Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: Teraz sa ukáže, či to štáty myslia so šetrením energií vážne

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu od 9.00 h predniesla na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu svoju tretiu správu o stave Európskej únie. Foto - TASR/AP
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu od 9.00 h predniesla na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu svoju tretiu správu o stave Európskej únie. Foto – TASR/AP

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk.

  • Komisia odporúča štátom znížiť spotrebu elektriny o desať percent.
  • Európa pripravuje digitalizáciu energetických sietí.
  • Posledná bitka o záchranu spaľovacích motorov v Európe.

1. Teraz sa ukáže, či to štáty myslia so šetrením energií vážne

Európska komisia predstavila návrh na riešenie energetickej krízy. Okrem cenového stropu na elektrinu obsahuje aj povinné päťpercentné šetrenie v časoch najväčšieho dopytu.

Návrh však musia schváliť členské štáty. A posledný podobný návrh na šetrenie plynom skončil s toľkými výnimkami, že Slovensku nakoniec dovolil míňať ešte viac plynu ako predtým.

O čo ide

Balík predstavený Európskou komisiou obsahuje dve hlavné línie:

  • Krátkodobé riešenie problémov s cenami

Komisia navrhuje zastropovať ceny elektriny z neplynových zdrojov na úrovni 180 eur za megawatthodinu. Energia zo solárnych panelov alebo jadra sa totiž dnes vyrába za zlomok ceny, za ktorú sa predáva. Na trhu ju totiž predražuje prepojenie s elektrinou vyrábanou z plynu.

V praxi sa to bude skôr podobať na daň, keďže sa elektrina predá za trhovú cenu, ale zisky nad nastavenú úroveň si vezme štát. Tie potom prerozdelí podľa uváženia – spotrebiteľom na vysoké účty za energie alebo aj dôležitým firmám, ktorým by inak hrozil krach. Tieto opatrenia by mali platiť najneskôr od prvého decembra a trvať do konca marca.

Daň sa však ujde aj fosílnym odvetviam, a to na zisky, ktoré im v roku 2022 narástli aspoň o pätinu. Daň má byť minimálne 33-percentná a trvať jeden rok.

Eurokomisia si z týchto opatrení sľubuje vyzbierať 140 miliárd eur. Tie by mali zostať najmä v štátnej kase krajín, ktoré vyrábajú lacnú energiu. Tým je vďaka jadru aj Slovensko. Návrh by zároveň v niektorých konkrétnych prípadoch prikazoval, aby sa so ziskami podelili so štátmi, ktorých čistý dovoz energie dosahuje aspoň 100 %.

  • Povinné šetrenie v špičke

Európska komisia štátom odporúča znížiť celkovú spotrebu elektriny o desať percent. To je však nepovinný cieľ. Pri tom povinnom sa zameriava na čas špičky, keď je o elektrinu najväčší záujem. To sú najmä pracovné dni a hodiny, keď ide naplno priemysel, prevádzky, verejné služby aj domácnosti. Elektrina je vtedy aj najdrahšia.

Tu chce Európska komisia štáty zaviazať, aby ušetrili aspoň päť percent. V pracovné dni tak môže ísť o tri až štyri hodiny, keď bude treba prijať opatrenia. Môže však ísť napríklad aj o časy, keď nepracujú elektrárne z obnoviteľných zdrojov a treba prepínať na elektrinu z plynu. Určiť najdrahšie hodiny pre svoju spotrebu majú vlády štátov. Niektoré priemyselné parky v Európe už napríklad samy presúvajú výrobu do lacnejších hodín.

Čo sa bude diať

Ide zatiaľ o návrh, o ktorom budú rozhodovať členské štáty kvalifikovanou väčšinou. V tomto prípade vôbec nerozhoduje Európsky parlament, ten bude o výsledku iba informovaný.

Fakt, že v tomto prípade nemajú členské štáty veto, dáva nádej na jeho reálne prijatie. Stále je však otázne, či sa nevytvorí dostatočne veľká aliancia štátov nespokojných s prikázaným šetrením. Niektorí členovia totiž bojujú proti záväzným nariadením z Bruselu skôr z princípu, aj keď neskôr sami nariadia rovnaké opatrenie.

Otázne bude aj to, do akej miery sa budú členské štáty chcieť deliť s tými, ktoré z cenového stropu na elektrinu benefitovať nebudú. No a návrh Komisie na zastropovanie cien plynu bol opäť odsunutý na ďalšie diskusie – spolu so širšou reformou energetického trhu.


2. Európa pripravuje digitalizáciu energetických sietí

Európska komisia chce dokončiť digitalizáciu energetického sektora. Pomôcť má vytvorenie priestoru na energetické dáta či digitálna dvojička energetickej siete.

Prečo je to dôležité

Digitalizácia je potrebná napríklad na ľahšie napájanie obnoviteľných zdrojov energií – najmä malých zdrojov, ako sú solárne panely na strechách. Je aj predpokladom decentralizácie energetických sietí, zvýšenia ich odolnosti a zvýšenia lokálnych zdrojov.

Digitalizácia tak pomôže dvom veľkým úlohám stojacim pred európskou energetikou: zelenej transformácii aj posilneniu energetickej bezpečnosti lepším využitím domácich, lokálnych zdrojov.

Čo Komisia navrhne 

Akčný plán bude obsahovať niekoľko iniciatív.

Digitálna dvojička elektrickej siete: Digitálna dvojička je virtuálnou replikou fyzickej siete. Používa sa na zefektívnenie procesov a lepšie plánovanie a riadenie. Digitálne dvojičky potrebujú dostávať dáta aktualizované v reálnom čase. V tomto sektore to napríklad znamená dáta zo smart meračov, ktoré merajú spotrebu individuálnych odoberateľov.

Európska komisia prijme implementačné akty na základe smernice o elektrickej energii, ktoré stanovia požiadavky interoperability a nediskriminačných a transparentných postupov v prístupe k údajom o spotrebe.

Schopnosť sledovať dáta v reálnom čase je jednou z oblastí, do ktorých majú smerovať masívne investície. Komisia ich odhaduje na 170 miliárd eur. Ďalšími oblasťami sú efektívna infraštruktúra, plánovanie siete, simulácie, systémový manažment a výmeny dát.

EÚ a národní energetickí regulátori vyvinú do roku 2023 indikátory inteligentných sietí, ktorými budú investície monitorovať na ročnej báze.

Európsky priestor energetických dát: Dátový priestor sa má vybudovať do roku 2024 na základe mechanizmu na výmenu dát a práv prístupu, ktoré definuje európsky zákon o riadení dát a zákon o dátach. Prístup k dátam z elektromobilov a inteligentných budov reguluje aj smernica o obnoviteľnej energii a smernica o energetických vlastnostiach budov.

Do marca 2023 vytvorí Komisia zo zástupcov členských krajín a z iných zainteresovaných strán pracovnú skupinu Data for Energy (D4E). V spolupráci s európskou radou pre dátové inovácie má definovať základné princípy dátového priestoru.

Kybernetická bezpečnosť: Rizikom digitalizovanej energetickej siete sú kybernetické útoky. Zlepšeniu ochrany sa venuje čerstvo navrhnutý Zákon o kybernetickej odolnosti. Obsahuje bezpečnostné požiadavky na celý životný cyklus produktov. Inteligentné merače sú zaradené do triedy produktov s najvyššou mierou bezpečnosti.

Nedávno dohodnutá smernica o sieťových informačných systémoch 2 považuje energetický sektor za kritickú infraštruktúru. Organizácie fungujúce v tejto oblasti tak musia plniť najprísnejšie bezpečnostné normy.

Okrem toho chce Komisia navrhnúť delegovaný akt o kyberbezpečnostných aspektoch cezhraničných tokov elektrickej energie a doplnenie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, venované kybernetickej bezpečnosti plynárenskej infraštruktúry.

Ochrana spotrebiteľov: Digitalizácia energetiky by mala pomôcť spotrebiteľom znížiť účty za energie. Prípadné riziká má odhaliť kontrola pripravenosti (fitness check) spotrebiteľskej legislatívy na digitalizáciu, ktorá sa pozrie aj na sektor energetiky.

Energetická spotreba IKT sektora: Spotreba energií IKT sektorom je vážnou environmentálnou otázkou – o to viac, že do roku 2030 by mala spotreba digitálnej infraštruktúry narásť o 50 percent. Bude rásť najmä spotreba dátových centier. Komisia chce, aby sa do roku 2030 stali klimaticky neutrálnymi. Pred koncom tohto roka navrhne povinnosť informovať o využití tepelného odpadu, ktorý vzniká v dátových centrách – napríklad na vykurovanie rezidenčných budov.

Komisia môže zaviesť schému označovania environmentálnej udržateľnosti dátových centier, počítačov a blockchain aplikácií, konkrétne kryptomien. Na budúci rok zváži i to, či by firmy nemali nahlasovať nepriame emisie skleníkových plynov súvisiace s nákupom cloudových a dátových služieb.

Čo bude ďalej

Návrh mal byť pôvodne zverejnený 28. septembra. Podľa zdrojov z prostredia Komisie to však bude až začiatkom októbra.

3. Posledná bitka o záchranu spaľovacích motorov (v Európe)

V lete to vyzeralo tak, že spaľovacie motory v Európe definitívne prehrali. Po roku 2035 sa na európskom trhu nemajú predávať žiadne nové automobily priamo produkujúce emisie skleníkových plynov. Znamená to, že trh mal byť otvorený len pre elektromobily – batériové alebo s vodíkovým pohonom.

Jedinou nádejou zástancov spaľovacích motorov boli e-palivá: syntetické palivá vyrobené z CO2 zachyteného z atmosféry a vodíka. Teoreticky by mali byť klimaticky neutrálne: vypustia len toľko oxidu uhličitého, koľko bolo predtým stiahnutého z atmosféry na výrobu paliva.

Problémom je nezrelosť technológie. Masívna výroba syntetických e-palív zatiaľ nedáva komerčný zmysel. V počiatkoch sú technológie zachytávania uhlíka, zelená by musela byť energia aj vodík použité na syntézu. Okrem toho na rozdiel od elektrických pohonov e-palivá stále emitujú oxidy dusíka.

Čo sa deje

Napriek skepse Komisie sa Nemecku podarilo nechať pootvorené dvere. Do záverov júnového samitu prešla zmienka o e-palivách ako jednej z možných technológií. Bola však len v nezáväznej prílohe.

Podľa niektorých sa dal nemecký minister financií Christan Lindner, silný zástanca spaľovacích motorov, jednoducho chytiť do pasce. Získal symbolické víťazstvo bez reálneho vplyvu na podobu pravidiel. Lindner však tvrdí, že význam zahrnutia e-palív do záverov bol „každému jasný“. A podľa portálu Politico teraz rázne lobuje za zmeny v návrhu pravidiel pre emisie osobných áut a dodávok.

Môže však byť neskoro. Europarlament, ktorý musí pravidlá tiež schváliť, je zásadne proti zmenám na poslednú chvíľu. Nepodporujú ich ani viaceré európske krajiny. Autá so spaľovacím motorom, technická pýcha a jeden z pilierov nemeckej ekonomiky, to v Európe pravdepodobne definitívne prehrali.

Prečo je to dôležité

Nemecké automobilky nie sú na zmenu pripravené. Zatiaľ čo pri spaľovacích motoroch sú technologickým lídrom, pri elektromobiloch sa musia spoliehať na technológie iných – najmä batérie a riadiaci softvér.

Okrem toho motory boli jednou z posledných častí áut vyrábaných priamo v Nemecku. Produkcia benzínových a dieselových motorov zabezpečuje asi 800 000 pracovných miest. Len pre časť z nich prinesie zmena nové príležitosti, napríklad v nových batériových gigatovárňach.

Ďalšie správy

Európa sa chce zbaviť materiálovej závislosti od Číny. Eurokomisia predstaví návrh zákona o kritických surovinách, v rámci ktorého chce koordinovať trh s prvkami ako kobalt alebo lítium. Má obsahovať hľadanie náhrad, predvídanie rizík, posilňovanie dodávateľských reťazcov a jednotné štandardy ťažby a skladovania.

Dopravné emisie majú byť ešte nižšie. Európsky parlament schválil zvýšenie cieľa zníženia emisií z 13 percent na 16 do roku 2030. To sa má dosiahnuť zvýšením spotreby biopalív a vodíka. Schváliť ho musia ešte aj členské štáty, diskutovať budú ešte tento rok.

Eurokomisia chce zakázať tovary vyrobené nútenou prácou. V praxi ide najmä o čínske tovary z provincie Sin-ťiang, ktoré by sa už nemali dovážať na trh Únie. Je to zatiaľ iba návrh, ktorý musí schváliť Európsky parlament a členské štáty. Tie budú musieť pravidlá aj vymáhať.

júli klesla priemyselná výroba v eurozóne medziročne o 2,4 percenta. Najviac sa prepadla v Írsku (-23,7 percenta), Slovensko spolu s Estónskom zaznamenalo druhý najväčší medziročný prepad (-6,4 percenta).

Medziročná zmena priemyselnej produkcie, júl 2022 (v %)

Zdroj: Eurostat

Žaloba voči Googlu sa rozširuje o ďalší prípad. Európski regulátori pripojili k žalobe o zneužití dát aj nový prípad z Portugalska. Firma je obvinená z toho, že pri ponuke reklám využíva vlastné dáta, ku ktorým nemajú prístup konkurenti, čím narúša súťaž.

Diskutuje sa o pozastavení cla na hnojivá. Ich cena stúpa v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine. Komisia navrhuje zrušiť clá na niektoré prvky potrebné na ich výrobu aspoň do roku 2024. Farmári chcú však zájsť ďalej a zrušiť clá aj na hotové hnojivá. Proti sú však ich výrobcovia, podľa ktorých to znevýhodní domácu európsku výrobu.

Európskych potravinárov ohrozuje energetická kríza. Niektorí z nich už pozastavujú alebo úplne zatvárajú produkciu, prípadne prepúšťajú zamestnancov. Najohrozenejšie sú malé firmy a tie náročné na energiu, napríklad pekárne, prevádzky na spracovanie zeleniny a mliečnych produktov.

Európska komisia nevie, aké následky bude mať uvoľnenie poľnohospodárskych pravidiel. Farmári nemusia až do konca roka 2023 nechávať pôdu ležať úhorom alebo striedať plodiny. To má pomôcť svetovej potravinovej bezpečnosti, ani navrhovateľ však ešte nevie spočítať environmentálnu cenu.

V legislatíve proti odlesňovaniu chýba kompenzácia pre komunity. Európsky parlament schválil legislatívu, ktorá viac zaťaží dovoz výrobkov z krajín, kde dochádza k odlesňovaniu. Nejde teda o zákaz dovozu. Chýba aj fond pre komunity, kde k odlesneniu už došlo.

Trh s elektrinou trpí bezprecedentným nedostatkom hotovosti. Elektroenergetickým firmám chýba hotovosť, aby mohli obchodovať s elektrinou na burze. Členské štáty sa obávajú, že elektrofirmy skrachujú, a požadujú ďalšie uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci a špeciálne úvery.

Eurokomisia chce zregulovať metaverse. Nepôjde iba o ten od firmy prevádzkujúcej Facebook, ale aj ďalšie priestory virtuálnej reality. Chce v ňom zabezpečiť kybernetickú aj osobnú bezpečnosť, ako aj vzájomnú kompatibilitu rôznych systémov. Návrhy uvidíme na budúci rok.

Európsky parlament schválil svoj cieľ pre obnoviteľnú energiu. Do roku 2030 by mala predstavovať aspoň 45 percent balíka. Nasledujú rokovania s členskými krajinami, v rámci ktorých sa cieľ ešte môže posunúť. Zelení a ľavicoví europoslanci požadovali 55-percentný cieľ a vyradenie biomasy, širokú podporu však nenašli.

Európska minimálna mzda je o krok bližšie k realite. Súhlas s jej finálnym textom vyjadrila väčšina europoslancov. Na rade sú členské štáty. Smernica však neobsahuje záväzné kritériá výšky najnižších platov. Štáty by však mali prijať nejakú formu automatov.

druhom štvrťroku 2022 narástla medziročne cena práce v eurozóne o 4 percentá, v EÚ o 4,4 percenta. Nominálne hodinové náklady na mzdy narástli najviac v Maďarsku a Bulharsku (o vyše 14 percent), takmer žiadny nárast nezaznamenalo Grécko (0,8 percenta). Na Slovensku to bol 5,7-percentný nárast. Až o 21,6 percenta však narástli nemzdové náklady na prácu, takže jej celková cena vzrástla medziročne o 9,3 percenta.

Nominálne hodinové náklady na mzdy, celá ekonomika

Zdroj: Eurostat

Nemecko presúva peniaze z renovačného fondu na tepelné čerpadlá. Aktivisti z tohto kroku nadšení nie sú, keďže energetická efektívnosť je podľa nich kľúčom k zníženiu spotreby. Oznam však privítali výrobcovia tepelných čerpadiel.

Francúzski podnikatelia to vzdávajú. Radšej než sa vystaviť neistej zime to mnohé francúzske firmy rovno končia. V prvom polroku 2022 to urobilo o 35 percent viac než minulý rok.

Štatistika: Pätinu európskej populácie ohrozuje chudoba alebo sociálne vylúčenie, Slovensko je na tom relatívne dobre

V roku 2021 čelilo riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia 21,7 percenta populácie EÚ, teda 95,4 milióna ľudí. Ide o ľudí, ktorí čelia jednému z troch rizík: riziko chudoby, vážna materiálna a sociálna deprivácia alebo život v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. V porovnaní s rokom 2020 riziko mierne narástlo (o približne 600-tisíc ľudí).

Ľudia ohrození chudobou a sociálnym vylúčením
(svetlá: riziko chudoby; stredná: vážna materiálna deprivácia; tmavá: domácnosti s nízkou intenzitou práce)

Zdroj: Eurostat

Slovensko je na tom relatívne dobre. Podľa oficiálnych údajov máme štvrtý najnižší podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením (v %, 2021)

Zdroj: Eurostat

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie