Likvidácia plynovodov na dne mora je logisticky nesmierne náročná. Páchateľovi to za riziko muselo stáť

Kto zničil strategické plynovody vedúce z Ruska do EÚ, Nord Stream 1 a 2, vedia v tejto chvíli zrejme len tí, ktorí v sabotáži majú prsty. Pre koho je výhrou a pre koho tragédiou? Motív, ktorý by mohol vysvetliť natoľko logisticky zložitú, vojensky i technicky náročnú a riskantnú operáciu, je kľúčom k odhaleniu páchateľa.

Najpravdepodobnejšia verzia je tá, o ktorej sa hovorí a píše od prvej chvíle, keď bol zaznamenaný únik plynu z podmorského potrubia: niekto ho zámerne poškodil. Ako? Tu sa už experti, vojenskí analytici i novinári rozchádzajú.

Zhodujú sa sotva v tom, že išlo o sabotáž. To podporujú aj posledné správy zo Švédska, kde pobrežná stráž odhalila ďalšiu – štvrtú – lokalitu, kde uniká veľké množstvo plynu.

Po prvý raz sa verejnosť dozvedela o poškodení plynovodu Nord Stream v pondelok. O dva dni neskôr nemecké médiá už písali s odvolaním sa na tajné služby, že plyn uniká z troch zo štyroch rúr (každá z oboch vetiev plynovodu pozostáva z dvoch potrubí). Teraz už plyn uniká zo všetkých – o zámernom útoku na strategickú infraštruktúru pochybuje málokto.

Prečo práve teraz?

Podľa televízie Sky News bolo potrubie zrejme poškodené pomocou nálože odpálenej na diaľku. K tomuto záveru dospela britská rozviedka.

Míny mohli byť spustené na morské dno na lane, alebo vyhodené jednoducho z plavidla do mora na príslušnych miestach, alebo umiestnené presne v bezprostrednej blízkosti potrubia pomocou podvodného dronu.

Dôležité je uvedomiť si, že táto príprava mohla prebehnúť pred týždňami, mesiacmi, ale vlastne aj niekoľkými rokmi. Dokonca napríklad už pri ukladaní potrubia na dno. Ako strategická poistka pre všetky prípady. A tieto „záložné“ výbušniny teraz mohli explodovať aj neplánovane.

O tom, že sabotáž asi neurobili potápači, píšu už aj ruské zdroje. Plynovod leží 100 metrov hlboko, čo je príliš na to, aby sa celá operácia odohrala na takom frekventovanom mieste nenápadne. Preto sa – celkom vzácne – západní aj ruskí experti prikláňajú k tomu, že pri umiestnení náloží boli použité podvodné drony riadené z lode. Odpálenie tak prebieha na diaľku. A v rôznom časovom odstupe od položenia mín.

Prečo však niekto stlačil tlačidlo práve teraz? Ako píše predstaviteľ Amnesty International v Rusku Oleg Kozlovskij, je to ako v klasickej detektívke od Agathy Christie: všetci podozriví majú motív čin spáchať, ale aj nespáchať.

Pokiaľ zavrhneme verziu, že išlo o čin šialenca, potom príliš verzií nezostáva.

Poľsko a Ukrajina ihneď, bez pádnych dôkazov, obvinili z útoku na plynovod Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kontroval vyjadrením, že to je „hlúpe a absurdné“.

Vzápätí Rusko obvinilo zo sabotáže USA. Tie sa tiež bránia – nemajú vraj s akciou vôbec nič spoločné.

EÚ súhlasí s tým, že ide pravdepodobne o sabotáž, ale označenia podozrivých sa európski politici zdržali. Na piatok je na popud Moskvy zvolaná Rada bezpečnosti OSN, kde si členské štáty vrátane Ruska a Spojených štátov budú na stôl vykladať svoje alibi a obvinenia.

Rusko: zúfalá situácia vedie k zúfalým činom

Technicky by Rusi boli bezpochyby schopní takú akciu uskutočniť – tým skôr, pokiaľ sa preukáže, že nálože boli na miesto umiestnené skôr, teda napríklad v čase pokladania potrubia.

Otázka je, čo by im to prinieslo. Ceny plynu sa síce ihneď po incidente prudko zvýšili, ale dosiahnuť tento efekt sa dá iným, menej nákladným a náročným spôsobom. Čo napokon Rusko aj robí – straší prerušením dodávok plynovodom vedúcim cez Ukrajinu, a to by na rovnaký výsledok iste stačilo. Zvlášť po tom, čo Nord Streamy prestali plyn posielať už oveľa skôr, než ich niekto prederavil.

Podľa analytika Vladimíra Votápka je však ďalší motív ruského prezidenta Vladimira Putina jasný: „Urobí čokoľvek, vyvolá akúkoľvek krízu, aby zastavil boje a vyvolal nejaké rokovania alebo medzinárodnú konferenciu. Preto útočí na jadrové elektrárne. Odhadujem, že mohol zaútočiť aj na plynovod a nabudúce vypustí do sveta napríklad slezinovú sneť (antrax – pozn. red.). Jednoducho je ochotný urobiť všetko, aby s ním svet začal zase hovoriť,“ domnieva sa bývalý český diplomat v Rusku.

Aj niektorí ruskí nezávislí politológovia si myslia, že Putin je ochotný zničiť si aj najväčší dopravný energetický projekt, aby šokoval a vydieral strachom z ďalších podobných akcií. Bez ohľadu na to, že by tým uzavrel baltskú plynovodnú cestu z Ruska do Európy pravdepodobne navždy.

USA: zisky založené na nešťastí spojencov

USA dlhodobo projekt Nord Stream kritizujú. Dávno pred inváziou na Ukrajinu vyvíjali značný diplomatický tlak na EÚ, predovšetkým na Nemecko, aby svoju závislosť od ruských energetických surovín obmedzilo. Americký prezident Joe Biden ešte začiatkom februára vyhlásil, že pokiaľ Rusi zaútočia na Ukrajinu, plyn Nord Streamom 2 prúdiť nebude. „Ukončíme to,“ povedal Biden doslova. To však neznamená, že dal rúry zničiť. Tieto osudové slová totiž predniesol v spoločnosti nemeckého kancelára Scholza, ktorý hneď potvrdil, že v prípade invázie Nemecko kohútiky uzavrie, čo sa potom aj stalo.

Ibaže Moskva poukazuje na to, že pre USA je čisto z ekonomického hľadiska likvidácia Nord Streamov výhodná. Výpadok vraj nahradí dovozom skvapalneného plynu európskym spotrebiteľom, čo už teraz vo veľkom robí. Ibaže po „smrti“ Nord Streamu cena plynu opäť vzrástla. Vzrástla by však zrejme aj bez zničenia plynovodov – trh reaguje na správy o možnom ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Okrem toho Nord Streamom 1 už plyn dávno neprúdi a NS 2 nikdy nebol spustený.

Takže skutočný motív Američania tiež nemajú, navyše bez štátov ležiacich v oblasti Baltského mora, čo sú dôležití americkí spojenci, by Washington takúto zložitú vojenskú akciu iba sotva mohol uskutočniť nikým nepozorovaný.

Ukrajina: všetky prostriedky na vlastnú záchranu sú legitímne

S pomocou západných expertov a techniky by zrejme Ukrajina operáciu dokázala zrealizovať, ale iba v prípade, že išlo o útok podvodnými dronmi. Klásť bomby k potrubiu v čase, keď sa stavalo, Ukrajinci nemohli.

Z pohľadu Kyjiva by motív zvalenia viny na Rusko zmysel mal – vyostrenie konfliktu medzi Ruskom a Západom by mohlo priniesť väčšiu pomoc ukrajinskej armáde, vyburcovanie rozpoltenej európskej verejnosti a ďalší dôkaz zločinnej podstaty Ruska vrátane prenesenia vojnových akcií de facto na európske územie.

Ukrajinu, prípadne jej spojencov, ale aj Rusko ostatne podozrievajú podľa nemeckého Tagesspiegelu aj nemecké tajné služby. Či ide čisto o „prvý nástrel“ verzií, alebo či existujú nejaké stopy vedúce k týmto krajinám, vedia len oni.

Rusi explicitne ešte spomínajú ako možného páchateľa Veľkú Britániu, ktorá má s EÚ zložité vzťahy a poškodila by naraz ako jej záujmy, tak aj záujmy znepriateleného Ruska. Dôkaz však opäť neprinášajú žiadny.

Jedni obviňujú druhých a naopak

Spoločným motívom všetkých, ktorí hoc len veľmi teoreticky pripadajú do úvahy, je zvalenie viny na protivníka. USA rovnako ako Ukrajina na Rusko, Rusko na USA a Britov.

Zvalenie viny na protivníka je logickým motívom – za taký čin totiž môže nasledovať patričná odplata. A tú sľubujú všetci všetkým.

NATO vyhlásilo, že „akýkoľvek zámerný útok na kritickú infraštruktúru spojencov vyvolá jednotnú a rozhodnú odpoveď“. K takej odpovedi však musia existovať jednoznačne pádne, presvedčivé a celkom nesporné dôkazy. Získať ich bude zrejme zložité a nebude to hneď. Efekt zo sabotáže potom stráca zmysel.

Rusi sa vyhrážajú niečím podobným. Iba v ich prípade sa s dôkazmi môže „roztrhnúť vrece“ – v Rusku v tejto chvíli nie je nikto, kto by kontroloval politické vedenie a vojenské velenie, nieto ešte tajné služby. Nepôsobia tam oficiálne západní experti, nezávislé médiá pracujú iba na diaľku zo zahraničia a stratili vo veľkej miere prístup k svojim zahraničným zdrojom.

Z tohto pohľadu sú potom ruské „dôkazy“ veľmi pochybné a neoveriteľné. V každom prípade už ruský vyšetrovací výbor začal vyšetrovanie – má vraj podozrenie na medzinárodný terorizmus.

Kotva za nič nemôže

Verzia o tom, že potrubia náhodne poškodila kotva nejakého plavidla, sa stala po štvrtkovej správe o ďalšom úniku plynovodu už na štvrtom mieste krajne nepravdepodobnou. V minulosti síce k podobným nehodám už došlo, napríklad v roku 2013 v Hongkongu, ale teraz je vzdialenosť jednotlivých otvorov príliš veľká, aby mohla byť obvinená kotva.

Navyše tlak v potrubí v prvých troch poškodených líniách klesol súčasne, čo vyvracia verziu náhodnej technologickej havárie.

O možných motívoch napovedajú dôsledky bezprecedentného činu – v Európe ide o prvý útok na strategický energovod. A končí sa tiež éra nepísanej nedotknuteľnosti tzv. kritickej infraštruktúry.

Čo včera ešte nebolo možné, a dnes je, vieme už od útokov na ukrajinské jadrové elektrárne.

Tie boli však predsa len na ukrajinskom území. Plynovod je úderom na európskom, respektíve medzinárodnom teritóriu. Teraz sú všetky súčasti strategickej európskej infraštruktúry vrátane zostávajúcich ropovodov a plynovodov vedúcich z Ruska do Európy v potenciálnom ohrození.

Keď nič iné, potom nervozitu, strach až paniku sa vyvolať niekomu podarilo. A to predovšetkým v krajinách, ktoré sú od ruských dodávok závislejšie než iné – v Maďarsku, Srbsku, na Slovensku, v Rakúsku, čiastočne v Nemecku, ale aj v Českej republike. Tu nesporne pribudne občanov, ktorí povedia svojim politikom: začnime s Rusmi radšej rokovať.

Rozkol v radoch protivníka, to je v bezvýchodiskovej situácii posledná nádej pre tých, ktorí nevíťazia. Bez ohľadu na to, kto na plynovod Nord Stream spáchal diverzný útok.