Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Päť dôvodov, prečo to s odchodom RegioJetu nemusí byť také horúce

RegioJet vstúpil na linku Bratislava – Košice v decembri 2014, jazdil bez dotácií od štátu. Foto – TASR
RegioJet vstúpil na linku Bratislava – Košice v decembri 2014, jazdil bez dotácií od štátu. Foto – TASR

Český dopravca RegioJet sa rozhodol pritvrdiť v hre nervov proti ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi.

V pondelok oznámil, že sa chystá stiahnuť svoje vlaky z linky Bratislava – Košice, na ktorú vstúpil len pred necelým rokom.

Dôvod? Vadia mu štátne vlaky InterCity, ktoré podľa neho jazdia za podnákladové ceny. „Veľmi nás to mrzí, najmä kvôli našim zákazníkom. No nemôžeme podnikať tam, kde sa nás štátny dopravca snaží vyštvať,“ vyhlásil majiteľ RegioJetu Radim Jančura.

Hoci oznam RegioJetu pôsobí navonok dramaticky, nič ešte nemusí byť definitívne. Denník N zostavil päť dôvodov, pre ktoré môže byť postup RegioJetu stále len taktickou hrou.

1. Ešte čakáme na zázrak

Pravdou je, že pri slovách Radima Jančuru sa môže zdať, že odchod RegioJetu je hotová vec. „Dnes je stopercentne isté, že z trate Bratislava – Košice odchádzame. Teraz len riešime, kedy a čo urobíme so zamestnancami,“ povedal pre Hospodárske noviny.

Vo svojom oficiálnom vyjadrení si však RegioJet ešte necháva únikovú cestu. „V tomto okamihu platí náš odchod na sto percent. Pokiaľ by sa však na prístupe ministerstva dopravy niečo zmenilo, čo sa momentálne rovná takmer zázraku, budeme na to reagovať,“ uvádza hovorca RegioJetu Aleš Ondrůj.

Český súkromník dal dokonca ministrovi návod, čo by mohol s vlakmi InterCity robiť, aby vyhovel jeho požiadavkám. „Minister by mohol napríklad zvýšiť ceny lístkov,“ pripomína RegioJet.

Alebo by Počiatek podľa predstáv RegioJetu mohol vlaky InterCity rovno zrušiť. „Tieto vlaky boli od začiatku stratové a štátna ZSSK nijako nevysvetlila, ako financuje ich prevádzku,“ tvrdí RegioJet.

Jančura sa dokonca rozhodol, že na Počiatka skúsi nahuckať naštvaných zákazníkov: v tlačovej správe na svojom webe zverejnil Počiatkov aj svoj mobil, aby vraj „cestujúca verejnosť mohla nám obom napísať svoj názor“.

„Minister je štátny úradník, platený z našich daní. Pokiaľ mu napíšu občania, aspoň bude konfrontovaný s ich pohľadom,“ hovorí Jančura.

2. Termín sa posúva

RegioJet odchodom hrozí takmer odvtedy, čo vlani na linku do Košíc vstúpil. Pôvodne však tvrdil, že prevádzku môže ukončiť už v polovici decembra tohto roku, keď začne platiť cestovný poriadok na rok 2016.

„Ak minister dopravy nevyrieši prevádzku stratových vlakov InterCity, odídeme už do tohto termínu,“ písal RegioJet koncom októbra.

Dnes ako dátum svojho odchodu uvádza „prvý štvrťrok 2016“. „Nechceme našich zákazníkov pripraviť o spojenie pred Vianocami a hľadáme tiež riešenie smerom k našim zamestnancom,“ vysvetľuje dnes RegioJet.

Vlastník RegioJetu Radim Jančura je k súperom i politikom nekompromisný. Slovenského premiéra v zime označil za „korupčníka“, ktorý si kupuje voličov bezplatnými cestami vlakom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vlastník RegioJetu Radim Jančura je k súperom aj politikom nekompromisný. Slovenského premiéra v zime označil za „korupčníka“, ktorý si kupuje voličov bezplatnými cestami vlakom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Posunutím termínu však zároveň ponechal ministrovi dlhší čas na to, aby mohol aspoň v niečom vyhovieť jeho požiadavkám. Zároveň priblížil možný odchod k termínu volieb, čo môže byť pre Počiatka ďalší druh nátlaku.

Pokiaľ by totiž pár dní pred voľbami skončila historicky prvá konkurencia na najdôležitejšej slovenskej trati, opozícia by získala ďalšiu tému, za ktorú by mohla kritizovať Ficovu vládu.

3. Plány až do roku 2058

Na železnici sa veci plánujú dlho dopredu. RegioJet napríklad už pred pár mesiacmi požiadal správcu koľajníc, spoločnosť ŽSR, aby mu na linke do Košíc rezervovala voľné kapacity pre rok 2016.

Grafikon je podľa ŽSR uzavretý a prvé zmeny by vraj boli možné až k začiatku marca. „Pokiaľ by dopravca odriekol vlakové trasy skôr, budú mu z našej strany účtované úhrady,“ vysvetľuje hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.

Podobné je to s predajnými okienkami na staniciach, ktoré má RegioJet taktiež rezervované na dlho dopredu. „Zmluvy o prenájme predajných miest sú uzatvorené na dobu neurčitú. Dopravca by mohol požiadať o ich ukončenie s trojmesačnou výpovednou lehotou, ale dosiaľ sa tak nestalo,“ dodáva Pavlíková.

A vôbec najdlhšie plány mal doteraz RegioJet s depom v bratislavskej mestskej časti Rača, ktoré si od ŽSR prenajal v roku 2013 – na obdobie do konca apríla 2058.

Zároveň sa v zmluve zaviazal, že depo nechá za vlastné peniaze zrekonštruovať. Na tom zatiaľ neplánuje nič meniť.

„V súčasnosti sa pripravujeme na získanie stavebného povolenia, stavebné práce by sa mohli začať na jar budúceho roku,“ potvrdzuje Ondrůj.

RegioJet síce tvrdí, že renovované depo by mohol využívať len na prevádzku osobných vlakov medzi Bratislavou a Komárnom, v ktorej bude naďalej pokračovať. Pri tejto linke má však zmluvu so štátom len do konca roku 2020, pričom inú železničnú linku z Bratislavy istú nemá.

4. Zmarené investície

RegioJet pri svojom vstupe na trasu Bratislava – Košice veľa investoval. Zamestnal a vyškolil desiatky nových ľudí, zaplatil si reklamu a zobral si bankový úver na prenájom vozňov a rušňov.

Firma dnes tvrdí, že časť týchto kapacít by vedela využiť aj po prípadnom zrušení linky do Košíc. „Väčšina našich slovenských zamestnancov pochádza z Košíc, teda z mesta, do ktorého budeme naďalej prevádzkovať medzinárodnú linku z Prahy. Pre nich teda uplatnenie dokážeme nájsť,“ rozpráva Ondrůj.

Podobne by vraj našiel využitie aj pre prenajaté vozne či lokomotívy. „Naše linky z Prahy do Košíc, ale aj z Prahy do Martina plánujeme ďalej posilňovať, takže uvoľnené kapacity budeme schopní hneď využiť,“ dodáva.

Nemecké Vectrony sa stali pýchou RegioJetu, v začiatkoch ale prinášali skôr starost. Foto - TASR
RegioJet si pre slovenskú linku prenajal najmodernejšie lokomotívy na slovenských železniciach – nemecké rušne Vectron od Siemensu. Foto – TASR

Horšie by to však bolo s peniazmi investovanými do marketingu. Tie by z veľkej časti vyšli navnivoč. „Bohužiaľ, len do reklamy sme investovali čiastky na úrovni státisícov eur,“ pripúšťa RegioJet.

Český dopravca síce tvrdí, že tieto peniaze by spoločne s ďalšími škodami chcel vymáhať od štátnej ZSSK – výsledok takéhoto sporu by však bol veľmi neistý.

5. Koniec Jančurovského mýtu

Radim Jančura si rád drží povesť vizionára. Svoju materskú firmu Student Agency, cez ktorú vlastní aj RegioJet, založil pred dvadsiatimi rokmi ako spoločnosť na sprostredkovanie študentských pobytov.

Postupne pridal veľa ďalších aktivít od autobusovej dopravy cez predaj leteniek, železničnú dopravu až po prevádzku pražskej taxislužby. A zdalo sa, že keď do niečoho vstúpi, je to stávka na istotu – napríklad pri rozbiehaní linky medzi Bratislavou a Košicami Jančura tvrdil, že na nej môže jazdiť „tisíc rokov“.

Predčasný odchod by túto reputáciu mohol narušiť. A pri každom svojom ďalšom projekte by čelil stále častejším pochybnostiam, do akej miery má svoje plány dobre spočítané.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla z 1671 až na 1800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente? Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať