Ekonomický newsfilter: Brusel dolaďuje cenové stropy, na Slovensku sa už hovorí o zatváraní škôl
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
Európska komisia by dnes mala prezradiť, ako chce znížiť ceny energií. Držme jej palce, lebo šéfovia firiem a najnovšie aj univerzít čoraz jasnejšie hovoria, že to bez zásahu zhora zabalia. Samosprávy sú na tom tak zle, že sa opäť hovorí o zatvorených školách.
Kľúčovým opatrením eurokomisie by malo byť zavedenie maximálnej ceny elektriny z iných ako plynových elektrární.
Buď sa to podarí dotiahnuť, alebo sa slovenská vláda zariadi po svojom. Odvčera máme nového ministra hospodárstva Karola Hirmana, ktorý hovorí, že by sme sa mohli inšpirovať Čechmi. Tí už rozhodli o svojich vlastných cenových stropoch, za ktoré majú odoberať elektrinu nielen domácnosti a malé podniky, ale aj samosprávy a nemocnice. Presne na to čakajú aj tie naše.
Americké akcie včera utrpeli najprudší pokles za vyše dva roky. Dôvodom sú nepriaznivé dáta o inflácii, ktoré naznačujú, že americká centrálna banka čoskoro opäť zvýši úrokové sadzby.
Dnešný Ekonomický newsfilter má 1400 slov, prečítate ho za necelých 6 minút. Pripravili Ján Kováč a Oliver Brunovský.
1. Čo prinesú cenové stropy a ako môžu pomôcť
Maximálna povolená cena elektriny má byť podľa najnovších informácií 180 eur za megawatthodinu, ak sa vyrobí v inej ako plynovej elektrárni. Táto hranica je približne polovica aktuálnej cenovej úrovne.
Zatiaľ máme v rukách len pracovnú verziu, ktorú zverejnili zahraničné médiá ako napríklad Reuters a Bloomberg. Oficiálny návrh Európskej komisie by mal byť vonku dnes.
Čo navrhuje Brusel:
- Strop vo výške 180 eur by sa mal týkať solárnych, veterných, jadrových, hnedouhoľných elektrární a výrobcov elektriny z biomasy.
- Ich tržby nad touto hranicou by si mali zobrať štáty a rozdeliť ich medzi spotrebiteľov.
- Dotknúť by sa to teda malo väčšiny zdrojov, keďže plyn sa podieľa na výrobe elektriny približne 20 percentami.
- Ďalším opatrením má byť osobitná daň z prekvapujúco vysokých ziskov fosílnych firiem, ako je napríklad skupina MOL, ktorej súčasťou je aj Slovnaft. Počíta sa s 33-percentnou sadzbou.
- Členské štáty budú musieť povinne znížiť spotrebu elektriny.
Prečo je to pre vás už teraz dobré: Ceny elektriny aj plynu na veľkoobchodnom trhu už niekoľko dní klesajú, aj napriek tomu, že sa Európska komisia ešte na ničom nedohodla. Už tieto burzové výkyvy môžu zákazníkom aspoň trochu pomôcť.
Napríklad aj domácnostiam. Tie by mali dostať v budúcom roku lacnú elektrinu, ale iba
