzových prípadoch by EÚ dával možnosť aj zasiahnuť, napríklad zakázať obmedzenia na export kľúčových tovarov, akými boli napríklad rúška v úvode pandémie. Ich výrobcom by tiež mohla prikázať prioritizovať objednávky, napríklad tie pre európskych odberateľov.

Štatistika: Ceny plynu budú vysoké aj najbližšie tri roky

Cena zemného plynu pri kontraktoch na zimu 2022/23 je v súčasnosti deväťkrát vyššia než v minulom roku (242 eur/MWh verzus 28 eur/MWh). Podľa think-tanku Ember bude plyn drahý aj v najbližších niekoľkých rokoch. Dôvodom je neistota vyvolaná vojnou a fakt, že Rusko využíva plyn na politický nátlak.

Forwardové ceny na plyn na máj až august roku 2023 sú priemerne 129 eur/MWh, pre 2024 sú 87 eur/MWh.

Forwardové ceny fosílneho plynu v Európe (eur/MWh)