Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Päť dôvodov, prečo to s odchodom RegioJetu nemusí byť také horúce

RegioJet vstúpil na linku Bratislava – Košice v decembri 2014, jazdil bez dotácií od štátu. Foto – TASR
RegioJet vstúpil na linku Bratislava – Košice v decembri 2014, jazdil bez dotácií od štátu. Foto – TASR

RegioJet je so Slovenskom zrastený viac, než je na prvý pohľad zrejmé. Napríklad depo v Rači si prenajal na štyridsaťpäť rokov dopredu.

Český dopravca RegioJet sa rozhodol pritvrdiť v hre nervov proti ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi.

V pondelok oznámil, že sa chystá stiahnuť svoje vlaky z linky Bratislava – Košice, na ktorú vstúpil len pred necelým rokom.

Dôvod? Vadia mu štátne vlaky InterCity, ktoré podľa neho jazdia za podnákladové ceny. „Veľmi nás to mrzí, najmä kvôli našim zákazníkom. No nemôžeme podnikať tam, kde sa nás štátny dopravca snaží vyštvať,“ vyhlásil majiteľ RegioJetu Radim Jančura.

Hoci oznam RegioJetu pôsobí navonok dramaticky, nič ešte nemusí byť definitívne. Denník N zostavil päť dôvodov, pre ktoré môže byť postup RegioJetu stále len taktickou hrou.

1. Ešte čakáme na zázrak

Pravdou je, že pri slovách Radima Jančuru sa môže zdať, že odchod RegioJetu je hotová vec. „Dnes je stopercentne isté, že z trate Bratislava – Košice odchádzame. Teraz len riešime, kedy a čo urobíme so zamestnancami,“ povedal pre Hospodárske noviny.

Vo svojom oficiálnom vyjadrení si však RegioJet ešte necháva únikovú cestu. „V tomto okamihu platí náš odchod na sto percent. Pokiaľ by sa však na prístupe ministerstva dopravy niečo zmenilo, čo sa momentálne rovná takmer zázraku, budeme na to reagovať,“ uvádza hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Český súkromník dal dokonca ministrovi návod, čo by mohol s vlakmi InterCity robiť, aby vyhovel jeho požiadavkám. „Minister by mohol napríklad zvýšiť ceny lístkov,“ pripomína RegioJet.

Alebo by Počiatek podľa predstáv RegioJetu mohol vlaky InterCity rovno zrušiť. „Tieto vlaky boli od začiatku stratové a štátna ZSSK nijako nevysvetlila, ako financuje ich prevádzku,“ tvrdí RegioJet.

Jančura sa dokonca rozhodol, že na Počiatka skúsi nahuckať naštvaných zákazníkov: v tlačovej správe na svojom webe zverejnil Počiatkov aj svoj mobil, aby vraj „cestujúca verejnosť mohla nám obom napísať svoj názor“.

„Minister je štátny úradník, platený z našich daní. Pokiaľ mu napíšu občania, aspoň bude konfrontovaný s ich pohľadom,“ hovorí Jančura.

2. Termín sa posúva

RegioJet odchodom hrozí takmer odvtedy, čo vlani na linku do Košíc vstúpil. Pôvodne však tvrdil, že prevádzku môže ukončiť už v polovici decembra tohto roku, keď začne platiť cestovný poriadok na rok 2016.

„Ak minister dopravy nevyrieši prevádzku stratových vlakov InterCity, odídeme už do tohto termínu,“ písal RegioJet koncom októbra.

Dnes ako dátum svojho odchodu uvádza „prvý štvrťrok 2016“. „Nechceme našich zákazníkov pripraviť o spojenie pred Vianocami a hľadáme tiež riešenie smerom k našim zamestnancom,“ vysvetľuje dnes RegioJet.

Vlastník RegioJetu Radim Jančura je k súperom i politikom nekompromisný. Slovenského premiéra v zime označil za „korupčníka“, ktorý si kupuje voličov bezplatnými cestami vlakom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vlastník RegioJetu Radim Jančura je k súperom aj politikom nekompromisný. Slovenského premiéra v zime označil za „korupčníka“, ktorý si kupuje voličov bezplatnými cestami vlakom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Posunutím termínu však zároveň ponechal ministrovi dlhší čas na to, aby mohol aspoň v niečom vyhovieť jeho požiadavkám. Zároveň priblížil možný odchod k termínu volieb, čo môže byť pre Počiatka ďalší druh nátlaku.

Pokiaľ by totiž pár dní pred voľbami skončila historicky prvá konkurencia na najdôležitejšej slovenskej trati, opozícia by získala ďalšiu tému, za ktorú by mohla kritizovať Ficovu vládu.

3. Plány až do roku 2058

Na železnici sa veci plánujú dlho dopredu. RegioJet napríklad už pred pár mesiacmi požiadal správcu koľajníc, spoločnosť ŽSR, aby mu na linke do Košíc rezervovala voľné kapacity pre rok 2016.

Grafikon je podľa ŽSR uzavretý a prvé zmeny by vraj boli možné až k začiatku marca. „Pokiaľ by dopravca odriekol vlakové trasy skôr, budú mu z našej strany účtované úhrady,“ vysvetľuje hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.

Podobné je to s predajnými okienkami na staniciach, ktoré má RegioJet taktiež rezervované na dlho dopredu. „Zmluvy o prenájme predajných miest sú uzatvorené na dobu neurčitú. Dopravca by mohol požiadať o ich ukončenie s trojmesačnou výpovednou lehotou, ale dosiaľ sa tak nestalo,“ dodáva Pavlíková.

A vôbec najdlhšie plány mal doteraz RegioJet s depom v bratislavskej mestskej časti Rača, ktoré si od ŽSR prenajal v roku 2013 – na obdobie do konca apríla 2058.

Zároveň sa v zmluve zaviazal, že depo nechá za vlastné peniaze zrekonštruovať. Na tom zatiaľ neplánuje nič meniť.

„V súčasnosti sa pripravujeme na získanie stavebného povolenia, stavebné práce by sa mohli začať na jar budúceho roku,“ potvrdzuje Ondrůj.

RegioJet síce tvrdí, že renovované depo by mohol využívať len na prevádzku osobných vlakov medzi Bratislavou a Komárnom, v ktorej bude naďalej pokračovať. Pri tejto linke má však zmluvu so štátom len do konca roku 2020, pričom inú železničnú linku z Bratislavy istú nemá.

4. Zmarené investície

RegioJet pri svojom vstupe na trasu Bratislava – Košice veľa investoval. Zamestnal a vyškolil desiatky nových ľudí, zaplatil si reklamu a zobral si bankový úver na prenájom vozňov a rušňov.

Firma dnes tvrdí, že časť týchto kapacít by vedela využiť aj po prípadnom zrušení linky do Košíc. „Väčšina našich slovenských zamestnancov pochádza z Košíc, teda z mesta, do ktorého budeme naďalej prevádzkovať medzinárodnú linku z Prahy. Pre nich teda uplatnenie dokážeme nájsť,“ rozpráva Ondrůj.

Podobne by vraj našiel využitie aj pre prenajaté vozne či lokomotívy. „Naše linky z Prahy do Košíc, ale aj z Prahy do Martina plánujeme ďalej posilňovať, takže uvoľnené kapacity budeme schopní hneď využiť,“ dodáva.

Nemecké Vectrony sa stali pýchou RegioJetu, v začiatkoch ale prinášali skôr starost. Foto - TASR
RegioJet si pre slovenskú linku prenajal najmodernejšie lokomotívy na slovenských železniciach – nemecké rušne Vectron od Siemensu. Foto – TASR

Horšie by to však bolo s peniazmi investovanými do marketingu. Tie by z veľkej časti vyšli navnivoč. „Bohužiaľ, len do reklamy sme investovali čiastky na úrovni státisícov eur,“ pripúšťa RegioJet.

Český dopravca síce tvrdí, že tieto peniaze by spoločne s ďalšími škodami chcel vymáhať od štátnej ZSSK – výsledok takéhoto sporu by však bol veľmi neistý.

5. Koniec Jančurovského mýtu

Radim Jančura si rád drží povesť vizionára. Svoju materskú firmu Student Agency, cez ktorú vlastní aj RegioJet, založil pred dvadsiatimi rokmi ako spoločnosť na sprostredkovanie študentských pobytov.

Postupne pridal veľa ďalších aktivít od autobusovej dopravy cez predaj leteniek, železničnú dopravu až po prevádzku pražskej taxislužby. A zdalo sa, že keď do niečoho vstúpi, je to stávka na istotu – napríklad pri rozbiehaní linky medzi Bratislavou a Košicami Jančura tvrdil, že na nej môže jazdiť „tisíc rokov“.

Predčasný odchod by túto reputáciu mohol narušiť. A pri každom svojom ďalšom projekte by čelil stále častejším pochybnostiam, do akej miery má svoje plány dobre spočítané.

Dnes na DennikE.sk

Ďalšie médiá nepredáme, sme s nimi spokojní. Čísla majú dobré a reči o zasahovaní sú len fámy, hovorí partner Penty

Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta
Partner Penty Marián Slivovič Foto Penta

Skupina Penta neuvažuje o predaji ďalších dvoch vydavateľských domov News and Media Holding a Vltava Labe Media. Partner Penty zodpovedný za médiá Marián Slivovič to odmieta aj s tým, že s ich výsledkami sú spokojní a novinárske dohady o ich manipulovaní sú iba fámy.

Minúta po minúte

V štátnych dotáciách na nájomné hrá extraligu bojnický penzión Zefír, zistila Transparency International Slovensko. Rodinný dom v tichej časti mesta dostal za pol roka od ministerstva hospodárstva 193-tisíc eur. Drvivá väčšina slovenských penziónov nezískala dokopy v dotáciach toľko, ako Zefír na jednu posteľ.

TIS už v januári upozornili na možné podvody v tejto schéme dotácií za 1,4 milióna eur, viaceré z nich už riešia daniari s prokuratúrou.

Budovu penziónu Zefír vlastní podľa katastra Sergey Sogomonyan. Šéf prevádzky Juraj Toráč z Prievidze tvrdí, jeho firma jt&t si od tohto Rusa budovu prenajala v roku 2019 a následne ju prenajala druhej eseročke ADEMFI, kde je konateľom.
Toráč vysvetľuje, že nájom sa zvýšil až minulý rok po rozbehu penziónu. Výšku prezradiť nechcel, ale hovorí, že je vraj vysoký kvôli osobitému štýlu ich prevádzky – all-inclusive službám vrátane stravy a wellness.
Na hotels.com jeho penzión aktuálne ponúka lôžko za 52 eur na noc, dvojku za 75 eur.

Sám Juraj Toráč vyhlásil koncom minulého roka osobný bankrot. Až následne začal riadiť firmu Ademfi, poberateľa dotácií. V januári súd konkurz na Toráčov majetok zrušil, lebo u neho nezistil žiadny majetok.
TIS každý mesiac zhromažďuje a kontroluje dáta z koronadotácií, keďže na rozdiel od bežnej praxe sa neprideľujú zmluvne, a teda nie sú v centrálnom registri dostupné.

V Bratislavskom kraji sa od pondelka obnovuje regionálna doprava, linky autobusovej dopravy budú už premávať podľa cestovných poriadkov platných pre školský rok. Pre cestujúcich naďalej platí povinnosť nosiť respirátor.

„Uvoľňovanie protipandemických opatrení však posledné dni prinieslo na cesty desaťtisíce áut a dlhé kolóny, od ktorých sme si už odvykli. Preto je veľmi dôležité, aby sme čo najviac využívali verejnú dopravu,“ skonštatoval predseda samosprávneho kraja Juraj Droba. (tasr)

Vo februári sa na Slovensku ubytovalo v hoteloch a penziónoch len 29-tisíc ľudí, pred rokom to bolo takmer pol milióna. Medziročný prepad tak dosiahol 94 %. Návštevníci boli takmer výlučne zo Slovenska, prichádzali za výkonom práce, do kúpeľov alebo zdravotníckych zariadení.

Oproti januáru sa však návštevnosť zvýšila o desať percent. Dĺžka pobytov medziročne vzrástla z 2,9 na 4,6 noci, opäť vďaka kúpeľným pobytom domácich návštevníkov.

Najviac domácich turistov navštívilo vo februári Žilinský  (4 900 osôb) a Bratislavský kraj (4 300 osôb), najvyššie nárasty boli v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji.
Informácie Štaistického úradu SR zverejnila agentúra TASR.

Cena bitcoinu klesla pod 50-tisíc dolárov, minulý týždeň bola na maxime blízko 65-tisíc dolárov. K zníženiu prispeli špekulácie, že plán USA zvýšiť daň z kapitálových výnosov bude viesť k obmedzeniu investícií do digitálnych aktív.

Okolo 8.00 sa bitcoin podľa obchodnej platformy CoinDesk predával za 49 600 dolárov. Za posledných 24 hodín strácal okolo 9 %, pod 50-tisíc dolárov klesol prvý raz od 8. marca.

Časť obchodníkov a analytikov predpokladá, že pokles ceny bitcoinu je prechodný. Poukazujú na to, že digitálne meny sú medzi drobnými aj inštitucionálnymi investormi čoraz viac vnímané ako legitímne investície.

Minulý týždeň záujem o bitcoin podporil vstup najväčšej americkej kryptomenovej burzy Coinbase na akciový trh Nasdaq. (čtk, reuters)

Ceny prenájmov v prvom štvrťroku ďalej klesali, a to prakticky vo všetkých regiónoch, ukazujú dáta portálu Nehnuteľnosti.sk. Trend zrejme súvisí so zavretými školami, s chýbajúcimi turistami a v regiónoch možno za poklesom cien hľadať i nevydarenú lyžiarsku sezónu.

„Pri dvojizbových bytoch vidíme jasný celoslovenský trend, z ktorého sa vymyká len špecifické košické Staré Mesto,“ podotkol analytik portálu Michal Pružinský s tým, že tam nájmy v prvom kvartáli tohto roka oproti záveru vlaňajška, naopak, narástli o 2,4 %.

Jemný nárast badať aj v Banskej Bystrici (o 1,2 %), čo však analytik považuje skôr za stagnáciu.

V hlavnom meste klesali ceny nájmov dvojizbových bytov od troch percent v okrese Bratislava 1, po 8,4 % v piatom bratislavskom okrese. V Košiciach lacneli nájmy okrem Starého Mesta od 0,2 % po 6,5 %. V Nitre poklesli ceny o štyri percentá, v Prešove o dve, v Trenčíne o 3,3 %, v Trnave o dve percentá a v Žiline o 1,5 %.

Poklesu cien však ešte stále odolávajú garsónky a jednoizbové byty, ktorých je vo všetkých regiónoch nedostatok a tvoria len pätinu z objemu všetkých bytov na prenájom. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Konečne dobré správy, hutníci idú už naplno a štartujú celú ekonomiku

  • Volkswagen potvrdil, že situáciu s čipmi je kritická a musí začať odstavovať linky
  • Gastrobiznis sa pripravuje na druhý krok k otvoreniu, vyhláška však opäť príde neskoro
  • Penta vycúvala z prvého mediálneho biznisu, predala podiel v Petit Presse

Ministerstvo pôdohospodárstva žiada envirorezort, aby nepublikoval vyhlášku o ochrane prírody v zbierke zákonov, kým sa neodstránia rozpory. Nesúhlasí totiž s obmedzením využívania poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Vyhlásenie vlka dravého za chránené zviera vo vyhláške, ktorú podpísal minister životného prostredia Ján Budaj, pritom agrorezort rešpektuje. „Zdôrazňujeme, že zaradenie vlka dravého medzi chránené živočíchy rezortu pôdohospodárstva neprekáža, kompletné znenie vyhlášky však môže mať negatívny dosah na rozvoj krajiny a je v rozpore s ďalšou legislatívou,“ konštatuje agrorezort.

Ministerstvo pôdohospodárstva negatívne vníma rozhodnutie podpísania vyhlášky ako celku. „Ministerstvo životného prostredia tak učinilo napriek mnohým zásadným a pragmatickým pripomienkam zo strany poľnohospodárov, chovateľov, včelárov, lesníkov a samotného rezortu pôdohospodárstva,“ tvrdí hovorca agrorezortu Daniel Hrežík. (tasr)

Klub 500 vyzýva na stiahnutie návrhu zákona, ktorým sa má zriadiť Centrálny register účtov. Bezdôvodné nahliadanie do účtov, ktoré má zákon umožniť, považuje klub združujúci veľké firmy, za neprijateľné.

Klub pripomína, že register má umožniť oprávneným orgánom verejnej moci prístup k informáciám o majiteľoch, používateľoch bankových alebo platobných účtov, nájomcoch bezpečnostných schránok, aj o konečných užívateľoch výhod. Ak návrh prejde, štát by mohol vidieť zostatky na bankových účtoch firiem, ale aj bežných ľudí, bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestnej činnosti, alebo nie. To podľa Klubu 500 ohrozuje bankové tajomstvo a aj pravidlá ochrany osobných údajov.

Minister vnútra Roman Mikulec ako predkladateľ návrhu v stredu po rokovaní vlády povedal, že zostatky na bankových účtoch ľudí a firiem nebudú „záležitosťou“ centrálneho registra, ktorý sa pripravuje. Podľa aktuálneho vyjadrenia by tento rezort mal predstaviť novelu bez toho, aby štát na účty ľudí videl plošne. Účty aj zostatky či pohyby si totiž kontrolovať vie, banky o nich musia štát informovať, no len vtedy, ak si to oficiálne vyžiada, lebo ide o podozrivú osobu.

Podnikateľov z gastrosektora potešila správa o otváraní terás podnikov od budúceho týždňa. Kriticky však hodnotia, že vyhlášku s podrobnosťami otvárania terás zverejní ÚVZ až v piatok, takže budú mať len dva dni na prípravu.

„Gastrobiznis potešila správa, že od budúceho týždňa sa dotkne otváranie prevádzok aj nášho sektora. Vzhľadom na pandemickú situáciu je správne, že proces otvárania ekonomiky bude postupný. Nie je cieľom všetko otvoriť, aby nás o mesiac postihol ďalší lockdown,“ uviedla Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

„My sme dlhodobo upozorňovali na to, že chýba plán znovuotvorenia špeciálne pre gastro podniky. Aj preto naša iniciatíva poslala minulý týždeň výzvu hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi, aby na úrade verejného zdravotníctva konečne upriamili pozornosť na gastrosektor, pripravili plán návratu do normálnejšieho života a čím skôr ho predstavili podnikateľom a prevádzkam,“ priblížila Koreny.

Dôvodom podľa nej je, že podnikatelia v gastrosektore sa potrebujú pripraviť na reštart z hľadiska personálneho zabezpečenia a zásobovania. „Ako sa ukázalo, je možné podniky zatvoriť zo dňa na deň, ale v mnohých prípadoch nie je reálne ich zo dňa na deň otvoriť,“ podčiarkla.

„Podľa informácií, ktoré máme, v piatok zverejní ÚVZ vyhlášku so všetkými podrobnosťami o otváraní terás. Takže podnikatelia budú mať dva dni, aj to víkend, aby svoj biznis ‚rozchodili‘. Budeme zisťovať, koľkí to približne zvládnu, hoci väčšina pre to urobí maximum,“ poznamenala Koreny.

„Podnikatelia v gastre sú ochotní a pripravení urobiť všetko preto, aby aj v čase pretrvávajúcej pandémie vytvorili pre svojich zákazníkov maximum na ochranu ich zdravia, ako aj zdravia obsluhujúceho personálu. Je však nevyhnutné, aby vláda odškodnila podnikateľov postihnutých pandémiou, nedávne navýšenie pomoci pre gastro a cestovný ruch stačiť nebude. Rovnako už mali byť dávno pripravené nástroje, ktorými by sa opätovane naštartovala spotreba v gastrosektore,“ dodala hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Iniciatíva 10 pre Gastro, ktorá sa transformuje na stavovskú Alianciu slovenskej gastronómie, vníma otvorenie terás ako pozitívny signál k odstráneniu diskriminácie voči gastrosektoru. „Ale jedným dychom dodávame, že ani dnes nie je vydaná vyhláška hlavným hygienikom, takže nevieme konkrétne, aké opatrenia musíme prijať. Mnohí z nás terasu nemajú, pre nich sa situácia vôbec nemení a všetci potrebujeme vedieť, kedy môžeme očakávať otvorenie interiéru a za akých podmienok,“ zdôraznil Andrej Kasáš, spoluzakladateľ inciatívy 10 pre Gastro.

Za nevyhnutné považuje zdecimovanému gastrosektoru po viac ako 200 dňoch zatvorenia okamžite pomôcť znížením DPH aspoň na úroveň okolitých štátov a aspoň na krátku dobu znížiť sadzbu DPH na 5 %.

„Z vyše 5600 našich partnerov, ktorých sme sa v marci v prieskume spýtali na aktuálnu situáciu, čaká na opätovné nakopnutie podnikania vďaka terasám až 59 %. V marci bolo otvorených len 27 % opýtaných, pričom väčšina fungovala formou predajného okienka. Čapované pivo pritom predávala len tretina z nich,“ informoval Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Plzeňský Prazdroj Slovensko je podľa neho pri znovuotvorení terás pripravený gastro prevádzkam zapožičať stany a aj stoly a lavice na ich rozšírenie. „To platí aj pre prevádzky, kde terasu nemajú, tak aby sme im ju pomohli vytvoriť. Ľudia sa chcú k čapovanému pivu vrátiť, aj naše dáta ukazujú, že až 56 % Slovákov uviedlo návrat do podnikov ako to, na čo sa po skončení opatrení tešia najviac,“ dodal Kubiš. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať