Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Aké sú riziká posledného rozpočtu vlády Fico II

Minister financií Peter Kažžimír. Foto – TASR
Minister financií Peter Kažžimír. Foto – TASR

Rozpočet na budúci rok, ktorý je volebný, má priveľa rizík na to, aby sa bral celkom vážne.

Minister financií Peter Kažimír má v suchu aj posledný rozpočet tejto vlády. „Misia je splnená,“ povedal krátko po hlasovaní.

Kým sám označil rozpočet za plán zodpovedného hospodárenia, ekonómovia z rozpočtovej rady mu narátali niekoľko rizík, ktoré zákon roka ukrýva.

V ostatných rokoch sa rozpočet schvaľoval v decembri, teraz sa poslanci poponáhľali. Z celkovo 135 prítomných poslancov 80 hlasovalo za návrh štátneho rozpočtu, proti bolo 42 poslancov, hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Pozrite si niekoľko základných bodov o rozpočte na budúci rok:

  • Vláda v roku 2016 počíta s deficitom 1,9 percenta HDP (asi 1,56 miliardy eur). Problém je, že v rozpočte nie sú popísané všetky opatrenia, ako sa to má dosiahnuť. Rozpočtovej rade, ktorá si rozpočet poriadne pozrela a zrátala všetky riziká, vyšlo, že deficit by mohol pokojne vyrásť na 2,7 percenta.
  • Navyše ani vlani, a podľa všetkého ani v tomto roku, vláda nedodrží plánovaný deficit. Napríklad v tomto roku bol plán pod 2,5 percenta, no ministerstvo financií už priznalo, že prevýši 2,7 percenta. Rozpočtová rada si myslí, že deficit v tomto roku stúpne na 3 percentá.
  • Viac peňazí ako v tomto roku dostanú v roku 2016 ministerstvá vnútra, financií, spravodlivosti, ďalej ministerstvá kultúry a zdravotníctva. Viac peňazí, zhruba o 80 miliónov eur, má ísť aj na obranu.
  • Platy vo verejnom sektore majú v budúcom roku rásť o 4 percentá. Platí to aj o učiteľoch, aj o profesionálnych vojakoch. Do rozpočtu pribudla aj garancia, že ministerstvo zdravotníctva vyčlení na platy ostatných zdravotných pracovníkov vrátane sestier 55 miliónov eur.
  • Opoziční poslanci vláde vyčítajú, že premárnila príležitosť znížiť dane a urobiť skutočné reformy. Nakoniec neuspeli so svojimi pozmeňovacími návrhmi. A rozpočtová rada vláde pripomína, že rozpočet dostatočne neozdravila, hoci mala k dispozícii dodatočné príjmy z boja proti daňovým únikom.
  • V rozpočte je rezerva na významné investície, ktorá sa zvýšila o 100 miliónov eur na takmer 176 miliónov eur. Dodatočne sa vytvorila rezerva na lepší makroekonomický vývoj v sume 150 miliónov eur. Ministerstvo financií totiž ráta s tým, že výber DPH bude lepší o 200 miliónov eur a spotrebných daní o 50 miliónov eur.
  • Aj v tomto rozpočte sú riziká, a viaceré sa opakujú z minulých rokov. Môžeme ich zhrnúť takto: Koľko v skutočnosti štát vyberie na dividendách a získa na predaji emisných kvót? Nebudú výdavky v zdravotníctve a samosprávy tak náhodou vyššie? A čo korekcie k eurofondom? A čo náklady na národný futbalový štadión a čo ak sa začne stavať bratislavský obchvat? Rozpočtová rada zrátala všetky riziká a vyšlo jej minimálne 700 miliónov eur (takmer percento HDP).
  • A ako je to s ozdravovaním rozpočtu za Ficovej vlády? Okrem roku 2013 toho veľa pre rozpočet neurobila. „Dá sa povedať, že za tie štyri roky bola politika mať deficit tri percentá a dosť,“ povedal člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor.
  • A čo dlh? Rozpočet hovorí, že v tomto roku má byť vo výške 52,8 percenta HDP a o rok má klesnúť na  52,1 percenta. Skutočný vývoj ovplyvní najmä to, ako dopadne rozpočtový deficit.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať