Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Päť miliardových káuz Smeru

Najväčšie zlodejiny nie sú tie, o ktorých sa najviac hovorí. Ak by sme to posudzovali podľa výšky peňazí, ktoré štát minul zbytočne, najväčšími škandálmi nebude piešťanské CT ani konferencia TechMatch.

Typický príbeh podvodu na verejných peniazoch si predstavujeme ako predražený tender, ktorý sa končí províziami delenými niekde na Cypre alebo v inom daňovom raji. Tie najväčšie zlyhania štátu, v ktorých prichádza krajina o najviac peňazí a najväčšie šance na zlepšenie života ľudí, sú oveľa zložitejšie.

Keď sme zoradili najväčšie, nielen najpopulárnejšie slovenské kauzy posledných desiatich rokov v približnom poradí podľa veľkosti škody, najznámejšie príbehy z verejného obstarávania tam zďaleka nehrali hlavnú rolu.

Len dve z piatich naozaj miliardových káuz posledných desiatich rokov súviseli so zlyhaniami vo verejnom obstarávaní. Ďalšie dve sú príbehom o tom, aké škody dokáže spôsobiť regulácia, keď sa jej zmocnia politické klany a verejnosť neskoro pochopí, o akú veľkú hru ide. A jedna je o tom, keď štát chce čo najviac minúť, nerozumie veci, a firmy to pochopia.

kauzy

 

1. PPP: Jedna miliarda v komíne, jedna sfalšovaná a dve ušetrené

Suma, ktorú napokon Slovensko prerobilo na troch diaľničných PPP projektoch prvej Ficovej vlády, nedosiahla viac miliárd eur len vďaka tomu, že dva z troch megaprojektov sa nepodarilo ukončiť. No aj ten najmenší – 52 kilometrov rýchlostnej cesty PR1bina je v spätnom pohľade slušnou výstrahou.

Len rozdiel v cene výstavby medzi tým, čo si účtoval koncesionár, a čo by to približne stálo štát pri tradičnom spôsobe obstarania výstavby, bol približne 400 miliónov eur. Ministerstvo dopravy k tomu číslu došlo začiatkom roku 2012 výpočtom, ktorý vychádzal z toho, že štát dokáže postaviť kilometer diaľnice v podobnom teréne v plnom profile (teda širšom ako rýchlostná cesta R1) za približne 8 miliónov eur.

Podobne dopadlo porovnanie nákladov na starostlivosť o kilometer už postavenej cesty. Koncesionár na to potreboval podľa prepočtov ministerstva dvojnásobok sumy toho, čo to stojí štátnu Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS). Sčasti pre vyšší štandard zabezpečovanej údržby, preto v tomto prípade ťažko určiť, aká časť stoviek miliónov eur navyše tvorí predraženie.

K sume zbytočne vyhodených peňazí treba ešte prirátať enormne vysoké náklady na financovanie. Tvoria ich úroky platené bankám a dividendy pre finančných investorov, ktoré takisto prepláca štát koncesionárovi v pravidelných splátkach. Štát si v tom čase požičiaval na dlhšie obdobie priamo za sotva 5 percent, cez koncesionára za vyše dvojnásobok.

„Práve dvojnásobne drahšie financovanie oproti štátnym dlhopisom tvorí najväčšiu časť predraženia PPP projektu,“ konštatovala vládna analýza z obdobia tesne pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2012.

Spočítané – za rozhodnutie stavať rýchlostnú cestu R1 Nitra – Tekovské Nemce a severný obchvat Banskej Bystrice cez PPP projekt, a nie klasicky, zaplatí Slovensko zrejme navyše podstatne viac ako miliardu eur.

Prečo to nie je téma a PPP Pr1bina je skôr symbolom vydareného projektu? Pretože diaľnica stojí a splátky sú rozložené na 30 rokov. Premiérovi, za ktorého vlády sa kontrakt zorganizoval, bude v čase posledných splátok za tento obchod už ťahať na osemdesiatku.

shooty siroky
Kresba: Shooty

Zvyšok príbehu PPP diaľnic dohodnutých za prvej Ficovej vlády je už pre krajinu veselší. Dva väčšie projekty, ktoré mali fakticky dokončiť diaľnicu D1 po Prešov, sa ani nezačali. Väčší stopla Európska komisia, ktorá reagovala na protesty ochranárov a Radičovej vláde to napokon stačilo zobrať na vedomie.

Keďže sa stopol aj kontrakt na tretí PPP úsek (s tunelom Višňové), dajú sa PPP plány Ficových vlád po rokoch porovnávať s cenami, za ktoré si tie isté úseky objednal neskôr štát v klasických tendroch. Rozdiel je znova astronomický – dve miliardy eur iba na stavebných nákladoch. Na financovaní je rozdiel pravdepodobne ešte väčší, doteraz ho nikto nevyčíslil.

Všetky predraženia PPP diaľnic boli síce formálne výsledkom podľa zákona organizovaných tendrov, no kľúčový problém nebol v súťažiach (hoci podozrenia na kartel nechýbali).

Dôležité bolo, že štát chcel stavať rýchlo, naraz, a za súkromné úvery, čím prudko dvihol ceny stavebných prác aj pôžičiek. Až tak, že keď najväčší z troch balíkov smeroval na vládu, museli podriadení ministra Ľubomíra Vážneho sfalšovať analýzu jej výhodnosti (obraz kontraktu vylepšili o približne miliardu eur).

Polícia po čase sfalšovanie potvrdila, vinníkov vypátrala, ale keďže sa napokon daný kontrakt nekonal, vec odložili s tým, že sa vlastne žiadna škoda nestala.

2. Eurofondy: Miliarda, ktorá nepríde

Prvou verejnou organizáciou, ktorá sa prestala tváriť, že Slovensko vyčerpá takmer všetky peniaze z druhého programovacieho obdobia eurofondov, bola pred mesiacom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

„Pri súčasnom tempe čerpania sa odhaduje, že z druhého programového obdobia sa nepodarí použiť približne jednu miliardu eur,“ povedala vo svojom stručnom komentári.

Začiatkom jesene neboli z približne 11 miliárd eur určených Slovensku vyčerpané približne dve miliardy eur, no množstvo projektov viditeľne finišovalo a vláda sa tak bude môcť počas celej predvolebnej kampane tváriť, že nevie, ako veľmi sa jej nepodarilo splniť cieľ.

shooty
Kresba: Shooty

Ak bude Ficova vláda napokon kritizovaná nie za kvalitu, s akou Slovensko čerpalo eurofondy, ale za nenaplnený objem, môže si za to sama. O opatreniach na zrýchľovanie hovorila predovšetkým ona.

Robert Kaliňák ako splnomocnenec Smeru pre verejné obstarávanie dával pred dvoma rokmi dokonca kvôli rýchlosti eurofondov schvaľovať zmeny v zákonoch v skrátenej lehote. Fico sa zasa pochválil tým, že pre Slovensko (spolu s Rumunskom) vybavil výnimku, podľa ktorej sme nemuseli všetko odčerpať do konca minulého, ale až tohto roka.

Nedočerpanie eurofondov krajinou nie je síce nič výnimočné, no ak Slovensko tak príde o miliardu eur, znova sa oživí otázka, či krajina na eurofondoch vôbec získava. Do rozpočtu Únie platíme vyše 700 miliónov eur ročne tak či tak, bez ohľadu na to, ako sa nám darí míňať eurofondy.

Smer v tomto prípade nemôže využiť ani výhovorku na inú vládu. Rýchlosť čerpania počas Radičovej vlády bola vyššia ako za prvej Ficovej. Hlavný problém vznikol zrejme ešte v roku 2006, keď trio Fico, Mečiar a Slota otvorilo dovtedajšie dohody s Úniou a prerobilo eurofondové plány na sedem rokov dopredu na svoj obraz. V praxi to znamenalo rok meškania už na začiatku programovacieho obdobia.

3. Baníci: Miliarda, ktorú ešte možno zachrániť

Spojenectvo Smeru a Hornonitrianskych baní sa stalo slávnym minulý mesiac vďaka nahrávke, ktorá hovorí o tom, ako vtedy ešte poslanec Smeru Vladimír Jánoš balí do alobalu bankovky prinesené od riaditeľa baní Petra Čičmanca.

Kým presnosť výpovede poslancovej manželky možno spochybniť, fakty o miliardovej zbytočnej pomoci baniam vďaka vládam Smeru sú nesporné.

Prvé rozhodnutie dotovať Hornonitrianske bane a zachovať tak v regióne Prievidze zamestnanosť síce neurobila Ficova vláda, ešte pred desiatimi rokmi ho pretlačil minister hospodárstva Pavol Rusko.

Smer ho však roky tlačil ďalej, až napokon v septembri tohto roka vydalo ministerstvo hospodárstva rozhodnutie podporovať bane na ďalších 15 rokov, čo bude stáť spotrebiteľov minimálne miliardu eur.

Slovenské hnedouhoľné bane sa s málo horľavým uhlím ťaženým hlbinne nemali prakticky nikdy šancu presadiť na trhu. Jediný možný odberateľ baní s približne 4-tisíc ľuďmi boli vždy uhoľné elektrárne v Novákoch, ktoré už po privatizácii nechceli kupovať predražené uhlie.

Priamu podporu európske pravidlá zakázali, štát to však vyriešil takzvaným všeobecným hospodárskym záujmom. Elektrárňam prikázal, koľko elektriny musia zo slovenského hnedého uhlia vyrobiť s tým, že straty im preplatí energetická sústava.

2015-11-05-ZlataBana
Kresba: Shooty

V praxi to znamená, že priemerná slovenská domácnosť zaplatí za elektrinu o približne 15 eur ročne viac, ako by musela, ak by štát nepodporoval Hornonitrianske bane.

A podľa Smeru by to tak malo pokračovať aj v budúcnosti. „To boli naivné predstavy v 90. rokoch, že sa nahradí baníctvo inými činnosťami. Je tu zamestnaných niekoľko tisíc ľudí, ktorí potrebujú mať istotu, že budú chodiť do roboty. Sú projekty, kde vláda môže aktívne vstupovať a kde môžeme spoločne rozmýšľať, ako na ďalších 10, 20, 30 rokov garantovať ťažbu hnedého uhlia v tomto regióne,“ vyhlásil premiér Fico pred tromi rokmi a slovo dodržal.

Vláda najprv na jar tohto roka schválila nenápadne vágne uznesenie o všeobecnom hospodárskom záujme na výrobe elektriny z hnedého uhlia až do roku 2030. Ministerstvo hospodárstva však v septembri vydalo rozhodnutie, ktoré to Slovenským elektrárňam prikázalo, a voči ktorému sa nedá odvolať.

Ak by rozhodnutie pokračovať v Novákoch až do roku 2030 ostalo v platnosti, každý rok by na tom krajina prerábala približne sto miliónov eur. Zastaviť to môže len vláda, ktorá by sa odhodlala zrušiť vládne uznesenie, ale aj prípadný tlak Európskej komisie. Kým ministri podpisovali podporu baniam každý rok len na rok, dalo sa to ešte formálne vysvetliť potrebami energetiky, no uznesenie na 15 rokov môže Brusel začať prešetrovať ako neoprávnenú štátnu pomoc.

4. Energia zo slnka: Miliarda, ktorej sa bojíme dotknúť

Slovenskí spotrebitelia platia v cenách elektriny daň za to, že sa tu spaľuje hnedé uhlie, vlastne dvakrát. Prvý raz v poplatku za samotnú výrobu elektriny z uhlia, druhý raz za to, že Slovensko takú neekologickú výrobu musí vyvažovať zelenými zdrojmi.

A ich podpora najmä cez fotovoltické elektrárne je taká nešikovná, že kým podiel zelených zdrojov rastie pomaly, zelení investori na tom v 15 rokov garantovanej schéme zarobia na úkor spotrebiteľov rádovo miliardu eur.

Slovensko sa ako člen Únie zaviazalo, že do roku 2020 budeme mať v zelených zdrojoch 14 percent energetickej spotreby krajiny. Na výber malo okrem podpory biopalív v pohonných hmotách zvýšenie podielu výroby elektriny z vetra, slnka a biomasy.

Kresba: Shooty
Kresba: Shooty

Boom slnečných elektrární začal, keď za prvej Ficovej vlády regulačný úrad vydal výnos o podpore fotovoltických elektrární, z ktorého bolo jasné, že na investícii do nich sa bude dať zarobiť veľmi slušne.

Kľúčové povolenie však nerozdávalo ani ministerstvo hospodárstva, ani regulačný úrad, ale prideľovalo sa systémom „prvý berie“ v štátnej firme Slovenská energetizačná a prenosová sústava.

Keď tam investori skoro ráno v dohodnutý deň prišli a odovzdali žiadosť, celý objem už bol rozdaný.

Kto už vložil čas do zháňania peňazí a know-how do prípravy fotovoltiky, sa tak musel dohodnúť s ľuďmi, ktorí vedeli, ako k papierom od štátneho podniku prísť.

Formálne bol vtedy ministrom hospodárstva Ľubomír Jahnátek, no každý v brandži vedel, že garantom energetiky Smeru je Jozef Brhel.

Ktokoľvek stojí za fotovoltickými elektrárňami v súčasnosti, ich podpora vyjde spotrebiteľov na približne 200 miliónov ročne. To je viac ako podpora hnedého uhlia a približne dvojnásobok podpory zvyšných zelených zdrojov.

Čo je však dôležité, za tieto peniaze dostáva krajina veľmi málo. Fotovoltika tvorí menej ako pol percenta energetických zdrojov, no smeruje do nej väčšina dotácií.

Tie sú dohodnuté na 15 rokov od termínov spustenia, ktoré boli v rokoch 2010 a 2011. Majitelia fotovoltiky odvtedy dostávajú garantované výkupné ceny, ktoré sú nielen vysoko nad trhovými cenami elektriny, ale aj nad výškou podpory, ktorú fotovoltike dávali v tom čase iné krajiny.

Ak by Slovensko podporovalo slnečné elektrárne spustené v prvých dvoch rokoch porovnateľnými cenami ako zvyšok Európy, ročne by sme za elektrinu platili o približne 50 miliónov eur menej.

A ak by sa krajina už za prvej vlády Smeru sústredila viac na podporu iných zelených elektrární, ročne by sme oproti podpore fotovoltiky platili najmenej o 100 miliónov eur menej. A to celých 15 rokov. 

To, že ceny zariadení na slnečné elektrárne vďaka novým technológiám prudko klesajú, nemá na garantované platby slovenským majiteľom fotovoltiky žiaden vplyv.

Česko podobnú haváriu riešilo zmenou zákona, ktorou sľúbenú podporu jednoducho odvolalo. Súdne spory, ktoré tým vznikli, zatiaľ vyhráva. Na Slovensku o niečom takom nie je ani debata.

Slovenský premiér síce pred dvoma rokmi raz prudko vystúpil proti vysokej podpore fotovoltiky. No odvtedy sa neudialo nič. V tomto prípade odvahu ísť na arbitráže predseda Smeru nenašiel.

5. Slovensko.sk: Miliarda, ktorá nás len rozčúli

Spätne sa zdá, že približne miliarda eur na informatizáciu verejnej správy za jedno programovacie obdobie bolo jednoducho príliš veľké sústo na to, aby sa to dalo zvládnuť. Ministerstvo financií, ktoré za prvej Ficovej vlády štart agendy spravovalo, nemalo dosť skúseností na to, aby odolalo návrhom riešení, ktoré štátu podsúvali súkromné firmy.

Rozdiel medzi tým, ako problematike rozumeli firmy a štátni úradníci, bol obrovský, pod „komplexnosť riešenia“ alebo „potrebu vysokého stupňa bezpečnosti“ bolo preto možné skryť objednávku čohokoľvek.

2015-11-02-e-government
Kresba: Shooty

Nepomohlo ani to, že Ján Počiatek bol v IT brandži doma – kým prišiel do politiky, šéfoval slovenskej pobočke Telenoru. Išlo predsa o jedinečnú šancu skokovo zmeniť slovenskú byrokraciu za cudzie (európske) peniaze.

Predraženie a objednávka nepotrebných súčastí však nebola jediný problém. Približne 150 kontraktov, z ktorých sa skladá eurofondová informatizácia, bola veľká záťaž aj na slovenskú IT sféru. Okrem pár firiem, ktoré sa demonštratívne odmietli hodovania zúčastniť, pritom pre štát robili prakticky všetci.

Taký nápor by zrejme ťažko zmanažovali aj skúsené súkromné koncerny, štátni úradníci tak nemali reálnu šancu posúdiť kvalitu toho, čo im firmy napokon v realite dodávajú. A keďže vedeli, že mnoho z veľkých dodávateľov má politické krytie Smeru (znova Jozef Brhel), mohla chýbať aj odvaha.

Okrem toho, reč bola o eurofondových projektoch, ktorých kritika alebo meškanie by mohlo spôsobiť, že ich Brusel nepreplatí. To sa v tom čase zdalo ako väčší hriech, než vytvorenie systémov, ktoré sú pre používateľov buď nepoužiteľné alebo im len sťažujú prácu.

kauzy_web

Verejné obstarávanie? Reč je o 5 miliardách ročne

Samozrejme, aj mierne zlacnenie výsledkov tendrov by krajine prinieslo stovky miliónov eur ročne. Presnú štatistiku, koľko zaplatí ročne štát a všetky ostatné verejné inštitúcie za vysúťažené tovary a služby, nikto nevedie. Najbližšie sú štatistiky Transparency International a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré každý rok zrátavajú objem dokončených tendrov.

Väčší výkyv v objednávkach diaľnic či nárasty a poklesy dané stavom čerpania eurofondov celkovým objemom verejných obstarávaní mávajú aj rádovo v miliardách eur. V priemere však možno tvrdiť, že cez oficiálne tendre si slovenské verejné inštitúcie objednávajú ročne tovary a služby za 5 miliárd eur.

Šikovná vláda, ktorá by dokázala stlačiť vysúťažené ceny v priemere o 10 – 15 percent, by tak ušetrila ročne percento HDP. Slovensko by za tie peniaze mohlo napríklad zdvojnásobiť výdavky na armádu a dať ich na úroveň, ku ktorej sme sa zaviazali v NATO. Alebo skokom o štvrtinu zvýšiť sumu pre celé školstvo.

Dnes na DennikE.sk

  • Štrajk: Trnavská PSA musela priebežne zastavovať výrobu, pre blokádu hraníc počas štrajku autodopravcov
  • Vláda: Ministri dnes rozhodnú o zvýšení kúpnej ceny za Národný futbalový štadión
  • Aerolínie: British Airways zrušili pre koronavírus lety do pevninskej Číny
  • Ekonomický newsfilter: Kmotrík chce za štadión viac, zvýšenie ceny štátu neprinesie úžitok
Zdieľať

Jaroslav Haščák by chcel vyzerať ako normálny podnikateľ, ale nie je

Jaroslav Haščák počas prestávky súdneho pojednávania. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jaroslav Haščák počas prestávky súdneho pojednávania. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jaroslav Haščák by chcel vyzerať ako normálny podnikateľ, ale nie je, píše Konštantín Čikovský v texte o kariére šéfa Penty. „Možno napokon vykľučkuje zo všetkého tak, že ostane na slobode. Nebude sa však môcť čudovať, že o jeho vine dnes už nepochybuje nikto.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Košický U.S. Steel považuje štrajk autodopravcov za nebezpečný. „V čase, keď ideme na dve pece z troch kvôli problémom na európskom trhu s oceľou, považujeme blokovanie ciest za nebezpečné,“ povedal hovorca oceliarní Ján Bača.

Podľa jeho slov, ak produkty oceliarní nedorazia podľa objednávky do cieľa „hrozí, že sme naše plechy vyrobili, predali, ale načas nedoručili a nakoniec možno stratíme zákazníka“. Oceliarne by v tomto prípade žiadali náhradu vzniknutej škody od organizátorov štrajku.

„Právo na protest by nemalo brániť iným užívať cesty. Regionálni dopravcovia týmto spôsobom berú ostatných dopravcov a aj výrobcov ako rukojemníkov,“ dodal Bača.

Zdieľať

Trnavská automobilka PSA musela pre štrajk autodopravcov priebežne zastavovať výrobu na jednotlivých prevádzkach. Dôvodom sú zablokované kamióny s dielcami, ktoré zostali stáť na hraničných priechodoch. Situácia sa môže ďalej komplikovať.

K prerušeniam produkcie došlo v utorok večer, informoval hovorca PSA Peter Švec.

Kamióny so súčiastkami stáli najmä na hraniciach s Poľskom, ale aj s Českom a Maďarskom. PSA sa dielcami čiastočne predzásobila.

„Problém sa pre nás komplikuje aj tým, že nielen kamióny od dodávateľov k nám, ale aj kamióny k dodávateľom sa teraz nevedia dostať,“ približuje Švec.

Únia autodopravcov Slovenska v utorok obnovila protestné zhromaždenia na hraničných priechodoch a blokuje ich. Tvrdí, že vláda odmieta akceptovať jej požiadavky a k dohode nedošlo. (tasr)

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Kmotrík pýta od vlády za štadión znova viac, rozumné je trvať na starej cene +

  • Panika trhov z čínskeho vírusu sa zmenšila
  • Autobusári nezískali od Luntera novú zmluvu a ustúpili
  • Avast si poškodil meno, predával podrobné dáta o užívateľoch
Zdieľať

Trnavská automobilka PSA tvrdí, že pre štrajk autodopravcov hrozí zastavenie výroby. Dôvodom sú podľa hovorcu Petra Šveca blokované kamióny na hraniciach, predovšetkým z Poľska.

Zdieľať

Mesto Ružomberok zakázalo protest autodopravcov. Polícia tvrdí, že akcia sa koná na nebezpečnom mieste a v zlom počasí.

Celé stanovisko mesta:

Zástupcovia mesta Ružomberok v neskorých hodinách 28. 1. 2020 podpísali rozhodnutie, ktorým sa zakazuje zhromaždenie Únie autodopravcov Slovenska, ktoré sa koná 28. 1. 2020 v meste Ružomberok.

Mesto Ružomberok tak konalo na základe podnetu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku zo dňa 28. 1. 2020 s poukazom na ustanovenie o zhromažďovacom práve. Vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky OR PZ vyhodnotilo, že zhromaždenie sa koná na nebezpečnom mieste, kde účastníkom hrozí závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie. So zreteľom k nedostatočnej viditeľnosti, hustému sneženiu vzniklo riziko ohrozenia zdravia účastníkov zhromaždenia, ale aj okolo jazdiacich vodičov vozidiel. Zhromaždenie sa vykonáva v mieste, kde vzhľadom ku klimatickým podmienkam dochádza k výraznému obmedzeniu dopravy, bezpečnému prejazdu vozidiel záchranných zložiek, prejazdnosti vozidiel údržby a situácia je momentálne v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. Takéto zhromaždenie môže závažným spôsobom ohroziť život a zdravie obyvateľov.

Mesto Ružomberok sa vo svojom rozhodnutí opiera aj o niektoré závažné nedostatky oznámenia zo strany únie autodopravcov. Dňa 28. 1. 2020 bolo mestu v ranných hodinách doručené oznámenie o konaní zhromaždenia. Podľa zákona o zhromažďovacom práve je zvolávateľ povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní pred dňom jeho konania. Zároveň v oznámení, ktoré mesto dostalo v ranných hodinách dňa zhromaždenia, neboli uvedené údaje o účele zhromaždenia a predpokladanom čase jeho ukončenia, údaje o predpokladanom počte účastníkov zhromaždenia a iné.

Uvedené dôvody sú právne relevantnými dôvodmi na zakázanie verejného zhromaždenia dňa 28. 1. 2020 v meste Ružomberok. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Zdieľať

Národná banka Slovenska tvrdí, že žiadne hromadné prepúšťanie nechystá, o prácu má prísť asi desať zamestnancov. „Začali sme proces reštrukturalizácie. Nie je to hromadné prepúšťanie.“

Informáciu o možnom hromadnom prepúšťaní, ktoré by sa mohlo dotknúť 79 ľudí, priniesol Index. Vychádzal z informácie ústredia práce, ktoré Indexu napísalo, že evidujú nahlášku od zamestnávateľa, ktorý vykonáva „činnosti centrálnej banky“.

Túto činnosť na Slovensku vykonáva iba Národná banka Slovenska.

„Národná banka Slovenska začala proces reštrukturalizácie. Nie je to hromadné prepúšťanie. Týka sa úseku obozretného dohľadu a úseku regulácie a ochrany finančných spotrebiteľov k 1.3. 2020. Predpokladáme, že sa reštrukturalizácia dotkne približne desiatich zamestnancov,“ uviedla NBS v stanovisku, ktoré poskytla Denníku E.

Podľa poslednej správy o výsledku hospodárenia NBS ku koncu roka 2018 zamestnávala 1110 ľudí.

Zdieľať

SAD Zvolen sa v stredu nezúčastní na rokovaní s vedením Banskobystrického kraja. Členovia predstavenstva firmy to oznámili v liste predsedovi kraja Jánovi Lunterovi. (tasr)

Zdieľať

Philips zvažuje predaj divízie domácich spotrebičov, ktorá vyrába napríklad kávovary, vysávače alebo čističky vzduchu. Po oddelení divízií na výrobu osvetlenia a spotrebnej elektroniky sa sústreďuje najmä na zdravotnícke technológie.

Tržby Philipsu z predaja domácich spotrebičov vlani dosiahli 2,3 miliardy eur. K predaju divízie by mohlo dôjsť do polovice roka 2021.

„Táto divízia nie je strategicky vhodná pre našu budúcnosť ako lídra v oblasti zdravotníckych technológií,“ cituje Reuters šéfa Philipsu Fransa van Houtena.

Celkové tržby Philipsu vlani poskočili o 4 % na 19,5 miliardy eur.

Zdieľať

Ryanair varoval pred prepúšťaním pilotov a palubného personálu a zatváraním ďalších základní. Dôvodom hroziacich reštrikcií je opätovný odklad dodávok uzemnených lietadiel Boeing 737 Max. Letecká spoločnosť očakáva prvé kusy na jeseň.

Dopravca v internom dokumente uvádza, že prvé stroje 737 Max by mohol prevziať najskôr v septembri alebo októbri, píše Reuters.

Ryanair sa spoliehal na to, že ich bude mať k dispozícii v júni a zaradí ich do letového plánu na letnú sezónu.

Lietadlá 737 Max boli najpredávanejším modelom z flotily Boeingu. Regulátori po celom svete ich odstavili vlani v marci po dvoch tragických nehodách zapríčinených softvérovou chybou stroja.

Ryanair disponuje viac ako 450 lietadlami. Od Boeingu má objednaných 210 strojov 737 Max.

Boeing očakáva, že regulátori povolia návrat problematického lietadla do prevádzky zhruba v polovici roka.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať