Z elektrární vytiahneme 140 miliárd a rozdelíme ich medzi odberateľov, potvrdil Brusel. Strop na plyn chcú ešte domyslieť

Európska komisia zastropuje ceny elektriny z neplynových zdrojov. Potvrdila to vo svojom prejave o stave Európskej únie predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. Vyzvala aj na šetrenie energiou v časoch najvyššieho odberu.

Komisia chce pripraviť aj systém na zastropovanie cien dovezeného plynu. Jeho jasné pravidlá však Ursula von der Leyen nepredstavila, keďže hrozí nedostatok plynu a európski politici sú v tejto otázke nejednotní.

Ďalším ohláseným opatrením, ktoré má zmierniť dosah energetickej krízy, je významná reforma trhu s elektrinou tak, aby plyn nemal taký veľký vplyv na cenu elektriny.

Šéfka Európskej komisie von der Leyen vystúpila pred jej členov v stredu ráno. Do parlamentu v Štrasburgu kráčala bok po boku s manželkou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Olenou. Práve vojna, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine, je dôvodom, prečo bol tento politický prejav dôležitý a ostro sledovaný. Predsedníčka mala totiž oznámiť opatrenia, ktorými Európska únia pomôže svojim občanom prežiť vysoké ceny energií spôsobené ruskou agresiou.

Konečná podoba opatrení bude vznikať ešte niekoľko týždňov. Pri takýchto intervenciách EÚ platí, že diabol sa skrýva v detailoch. Videli sme to napríklad v prípade embarga na ruskú ropu, z ktorého síce stredoeurópske štáty dostali výnimku na ropovod Družba, no potom sa ukázalo, že hotové produkty z nej nemôžu exportovať ďalej na západ, čo kritizovala aj bratislavská rafinéria Slovnaft, dcéra maďarskej skupiny MOL.

Zastropovanie ceny elektriny z neplynových zdrojov

Z navrhnutých riešení je najnádejnejšie zastropovanie cien elektriny z neplynových zdrojov. Európska komisia ho chce zaviesť preto, že jadrové, vodné, solárne, ale aj ďalšie elektrárne vyrábajú elektrinu relatívne lacno a vysoké ceny plynu mali nízky dosah na ich výrobné náklady. Megawatthodiny však predávajú na jednotnom trhu s elektrinou, kde ceny tlačí do rekordných výšin práve elektrina vyrobená z plynu. Vo výsledku sa tak mnohé tieto energetické spoločnosti dostali k ziskom, o ktorých nikdy ani nesnívali.

Ursula von der Leyen v príhovore uviedla, že na vysokých ziskoch nie je v princípe nič zlé, ale v kritickom momente musia byť tieto peniaze prerozdelené férovejšie. Opatrenie, ktoré predsedníčka bližšie nešpecifikovala, má krajinám EÚ priniesť 140 miliárd eur a pomôcť im prekonať energetickú krízu.

Nateraz nie je celkom jasné, ktoré typy elektrární sem budú patriť. Isté to zrejme majú jadrové a vodné elektrárne, solárne a veterné parky.

Otáznik visí nad uhoľnými elektrárňami, biomasou, výrobou elektriny v teplárňach alebo spaľovaním odpadu. V ich prípade sa totiž plyn zvykne používať tiež, aj keď nie ako hlavné, ale ako pomocné palivo (napríklad odpadu treba k horeniu dopomôcť a to sa robí väčšinou práve plynovými horákmi).

Aký by mohol byť strop

Bruselskí korešpondenti zahraničných médií uvádzajú sumy okolo 200 eur za megawatthodinu. Agentúra Bloomberg napríklad píše o sume od 180 do 200 eur.

Na burzách sa však bude elektrina aj naďalej predávať tak ako doteraz, za ceny určované podľa najdrahšieho zdroja, teda takzvaných záverečných elektrární, ktorými sú v Európe hlavne plynové.

Referenčná cena na nemeckej burze v Lipsku je momentálne okolo 450 eur za megawatthodinu.

Rozdiel medzi zastropovanou cenou a tou, za ktorú ju výrobca predá, by mali zinkasovať členské štáty. Použiť by ich mali na pomoc domácnostiam a firmám.

Spor môže nastať o to, kto to bude kontrolovať, či sa budú financie akumulovať v jednom fonde a následne prerozdeľovať alebo ich budú vyberať priamo štáty.

Ďalší problém je v tom, že veľké elektrárne väčšinu svojej produkcie na tento a najbližší rok zrejme predali ešte za nízke ceny. Potenciálne výnosy tak nemusia byť také veľké, aké si od toho štáty sľubujú.

Mohlo by sa to zmeniť, ak by sa našiel spôsob, ako zinkasovať rozdiel medzi zastropovanou a burzovou cenou aj od obchodníkov s elektrinou. Sú to prostredníci, ktorí ju nevyrábajú a ani nedodávajú konečným spotrebiteľom. No sú držiteľmi zakontrahovaného objemu a môžu zarábať na jeho ďalšom predaji.

Toto opatrenie má navyše potenciál najviac pomôcť štátom, ktoré majú veľa zdrojov s nízkymi výrobnými nákladmi. Medzi ne patrí aj Slovensko, ktoré tri štvrtiny elektriny vyrába z jadra a vody.

Súčasná koncepcia trhu s elektrickou energiou nie je podľa predsedníčky Komisie spravodlivá k spotrebiteľom. Tí by mali využívať výhody nízkonákladových obnoviteľných zdrojov energie, preto Komisia navrhuje oddeliť dominantný vplyv plynu na cenu elektriny. EÚ chce preto zapracovať na hlbokej a komplexnej reforme trhu s elektrinou.

Extra dane pre firmy, ktoré zarábajú na uhlí, rope a plyne

V zhrnutí z piatkového samitu ministrov EÚ zodpovedných za energetiku bolo toto opatrenie spomenuté bez bližších detailov a tak to ostalo aj vo vystúpení predsedníčky von der Leyenovej. Tá len povedala, že „veľké ropné, plynárenské a uhoľné spoločnosti tiež dosahujú obrovské zisky, preto musia platiť spravodlivý podiel – musia prispievať na krízu“.

Diplomatické zdroje agentúry Bloomberg v utorok uviedli, že Európska komisia navrhuje „dočasný odvod pre spoločnosti v ropnom, plynárenskom, uhoľnom a rafinérskom priemysle vo výške najmenej 33 percent ich dodatočných ziskov“.

Malo by ísť teda o niečo obdobné ako daň z ruskej ropy, ktorú navrhol minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Netýkalo by sa to však len ruských energií, ale všetkých fosílnych zdrojov.

Toto opatrenie sleduje dva ciele – jedným je získanie dodatočných zdrojov od firiem, ktorým stúpli zisky napríklad preto, že využívajú ruskú ropu, ktorá je vzhľadom na sankcie lacnejšia. Na tom zarába napríklad skupina MOL, ktorá aj napriek zložitej situácii európskych rafinérií očakáva rekordné zisky. Jedným z dôvodov je aj jej ťažba ropy a plynu v Kaspickom mori.

Druhým cieľom je znížiť atraktivitu najmä uhoľných elektrární, s ktorými sa pred inváziou už nepočítalo z dôvodu ochrany zdravia a životného prostredia. Vojna na Ukrajine ich vrátila do hry, pretože aj keď na uhlie treba emisné kvóty, ani tie nie sú momentálne také drahé ako plyn. Preto sa uhoľné elektrárne oplatí znovu zapínať aj za cenu platenia emisných kvót. Komisia však nechce, aby sa z uhlia opäť stala dlhodobo príťažlivá investícia.

Podľa zdrojov Bloombergu by mali byť základom pre výpočet dane zisky pred zdanením za fiškálny rok 2022, ak sú o viac ako 20 percent vyššie, než je priemer za ostatné tri roky.

Povinné šetrenie elektrinou 

„Zamestnancom talianskej továrne na keramiku sa zmeny začínajú skôr ako predtým, aby využili lacnú elektrinu,“ uviedla von der Leyen s tým, že znižovaním spotreby elektriny v časoch najväčšieho dopytu nám zásoby vydržia dlhšie a ceny budú klesať.

Komisia chce preto schváliť opatrenia, ktoré dajú štátom návod, ako znížiť spotrebu energií v hospodárstve. Zatiaľ však nie je jasné ako, keďže predsedníčka to vo svojom prejave nešpecifikovala.

Všeobecným cieľom pri elektrine by malo byť zníženie spotreby o 10 percent. Počas „vybraných špičiek“ by malo byť povinné znížiť dopyt o 5 percent.

Pri plyne už dlhšie platí cieľ dosiahnuť pätnásťpercentné úspory, no je len nezáväzný. Slovensko bolo doteraz proti akémukoľvek povinnému šetreniu.

Čo bude so zastropovaním plynu

Toto opatrenie sa minulý týždeň skloňovalo najviac, no zároveň členské štáty najviac polarizovalo. Spor je najmä o to, či zastropovať len cenu plynu z Ruska alebo všetkého – teda aj skvapalneného.

Ako budú opatrenia nakoniec vyzerať, Ursula von der Leyen jasne nepovedala. Vo svojom príhovore vysvetlila, že sa Európa chce vyhnúť dovozu takého drahého plynu, že by ohrozil jej globálnu konkurencieschopnosť. Mierila tak pravdepodobne na myšlienku zastropovať ceny všetkého dovezeného plynu. Európska komisia chce s členskými štátmi vytvoriť rad opatrení, ktoré vezmú do úvahy spoľahlivosť zdrojov plynu od najmenej spoľahlivých, ako je Rusko, po spoľahlivé, „akým sú naši priatelia v Nórsku“, povedala predsedníčka.

Pomoc obchodníkom so vstupenkami na burzu

Predsedníčka Komisie v prejave pripomenula, že na trhu je momentálne problém s dostatkom elektriny. Firmy totiž pri vstupe na trh musia vzhľadom na vysoké ceny elektriny skladať aj vysoké záruky, ktoré si menší obchodníci nemôžu dovoliť. Von der Leyen preto oznámila, že Komisia bude pracovať s regulátormi trhu, aby sa naň dostalo viac hráčov. Európska komisia na tom pracuje ako na samostatnom riešení a v októbri chce dočasne zmeniť rámec štátnej pomoci tak, aby sa umožnilo poskytovanie štátnych záruk bez ohýbania trhu.