Denník N

Ak nám štát nedá 400 miliónov, dostavba štvrtého bloku Mochoviec sa môže zastaviť, hovorí riaditeľ Slovenských elektrární

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Zákony, ktorými si vláda posilňuje kontrolu nad cenami elektriny, môžu zastaviť dostavbu štvrtého bloku Mochoviec, varuje generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Súkromní akcionári, ktorí vlastnia dve tretiny firmy – Enel a EPH –, jej už totiž nechcú poslať ďalšie peniaze. Pomoc vo výške 400 miliónov eur, ktorú elektrárne potrebujú na preklenutie tohto roku, má podľa Strýčka zabezpečiť štát, ktorý vlastní zvyšnú tretinu firmy.

Slovenské elektrárne už nečakajú ďalšie peniaze ani od bánk, pretože tým už dlhujú 4,2 miliardy eur.

Navyše banky podľa Strýčka váhajú aj nad tým, či odobria dodávku zlacnenej elektriny pre domácnosti v budúcom roku. „Vývoj môže byť ešte veľmi turbulentný a nebudem prekvapený, keď takéto povolenie nedostaneme,” varuje v rozhovore Strýček.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • čo znamená vyhlásenie mobilizácie v Rusku pre dodávku jadrového paliva,
  • prečo Slovenské elektrárne nezarábajú na drahej elektrine a komu ju predali na najbližšie roky,
  • že dodávku zlacnenej elektriny pre domácnosti musia odobriť banky a prečo ho neprekvapí, ak budú proti,
  • ako sa Enel a EPH nahnevali a hrozia zastavením dostavby štvrtého bloku Mochoviec,
  • prečo by štátu nepomohlo, ak by Slovenské elektrárne prevzal.

Aké dosahy na váš biznis má eskalácia vojny zo strany Ruska – vyhlásenie takzvanej čiastočnej mobilizácie?

Každá takáto situácia ovplyvňuje situáciu na trhu. Ihneď po oznámení mobilizácie v Rusku išla hore cena plynu, a teda aj elektriny. Takže je samozrejmé, že to má dosah, tomu sa nedá vyhnúť. Cena elektriny je vysoká z dôvodu nedostatku plynu a to je dôsledok vojny. V posledných dňoch sme videli pozitívny vývoj vojny na Ukrajine a cena komodít klesala. Hneď ako Rusko situáciu eskalovalo, vývoj na trhu je negatívny.

Čo sa týka komodít, ktoré ste mali z Ruska, kľúčové je jadrové palivo. Bude ešte nejaká dodávka paliva z Ruskej federácie?

K podrobnostiam dodávok jadrového paliva sa nemôžem vyjadriť, pretože to podlieha režimu utajenia. Čo vám však môžem povedať, lebo ide o všeobecne známy technický fakt, je, že približne jedna pätina paliva v reaktore sa musí vymeniť každý rok. Takže aj dodávky musia prebiehať kontinuálne každý rok.

Pýtam sa aj preto, lebo pri zavážaní paliva do tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach ste vyhlásili, že Rusko už nemusí byť jediným dodávateľom. Predpokladám, že ste tým mali na mysli tender na kazety pre tlakovodné reaktory VVER 440. V akej je to fáze?

Palivo do reaktora pozostáva zo štyroch komponentov – z uránu, jeho konverzie, obohacovania a tým posledným je fabrikácia, čiže výroba samotných tyčí. Iba ten posledný komponent je závislý od Ruska. Tento posledný komponent tvorí približne dvadsať percent ceny paliva. Keď sme robili tender naposledy pred štyrmi rokmi, dostali sme stodvadsať ponúk na všetky štyri komponenty. V aktuálnom tendri, ktorý sme vyhlásili v lete, sme  v procese vyhodnocovania, a preto nemôžem prezradiť detaily. No čo sa týka závislosti od Ruska v prípade fabrikácie, môžem povedať, že sme dostali alternatívnu ponuku.

Dávali ste do podmienok tendra aj termín, dokedy musí byť dodávateľ schopný ho vyrobiť? Lebo to je asi okrem kvality momentálne to najdôležitejšie.

Samozrejme, dávali.

Dokedy?

Je to predmetom vyjednávania. Pretože nestačí palivo vyrobiť, treba, aby splnilo technické a legislatívne normy.

Pred dvoma týždňami sa začalo zavážať palivo do tretieho bloku Mochoviec. V tejto chvíli (rozhovor sa uskutočnil vo štvrtok, 23. septembra – pozn. E) už dodáva nejakú elektrinu do siete?

Nie, zatiaľ ešte v reaktore neprebieha ani štiepna reakcia. Tá je naplánovaná na prvý októbrový týždeň. V harmonograme spúšťania sme o niečo popredu. Ale nie je vylúčené, že pri niektorých krokoch sa to zase posunie. Prifázovanie do siete, ktoré sa deje pri dvadsaťpercentnom výkone, by malo nastať začiatkom novembra. Na stopercentný výkon máme v pláne sa dostať v polovici januára 2023.

Zavážanie paliva do tretieho bloku atómovej elektrárne Mochovce. Foto – Slovenské elektrárne

Vyskytli sa od začiatku zavážania a prvých testov nejaké problémy?

Zaklopem si na stôl, ale to je to, čo som vám práve povedal. Spúšťanie beží naplno, dokonca sme ušetrili nejaký čas oproti plánu. Harmonogram spúšťania bol naplánovaný na osemnásť týždňov. Pre predstavu – spúšťanie prvého bloku trvalo dvadsaťšesť, pri dvojke dvadsaťsedem týždňov. Zatiaľ teda musím povedať, že všetko, čo sme robili, a to najmä tlakové skúšky, ktoré sú veľmi dôležité, dopadlo veľmi dobre.

Vy ste sa na zavážaní paliva zúčastnili aj osobne. Aký ste pri tom mali pocit?

Fantastický. Posledné dva roky boli dosť frustrujúce, lebo sme len kontrolovali už nainštalované zariadenia a zaoberali sa podnetmi účastníkov povoľovacieho konania. Zavezením paliva došlo k dokončeniu úžasného technického diela a naplneniu úsilia mnohých odborníkov, ktorí sa na tejto stavbe podieľali.

Nebáli ste sa?

A čoho? Samostatné palivo, kým neprebehne štiepna reakcia, nie je nijako nebezpečné, môžete sa ho bez problémov dotýkať, je pre vás neškodné.

Prišla nejaká reakcia od aktivistov, najmä rakúskych, ktorí v minulosti proti tretiemu bloku vystupovali?

Žiadna. Možno je to tým, že je pre nich veľmi ťažké niečo napádať. Navyše sme počas procesu pred spustením bloku dávali rakúskej strane úplne všetky informácie. Zorganizovali sme tri medzinárodné misie, počas ktorých sme im umožnili sa na nich zúčastniť, čo vôbec nie je podmienkou. Spravili sme to len preto, lebo sme chceli byť transparentní a vyhnúť sa tomu, aby nás obviňovali, že nemajú informácie.

Niektorí ľudia na sociálnych sieťach aj v komentároch pod našimi článkami píšu, že energetická kríza je len podvod, vďaka ktorému majú energetické firmy rozprávkové zisky. Čo by ste im povedali, aby ste ich presvedčili, že to tak nie je?

Čo je vlastne ich argument – že energetické firmy si túto krízu vymysleli? Práve naopak, ja ako riaditeľ tejto firmy a takisto majitelia tejto firmy sa absolútne nestotožňujeme s cenami, ktoré sú dnes. Nesúhlasíme s nimi a nemyslíme si, že sú dobré.

Nie je to dobré ani pre energetiku, ani pre priemysel. Posledné, čo ako energetická firma chcete, je, že niečo vyrobíte, dodáte a potom za to nedostanete zaplatené. Zároveň treba zdôrazniť, že my predávame elektrinu na tri roky dopredu. Teda na budúci rok sme predali za podstatne nižšie ceny, ako sú v súčasnosti na burzách. V prípade, že ceny elektriny ostanú na úrovni 550 eur za megawatthodinu ako dnes, tak ju nebude mať kto kupovať alebo nebude mať z čoho zaplatiť.

Náš odhad je, že dnes zhruba sedemdesiat percent priemyslu nemá zazmluvnenú elektrinu na budúci rok. Alebo ju majú zazmluvnenú tak, že sa odvíja od ceny na spotových burzách, čiže za spomínaných 550 eur.  Je to dôsledok nezodpovedného prístupu spotrebiteľov a stávkovania na to, že spotové ceny budú nižšie ako forwardové. (Na spotovej burze sa obchoduje elektrina dodaná v ten istý alebo nasledujúci deň, zatiaľ čo pri forwardovom kontrakte oveľa neskôr, niekedy až o niekoľko rokov pred dodaním – pozn. E.)

V minulosti také situácie nastávali, a preto veľa priemyselných podnikov nemá zazmluvnené komodity. Keby nakupovali podobným spôsobom, ako my predávame, nemali by sme tu dnes tento problém. A ako som si všimol, na toto poukazuje aj minister hospodárstva Hirman, že niektorí si zabezpečili elektrinu na dlhšie obdobie dopredu a iní nie.

Tým ľuďom, ktorí si myslia, že toto celé sme spôsobili my, chcem odkázať, že my ceny neurčujeme, určuje ich trh, a ani sa s tým, ako dnes stoja ceny, vôbec nestotožňujeme. Dnešná situácia je absolútne absurdná a treba s ňou niečo spraviť. Treba riešiť príčinu, ktorou je vysoká cena plynu.

Aj vy ste v situácii, že ste predali elektrinu podnikom priamo a hrozí, že vám nezaplatia?

Ja hovorím o tom, čo sa môže stať, ak ceny elektriny neklesnú. Ak by si mal pekár kupovať elektrinu za 550 eur za megawatthodinu, tak rožok bude stáť niekoľkonásobne viac ako dnes. Čo má na výber? Buď ju zavrie, alebo za to nezaplatí.

Čo hovoria vaši rizikoví manažéri, aké veľké je riziko, že vaši zákazníci nezaplatia?

Na Slovensku máme dcérsku firmu, ktorá sa volá Slovenské elektrárne – energetické služby. Tá predáva elektrinu aj koncovým zákazníkom. Objemy, s ktorými obchoduje, však nie sú nejako významné. Problém však je, že keď nedostanú peniaze ani obchodníci, ktorým sme elektrinu predali, tí zase nezaplatia nám. Navyše na rok 2022 musíme dokupovať elektrinu na burze aj my, pretože sme boli nadpredaní. Stojí nás to obrovské peniaze.

Takže ste predali viac elektriny, než vyrobíte. To je spôsobené výpadkom vodných elektrární z dôvodu sucha?

Je to spôsobené výpadkom vodných, ale aj tepelných elektrární, a tiež obchodnou stratégiou. Problém je ten, že elektrinu, ktorú sme plánovali predať v ďalších rokoch, aby sme to otočili, si teraz musíme podľa memoranda nechať pre domácnosti na rok 2023. Čiže našu stratégiu, ktorá doteraz fungovala, nemôžeme uplatniť tak, ako sme plánovali.

V roku 2021 ste mali zisk 32 miliónov eur. Aký finančný výsledok čakáte za tento a budúci rok? Keďže elektrinu predávate na tri roky dopredu, predpokladám, že už za vyššie ceny.

To, čo hovoríte, je logické, lenže my tu máme nový fenomén. Pri vysokých cenách a obrovských cenových skokoch aj päťdesiat eur za deň potrebujete pri vstupe na burzu bankové záruky. Takže ak chcete predať jednu megawatthodinu na rok 2023 na burze, musíte zložiť 230 eur ako záruku.

To znamená, že ak by ste chceli predať jednu terawatthodinu, pričom my ich v roku 2023 vyrobíme dvadsať, stojí vás len vstup na burzu 230 miliónov eur. Ak by ste chceli predať desať terawatthodín, musíte mať 2,3 miliardy. No nielen to. Dajme tomu, že by sme mali tých desať terawatthodín už predaných, a cena narastie o euro, museli by sme ešte v ten deň dodať ďalších desať miliónov. Keď teraz bežne narastie cena za deň aj o 50 eur, museli by sme ihneď dodať 500 miliónov na záruky. To si nemôžeme dovoliť.

Výsledok je teda aký?

Že takmer nikto neobchoduje na burze. Drvivá väčšina sa stiahla, pretože na to nemá peniaze.

Nemecká štátna banka dala peniaze na záruky aj energetickej firme Uniper. Vy ste sa niečoho podobného od vlády nedožadovali?

Vlády poväčšine sanovali pozície energetických firiem na burzách spätne. Firmy museli dať miliardy. My sme mali na burze sedemsto miliónov eur a museli sme sa úplne stiahnuť. Dnes tam máme deväťdesiat, lebo na to jednoducho nemáme peniaze. Štát nám ich na rozdiel od iných krajín nedá. Čiže neobchodujeme s elektrinou na budúce roky.

Nedeje sa to, že firmy predávajú viac priamo mimo burzy?

Kto by kupoval elektrinu za 550 eur za megawatthodinu? Trh je absolútne nefunkčný. Ak si dnes niekto myslí, že nás čakajú super zisky, tak tie nebudú, lebo za dnešné ceny elektrinu nemáme komu predať.

Takže aký očakávate finančný výsledok tento a budúci rok?

Tento rok budeme v strate, budúci rok by sme mali byť v zisku, ale čísla vám nepoviem. Situácia sa extrémne rýchlo mení.

Len si to chcem zrekapitulovať – na tento rok je elektrina predaná, na budúci rok tiež a čo rok 2024?

Na ten sme predali približne pätinu a na to, aby sme predali zvyšok, nemáme dosť hotovosti, aby sme išli na burzu.

Za koľko ste predali cenu na tento rok a na budúci?

Tento rok približne za päťdesiat a budúci rok približne za 83 eur vrátane dohody s vládou o elektrine pre domácnosti.

Nový minister hospodárstva Karel Hirman nám v rozhovore povedal, že „podstatnú drvivú časť” elektriny ste predali do zahraničia, menovite spomenul švajčiarskych obchodníkov. Je to tak?

Z elektriny, ktorú sme predali – okrem elektriny pre domácnosti na základe memoranda –, je tridsať percent predanej na Slovensku, zvyšok je zahraničie, ide o veľké energetické spoločnosti, často spoluvlastnené inými štátmi. Budúci rok sme predali primárne v obchodných zónach Nemecka, Českej republiky a Maďarska. Sú v týchto zónach uzavreté obchody aj so spoločnosťami zo Švajčiarska.

V Nemecku vyrábajú uhoľné elektrárne toľko elektriny, koľko už dávno nie. Čo Nováky?

Tam sú dva problémy. Najväčší je ten, že vláda prijala všeobecný hospodársky záujem (VHZ), podľa ktorého máme vyrobiť určité množstvo elektriny, na ktoré nám majú Hornonitrianske bane dodávať uhlie. Dnes nedodávajú ani to uhlie, čo by mali a teda my nevieme vyrobiť toľko elektriny, koľko by sme mali podľa VHZ. To potom znamená, že my máme predanú elektrinu z Novák, ale keďže sa jej nevyrobí dosť, musíme ju dokupovať. Spôsobuje nám to obrovské straty.

Nedalo by sa to uhlie získať z iného zdroja?

Myslíte si, že v tejto situácii vám niekto predá uhlie? Podarilo sa nám minimálne množstvo kúpiť z Českej republiky, ale na povolenia spaľovať ho sme čakali niekoľko mesiacov. Zabíja nás ešte aj byrokracia našich inštitúcií.

Tak tie nemecké uhoľné elektrárne ho odniekiaľ majú.

Podstatná časť ich elektrární využíva hnedé uhlie z povrchových baní, ktoré sú hneď vedľa elektrárne. Čiže majú minimálne logistické náklady. U nás máme podzemné bane s rádovo vyššími nákladmi na vyťaženie a navyše je nižšia výhrevnosť. Do vagóna navyše dáte vždy rovnaký objem uhlia. No objem kalórií v hnedom uhlí je podstatne menší ako v čiernom. Takže za tú istú cenu za dovoz dostanete oveľa menej energie. Už len preto sa hnedé uhlie neoplatí dovážať z väčšej diaľky než z Českej republiky.

Nováky nie sú schopné namiesto hnedého uhlia spaľovať aj čierne?

Nie. A zároveň je tu ďalší problém, že Nováky sú na konci svojej technickej životnosti. Už pred dvoma rokmi sa počítalo s ich zatvorením, preto všetky investície išli už len do bezpečnosti prevádzky. Do udržania elektrárne v chode po roku 2023 sa neinvestovalo.

Keby sa rozhodlo o tom, že vypnutie Novák sa odloží, neoplatilo by sa do elektrárne investovať ani popri dnešných vysokých cenách elektriny?

Aj keby sme zainvestovali, zase sa vraciame k tomu, že by nebolo uhlie. Bane nám nedávajú ani to, čo by mali. Pre vašu predstavu, len toto nás bude stáť osemdesiat až sto miliónov za elektrinu, ktorú si musíme dokúpiť v roku 2022.

Vo Vojanoch bol zase ten problém, že elektráreň je nakalibrovaná na vysokokalorické čierne uhlie z Ruska. Keďže problémy s jeho dodávkami sú už dlhšie, experimentovali ste s alternatívnym palivom z odpadu. Tam bol však problém s normami. Už sa to nejako pohlo?

Fakt je ten, že dodávatelia takzvaného tuhého druhotného paliva (vyrába sa zo zmesí odpadu, ktorý už nie je možné recyklovať – pozn. E), nedodávali a nerešpektovali nami požadované dokumenty, ktorými sa preukazovali kvalitatívne parametre predmetného paliva, napríklad požadované certifikáty alebo laboratórne analýzy. My sme preto vypovedali všetky zmluvy a spravili sme nový tender, ktorý v týchto dňoch uzatvárame. Budeme veľmi striktne vylučovať dodávateľov, ktorí nebudú schopní požadované dokumenty dodávať v stanovenej kvalite a forme, akú sme definovali v tendri, a kvalitu paliva budeme prísne kontrolovať. Takisto sme urobili tender na čierne uhlie, pretože tuhého druhotného paliva môžeme spaľovať najviac do päťdesiat percent. Verím, že v prvom októbrovom týždni by sme mohli dostať prvé dodávky uhlia.

Odkiaľ?

Malo by to byť z Kazachstanu a Južnej Afriky.

Elektráreň Vojany. Foto – TASR

Budete schopní získať dostatok tuhého druhotného paliva zo Slovenska? Cementári už dlhšie hovoria, že ho tu nie je dosť, a musia ho na Slovensko dovážať.

Oni ho berú za nulu alebo im za jeho spálenie dokonca platia. My za to platíme. Cementári sú totiž schopní spáliť aj odpad. My spaľujeme palivo. Ale je to dobrá otázka. Nie sme si istí, že ho bude dosť. V tom prípade by sme spaľovali iba čierne uhlie a ekonomicky to bude vychádzať oveľa horšie.

Ale stále len do roku 2023?

Nie, toto obmedzenie sa týka iba Novák, Vojany ho nemajú. Nedostávajú totiž žiadnu štátnu podporu. Podmienkou uzavretia Novák v roku 2023 bolo dobudovanie nového uzla Bystričany, ktorý zabezpečí také prepojenie, aby nemohol nastať blackout.

Na druhej strane štát opätovne prichádza v týchto dňoch s návrhom environmentálnej legislatívy, napríklad zákona o ochrane ovzdušia, ktorá má zakázať vyrábať, a teda následne aj spaľovať tuhé druhotné palivá od januára 2024. Teda ukončenie prevádzky elektrárne Vojany po roku 2023 môže byť paradoxne vyvolané legislatívou zo strany štátu a nie nedostatkom paliva. Je to pre mňa nepochopiteľné vzhľadom na situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzame.

Už ste sa stretli s novým ministrom hospodárstva?

Áno.

O čom boli vaše prvé rozhovory?

Informoval som ho o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa Slovenských elektrární. Teda o spustení tretieho bloku a dostavbe štvrtého bloku Mochoviec, jadrovom palive, o finančnej situácii firmy, zadlženosti a o stave kontraktu na dodávku elektriny pre domácnosti. A rozprávali sme sa o budúcnosti Novák a Voján.

Ako je na tom dodávka elektriny podľa memoranda?

Celé to závisí od Európskej komisie. Nekomunikujeme s ňou my, ale ministerstvo hospodárstva.

Dokedy nám vlastne dajú odpoveď?

Nie je tam záväzný termín. Slovensko, teda slovenská vláda, musí odpovedať na všetky otázky, ktoré bude Komisia mať, a presvedčiť ju o tom, že je to transakcia, ktorá sa môže uzavrieť a nenarúša trhové prostredie. Bez toho nemôžeme podpísať kontrakt na samotnú dodávku elektriny.

Druhá vec, ktorá sa musí dosiahnuť, je, že dohodu musia schváliť aj banky, ktoré nás financujú. Podľa úverových zmlúv majú totiž právo schvaľovať všetky transakcie, ktoré sa nedohodli za štandardných trhových podmienok. A 61 eur nie je štandardná trhová cena.

Aká vážna je možnosť, že to neschvália?

To, čo sa v stredu schválilo na vláde v novele zákona o energetike (ide o nové právomoci vlády pri vyhlasovaní núdzového stavu a všeobecného hospodárskeho záujmu – pozn. E) a prešlo v prvom čítaní aj v parlamente, banky extrémne znervóznilo. Stavia nás to do oveľa rizikovejšej situácie ako doteraz. Takže vývoj môže byť ešte veľmi turbulentný a nebudem prekvapený, keď takéto povolenie nedostaneme.

Ak by nepovolili zlacnenú elektrinu, neriskovali by tým, že sa jej vláda zmocní vyhlásením všeobecného hospodárskeho záujmu alebo núdzového stavu?

Sám pán premiér s ministrom hospodárstva povedali, že je to plán B, a dúfajú, že k nemu nedôjde. Ja hovorím, že nielenže k nemu nedôjde, ale vôbec to nie je plán B. Navyše vieme neuveriteľne málo o pláne A a mali by sme sa naň sústrediť oveľa viac. Ak by nás plán B, ktorý vláda namaľovala a schválila, zaťažil povinnosťou vo väčšom rozsahu, ako bolo dohodnuté v memorande, môže spôsobiť iba to, že Slovenské elektrárne pôjdu do bankrotu. Pretože, ako som povedal, my máme elektrinu už predanú. To znamená, že ju musíme dodať.

Hodnota tej elektriny je desať miliárd eur. Ak by nám na ňu vláda cez všeobecný hospodársky záujem alebo núdzový stav siahla, Slovenské elektrárne by museli tie miliardy odniekiaľ zohnať. My sme však dnes najzadlženejšou energetickou firmou v Európe z dôvodu dostavby Mochoviec. V súčasnej situácii nám už nikto ďalšie prostriedky nechce požičať a náš dlh na úrovni 4,2 miliardy by bol takisto splatný v prípade, že by štát siahol na spomenutú elektrinu. My sami si potrebujeme na prekonanie tohto roka požičať štyristo miliónov eur. Tie mali prísť od súkromných akcionárov – Enelu a EPH. Po tom, čo vláda v stredu prijala, sme mali dlhé diskusie o tom, že už tu určite neinvestujú žiadne peniaze a budú žiadať štát, aby tých štyristo miliónov zabezpečil.

Žiadne peniaze? Čo dostavba štvrtého bloku Mochoviec?

V pondelok prídu zástupcovia Enelu aj EPH a chcú diskutovať o tom, že zastavíme dostavbu štvrtého bloku. Je to paradox, ktorý sa deje v čase, keď každý výrobný zdroj má cenu zlata, ale asi sa tomu ako spoločnosť nebudeme vedieť ubrániť.

Na fotke zľava minister financií Igor Matovič (OĽaNO), Jan Špringl z EPH, zástupca Enelu Michele Bologna, Branislav Strýček (riaditeľ SE) a vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Foto – TASR

Nie je potom v hre už to, že aj akcionári by boli radšej, keby od nich štát ich podiely v Slovenských elektrárňach odkúpil?

Minister Karel Hirman to povedal veľmi pekne – nie je to téma na analýzu, iba na diskusiu. Čo by tým štát získal? Elektrinu máme aj tak predanú, získaním akcií elektrární ju späť nezískate. Štát by teda musel dať za podiely peniaze akcionárom a stále by nemal elektrinu. Kto navrhuje takéto riešenie, situácii nerozumie, sú to výkriky politikov, ktorí zavádzajú voliča. Ľudia, ktorí tomu rozumejú, v tom majú jasno – nemá to zmysel a štát by nič nezískal a ešte by musel vynaložiť miliardy na získanie podielov EPH a Enelu, ako aj vrátiť akcionársku pôžičku vo výške jednej miliardy.

Poďme naspäť k plánu A. V memorande sa dohodlo 6,1 terawatthodín elektriny. Je nejaká šanca, že to bude viac?

Absolútne žiadna. Všetko na budúci rok je vypredané.

Čo by ste poradili ministrovi Hirmanovi, aby bola elektrina za dostupnú cenu budúci rok nielen pre domácnosti, ale aj samosprávy a verejné inštitúcie?

Nehnevajte sa, ale ja si myslím, že toto nie je dobrá otázka.

Prečo?

Štát sa musí zaujímať aj o celý priemysel a nielen verejnú správu. Priemysel nemá šancu prežiť pri cene 550 eur za megawatthodinu.

Je asi pochopiteľné, že štát sa stará o fungovanie štátnych organizácií, nemocníc, škôl a domovov sociálnych služieb a zodpovedá za celú verejnú správu, teda aj samosprávu.

Ako som uviedol vyššie, treba riešiť všetkých, verejné inštitúcie, a aj priemysel. Hovorím proti našej firme, pretože vysoké ceny by pre výrobcov boli dobré, keby sme elektrinu mohli predávať, ale toto nie je udržateľný stav. Navyše ja chápem situáciu tak, že vláda hľadá riešenie pre všetkých, takže je to irelevantné. Je tu návrh Európskej komisie, ktorý hovorí o zastropovaní cien elektriny na 180 eurách. To však pre Slovensko nič nerieši. Členovia vlády si to veľmi dobre uvedomujú a rozumejú situácii. Pokiaľ viem, veľmi intenzívne pracujú na tom, aby sa návrh spoločného európskeho riešenia zmenil, prípadne aby sa našiel iný systém na vykompenzovanie priemyslu.

Ako napríklad?

Z nášho pohľadu úplne optimálne riešenie by malo riešiť príčinu a nie dôsledok, ako to chce Európska komisia. A príčinou problému je cena plynu. Pretože plynová elektráreň je tá posledná, ktorá sa zapína. Tá preto určuje cenu elektriny. Z celkovej výroby elektriny v Európe je len približne päť percent z plynu. My hovoríme niečo podobné ako v takzvanom španielskom modeli – zadotujme výrobu elektriny z plynu. Mohli by sme plynovým elektrárňam dotovať plyn, ktorý nakupujú. Táto záverečná elektráreň by tak produkovala elektrinu lacnejšie a automaticky by klesla cena elektriny. Bude nás to navyše stáť určite najmenej, pretože budeme dotovať iba malú časť výroby a nie celý priemysel Európy. Nemá to však podporu.

Prečo?

Pretože veľa plynu sa spáli v Nemecku, ktoré navrhlo iný systém. Menšie krajiny vrátane nás si to uvedomujú a sú proti návrhu Európskej komisie a Nemecka. Druhá možnosť je prerozdeliť benefit z toho, že my sme Nemcom predali elektrinu v priemere za 83 eur, zatiaľ čo na burzách stojí 550. Z tohto rozdielu by sa mohol zafinancovať európsky fond, ktorý by sa rozšíril medzi krajiny. Na systéme by mali participovať všetci, nielen výrobcovia, ale aj obchodníci s elektrinou.

Veríte, že sa spoločné európske riešenie nakoniec dohodne?

Podľa informácií, ktoré mám ja, je to málo pravdepodobné, prípadne systém nebude funkčný pre všetky krajiny ako napríklad pre nás.

Potom chce vláda aktivovať ten plán B, ktorý ste kritizovali pred chvíľou s tým, že možno zbankrotujete.

Ten je nereálny, nedá sa realizovať, to som už vysvetlil. Pevne verím, že všeobecný hospodársky záujem vláda využije iba vtedy, ak by včas neprišlo súhlasné stanovisko Európskej únie s použitím elektriny z memoranda pre domácnosti.

Vyhlásenie núdzového stavu by však znamenalo koniec Európskej únie. Slovensko sa rozhodne obrať Nemca, Maďara a Čecha o elektrinu v hodnote desať miliárd, ktorú si už zakúpil. Ak to spravíme my, tak to začnú robiť všetci. Je to priveľká suma na to, aby to tie krajiny absorbovali.

Vy by ste urobili čo ako firma?

Ja som manažér najatý akcionármi. Určite by som musel poslať firmu do konkurzu.

Takže teraz ste mi povedali, že podľa vašich informácií to na dohodu na európskom riešení nevyzerá a slovenský plán B pre taký prípad je nerealizovateľný alebo by znamenal koniec EÚ. Čo je teda podľa vás možnosť?

Treba tlačiť ďalej na európske riešenie, aby sa čo najviac krajín spojilo a začalo riešiť príčinu, teda drahý plyn. Stále máme do prvého januára čas.

Branislav Strýček

Foto N – Vladimír Šimíček

Inžiniersky titul získal na Slovenskej technickej univerzite v roku 1997. Do Slovenských elektrární nastúpil v roku 2005 ako zástupca finančného riaditeľa a bol zodpovedný za reorganizáciu finančného úseku. V roku 2007 prevzal pozíciu finančného riaditeľa a od roku 2009 bol členom predstavenstva. Zodpovedal za strategické investície, akvizície, predaje a mnohomiliónové bankové zmluvy.

V roku 2011 bol vymenovaný za finančného riaditeľa medzinárodnej divízie skupiny Enel so sídlom v Ríme, kde viedol finančných riaditeľov z viacerých európskych krajín a Ruska. Po návrate na Slovensko bol vymenovaný za podpredsedu predstavenstva spoločnosti (2012 – 2016) a ujal sa pozície riaditeľa obchodu, trhu, dispečingu a regulácie. Riadil aj podnikateľské aktivity v oblasti veľkoobchodného aj maloobchodného predaja na Slovensku, v Čechách, Poľsku a Maďarsku.

Generálnym riaditeľom Slovenských elektrární je od roku 2018.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Priemysel

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie