Ruskú ekonomiku zasiahnu odvody menej, ako si myslíme, mnohí sa však radšej skryjú alebo zmrzačia
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Státisíce ruských mužov, vydesených, nešťastných, nahnevaných, stoja v radoch pred hraničnými prechodmi, aby nemuseli nastúpiť do autobusov, ktoré ich majú odviezť do výcvikových vojenských táborov. Snažia sa utiecť, uplácať, poškodiť sa tak, aby z príslušných úst zaznelo: „Na vojenskú službu nespôsobilý.“
Každý podľa svojej nátury zareagoval na hrozbu, že sa o pár dní ocitne v zákopoch niekde na ukrajinskom fronte.
Niekto pokorne narukoval, iný narukoval s patričnou pompou a vlasteneckým nadšením, niekto sa snaží schovať. Skončiť v nemocnici bez nejakej zo svojich dvoch končatín alebo ešte horšie – stať sa „dvojstovkou“, ako armáda v ruskom vojenskom žargóne označuje padlých (ranení sú „trojstovky“), sa nikomu nechce.
Ekonomický paradox
Všetky spomenuté kategórie bez rozdielu, či už ide o utekajúcich, mobilizovaných, nespôsobilých, mŕtvych, alebo skrývajúcich sa, tvoria ľudia pre ruskú ekonomiku aj pre bežný život nepoužiteľní. Podľa odhadov nezávislých ruských politológov nakoniec „zmizne“ každý desiaty ruský muž – buď bude mobilizovaný, alebo sa mobilizácii bude snažiť vyhnúť, z vojny sa buď nevráti vôbec, alebo sa vráti, ale v neutešenom stave. Títo muži budú chýbať na trhu práce aj v spálňach.
Pre ruské ženy to znamená jedno: deficit fyzicky i psychicky zdravých, perspektívnych a spoľahlivých partnerov. K tomu, na čo bolo Rusko zvyknuté po 2. svetovej vojne – teda dolovať uhlie a klásť koľaje –, však teraz zrejme nedôjde.
Ekonómovia sa zatiaľ nemôžu zhodnúť, či bude mať mobilizácia pre ruské hospodárstvo katastrofálne následky, omnoho väčšie než všetky protizápadné sankcie dohromady, alebo sa s ňou ruská ekonomika nejako vyrovná. Zdá sa, že pravdu môžu mať obe skupiny. Ako je to možné?
