Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Päť miliardových káuz Smeru

Najväčšie zlodejiny nie sú tie, o ktorých sa najviac hovorí. Ak by sme to posudzovali podľa výšky peňazí, ktoré štát minul zbytočne, najväčšími škandálmi nebude piešťanské CT ani konferencia TechMatch.

Typický príbeh podvodu na verejných peniazoch si predstavujeme ako predražený tender, ktorý sa končí províziami delenými niekde na Cypre alebo v inom daňovom raji. Tie najväčšie zlyhania štátu, v ktorých prichádza krajina o najviac peňazí a najväčšie šance na zlepšenie života ľudí, sú oveľa zložitejšie.

Keď sme zoradili najväčšie, nielen najpopulárnejšie slovenské kauzy posledných desiatich rokov v približnom poradí podľa veľkosti škody, najznámejšie príbehy z verejného obstarávania tam zďaleka nehrali hlavnú rolu.

Len dve z piatich naozaj miliardových káuz posledných desiatich rokov súviseli so zlyhaniami vo verejnom obstarávaní. Ďalšie dve sú príbehom o tom, aké škody dokáže spôsobiť regulácia, keď sa jej zmocnia politické klany a verejnosť neskoro pochopí, o akú veľkú hru ide. A jedna je o tom, keď štát chce čo najviac minúť, nerozumie veci, a firmy to pochopia.

kauzy

 

1. PPP: Jedna miliarda v komíne, jedna sfalšovaná a dve ušetrené

Suma, ktorú napokon Slovensko prerobilo na troch diaľničných PPP projektoch prvej Ficovej vlády, nedosiahla viac miliárd eur len vďaka tomu, že dva z troch megaprojektov sa nepodarilo ukončiť. No aj ten najmenší – 52 kilometrov rýchlostnej cesty PR1bina je v spätnom pohľade slušnou výstrahou.

Len rozdiel v cene výstavby medzi tým, čo si účtoval koncesionár, a čo by to približne stálo štát pri tradičnom spôsobe obstarania výstavby, bol približne 400 miliónov eur. Ministerstvo dopravy k tomu číslu došlo začiatkom roku 2012 výpočtom, ktorý vychádzal z toho, že štát dokáže postaviť kilometer diaľnice v podobnom teréne v plnom profile (teda širšom ako rýchlostná cesta R1) za približne 8 miliónov eur.

Podobne dopadlo porovnanie nákladov na starostlivosť o kilometer už postavenej cesty. Koncesionár na to potreboval podľa prepočtov ministerstva dvojnásobok sumy toho, čo to stojí štátnu Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS). Sčasti pre vyšší štandard zabezpečovanej údržby, preto v tomto prípade ťažko určiť, aká časť stoviek miliónov eur navyše tvorí predraženie.

K sume zbytočne vyhodených peňazí treba ešte prirátať enormne vysoké náklady na financovanie. Tvoria ich úroky platené bankám a dividendy pre finančných investorov, ktoré takisto prepláca štát koncesionárovi v pravidelných splátkach. Štát si v tom čase požičiaval na dlhšie obdobie priamo za sotva 5 percent, cez koncesionára za vyše dvojnásobok.

„Práve dvojnásobne drahšie financovanie oproti štátnym dlhopisom tvorí najväčšiu časť predraženia PPP projektu,“ konštatovala vládna analýza z obdobia tesne pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2012.

Spočítané – za rozhodnutie stavať rýchlostnú cestu R1 Nitra – Tekovské Nemce a severný obchvat Banskej Bystrice cez PPP projekt, a nie klasicky, zaplatí Slovensko zrejme navyše podstatne viac ako miliardu eur.

Prečo to nie je téma a PPP Pr1bina je skôr symbolom vydareného projektu? Pretože diaľnica stojí a splátky sú rozložené na 30 rokov. Premiérovi, za ktorého vlády sa kontrakt zorganizoval, bude v čase posledných splátok za tento obchod už ťahať na osemdesiatku.

shooty siroky
Kresba: Shooty

Zvyšok príbehu PPP diaľnic dohodnutých za prvej Ficovej vlády je už pre krajinu veselší. Dva väčšie projekty, ktoré mali fakticky dokončiť diaľnicu D1 po Prešov, sa ani nezačali. Väčší stopla Európska komisia, ktorá reagovala na protesty ochranárov a Radičovej vláde to napokon stačilo zobrať na vedomie.

Keďže sa stopol aj kontrakt na tretí PPP úsek (s tunelom Višňové), dajú sa PPP plány Ficových vlád po rokoch porovnávať s cenami, za ktoré si tie isté úseky objednal neskôr štát v klasických tendroch. Rozdiel je znova astronomický – dve miliardy eur iba na stavebných nákladoch. Na financovaní je rozdiel pravdepodobne ešte väčší, doteraz ho nikto nevyčíslil.

Všetky predraženia PPP diaľnic boli síce formálne výsledkom podľa zákona organizovaných tendrov, no kľúčový problém nebol v súťažiach (hoci podozrenia na kartel nechýbali).

Dôležité bolo, že štát chcel stavať rýchlo, naraz, a za súkromné úvery, čím prudko dvihol ceny stavebných prác aj pôžičiek. Až tak, že keď najväčší z troch balíkov smeroval na vládu, museli podriadení ministra Ľubomíra Vážneho sfalšovať analýzu jej výhodnosti (obraz kontraktu vylepšili o približne miliardu eur).

Polícia po čase sfalšovanie potvrdila, vinníkov vypátrala, ale keďže sa napokon daný kontrakt nekonal, vec odložili s tým, že sa vlastne žiadna škoda nestala.

2. Eurofondy: Miliarda, ktorá nepríde

Prvou verejnou organizáciou, ktorá sa prestala tváriť, že Slovensko vyčerpá takmer všetky peniaze z druhého programovacieho obdobia eurofondov, bola pred mesiacom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

„Pri súčasnom tempe čerpania sa odhaduje, že z druhého programového obdobia sa nepodarí použiť približne jednu miliardu eur,“ povedala vo svojom stručnom komentári.

Začiatkom jesene neboli z približne 11 miliárd eur určených Slovensku vyčerpané približne dve miliardy eur, no množstvo projektov viditeľne finišovalo a vláda sa tak bude môcť počas celej predvolebnej kampane tváriť, že nevie, ako veľmi sa jej nepodarilo splniť cieľ.

shooty
Kresba: Shooty

Ak bude Ficova vláda napokon kritizovaná nie za kvalitu, s akou Slovensko čerpalo eurofondy, ale za nenaplnený objem, môže si za to sama. O opatreniach na zrýchľovanie hovorila predovšetkým ona.

Robert Kaliňák ako splnomocnenec Smeru pre verejné obstarávanie dával pred dvoma rokmi dokonca kvôli rýchlosti eurofondov schvaľovať zmeny v zákonoch v skrátenej lehote. Fico sa zasa pochválil tým, že pre Slovensko (spolu s Rumunskom) vybavil výnimku, podľa ktorej sme nemuseli všetko odčerpať do konca minulého, ale až tohto roka.

Nedočerpanie eurofondov krajinou nie je síce nič výnimočné, no ak Slovensko tak príde o miliardu eur, znova sa oživí otázka, či krajina na eurofondoch vôbec získava. Do rozpočtu Únie platíme vyše 700 miliónov eur ročne tak či tak, bez ohľadu na to, ako sa nám darí míňať eurofondy.

Smer v tomto prípade nemôže využiť ani výhovorku na inú vládu. Rýchlosť čerpania počas Radičovej vlády bola vyššia ako za prvej Ficovej. Hlavný problém vznikol zrejme ešte v roku 2006, keď trio Fico, Mečiar a Slota otvorilo dovtedajšie dohody s Úniou a prerobilo eurofondové plány na sedem rokov dopredu na svoj obraz. V praxi to znamenalo rok meškania už na začiatku programovacieho obdobia.

3. Baníci: Miliarda, ktorú ešte možno zachrániť

Spojenectvo Smeru a Hornonitrianskych baní sa stalo slávnym minulý mesiac vďaka nahrávke, ktorá hovorí o tom, ako vtedy ešte poslanec Smeru Vladimír Jánoš balí do alobalu bankovky prinesené od riaditeľa baní Petra Čičmanca.

Kým presnosť výpovede poslancovej manželky možno spochybniť, fakty o miliardovej zbytočnej pomoci baniam vďaka vládam Smeru sú nesporné.

Prvé rozhodnutie dotovať Hornonitrianske bane a zachovať tak v regióne Prievidze zamestnanosť síce neurobila Ficova vláda, ešte pred desiatimi rokmi ho pretlačil minister hospodárstva Pavol Rusko.

Smer ho však roky tlačil ďalej, až napokon v septembri tohto roka vydalo ministerstvo hospodárstva rozhodnutie podporovať bane na ďalších 15 rokov, čo bude stáť spotrebiteľov minimálne miliardu eur.

Slovenské hnedouhoľné bane sa s málo horľavým uhlím ťaženým hlbinne nemali prakticky nikdy šancu presadiť na trhu. Jediný možný odberateľ baní s približne 4-tisíc ľuďmi boli vždy uhoľné elektrárne v Novákoch, ktoré už po privatizácii nechceli kupovať predražené uhlie.

Priamu podporu európske pravidlá zakázali, štát to však vyriešil takzvaným všeobecným hospodárskym záujmom. Elektrárňam prikázal, koľko elektriny musia zo slovenského hnedého uhlia vyrobiť s tým, že straty im preplatí energetická sústava.

2015-11-05-ZlataBana
Kresba: Shooty

V praxi to znamená, že priemerná slovenská domácnosť zaplatí za elektrinu o približne 15 eur ročne viac, ako by musela, ak by štát nepodporoval Hornonitrianske bane.

A podľa Smeru by to tak malo pokračovať aj v budúcnosti. „To boli naivné predstavy v 90. rokoch, že sa nahradí baníctvo inými činnosťami. Je tu zamestnaných niekoľko tisíc ľudí, ktorí potrebujú mať istotu, že budú chodiť do roboty. Sú projekty, kde vláda môže aktívne vstupovať a kde môžeme spoločne rozmýšľať, ako na ďalších 10, 20, 30 rokov garantovať ťažbu hnedého uhlia v tomto regióne,“ vyhlásil premiér Fico pred tromi rokmi a slovo dodržal.

Vláda najprv na jar tohto roka schválila nenápadne vágne uznesenie o všeobecnom hospodárskom záujme na výrobe elektriny z hnedého uhlia až do roku 2030. Ministerstvo hospodárstva však v septembri vydalo rozhodnutie, ktoré to Slovenským elektrárňam prikázalo, a voči ktorému sa nedá odvolať.

Ak by rozhodnutie pokračovať v Novákoch až do roku 2030 ostalo v platnosti, každý rok by na tom krajina prerábala približne sto miliónov eur. Zastaviť to môže len vláda, ktorá by sa odhodlala zrušiť vládne uznesenie, ale aj prípadný tlak Európskej komisie. Kým ministri podpisovali podporu baniam každý rok len na rok, dalo sa to ešte formálne vysvetliť potrebami energetiky, no uznesenie na 15 rokov môže Brusel začať prešetrovať ako neoprávnenú štátnu pomoc.

4. Energia zo slnka: Miliarda, ktorej sa bojíme dotknúť

Slovenskí spotrebitelia platia v cenách elektriny daň za to, že sa tu spaľuje hnedé uhlie, vlastne dvakrát. Prvý raz v poplatku za samotnú výrobu elektriny z uhlia, druhý raz za to, že Slovensko takú neekologickú výrobu musí vyvažovať zelenými zdrojmi.

A ich podpora najmä cez fotovoltické elektrárne je taká nešikovná, že kým podiel zelených zdrojov rastie pomaly, zelení investori na tom v 15 rokov garantovanej schéme zarobia na úkor spotrebiteľov rádovo miliardu eur.

Slovensko sa ako člen Únie zaviazalo, že do roku 2020 budeme mať v zelených zdrojoch 14 percent energetickej spotreby krajiny. Na výber malo okrem podpory biopalív v pohonných hmotách zvýšenie podielu výroby elektriny z vetra, slnka a biomasy.

Kresba: Shooty
Kresba: Shooty

Boom slnečných elektrární začal, keď za prvej Ficovej vlády regulačný úrad vydal výnos o podpore fotovoltických elektrární, z ktorého bolo jasné, že na investícii do nich sa bude dať zarobiť veľmi slušne.

Kľúčové povolenie však nerozdávalo ani ministerstvo hospodárstva, ani regulačný úrad, ale prideľovalo sa systémom „prvý berie“ v štátnej firme Slovenská energetizačná a prenosová sústava.

Keď tam investori skoro ráno v dohodnutý deň prišli a odovzdali žiadosť, celý objem už bol rozdaný.

Kto už vložil čas do zháňania peňazí a know-how do prípravy fotovoltiky, sa tak musel dohodnúť s ľuďmi, ktorí vedeli, ako k papierom od štátneho podniku prísť.

Formálne bol vtedy ministrom hospodárstva Ľubomír Jahnátek, no každý v brandži vedel, že garantom energetiky Smeru je Jozef Brhel.

Ktokoľvek stojí za fotovoltickými elektrárňami v súčasnosti, ich podpora vyjde spotrebiteľov na približne 200 miliónov ročne. To je viac ako podpora hnedého uhlia a približne dvojnásobok podpory zvyšných zelených zdrojov.

Čo je však dôležité, za tieto peniaze dostáva krajina veľmi málo. Fotovoltika tvorí menej ako pol percenta energetických zdrojov, no smeruje do nej väčšina dotácií.

Tie sú dohodnuté na 15 rokov od termínov spustenia, ktoré boli v rokoch 2010 a 2011. Majitelia fotovoltiky odvtedy dostávajú garantované výkupné ceny, ktoré sú nielen vysoko nad trhovými cenami elektriny, ale aj nad výškou podpory, ktorú fotovoltike dávali v tom čase iné krajiny.

Ak by Slovensko podporovalo slnečné elektrárne spustené v prvých dvoch rokoch porovnateľnými cenami ako zvyšok Európy, ročne by sme za elektrinu platili o približne 50 miliónov eur menej.

A ak by sa krajina už za prvej vlády Smeru sústredila viac na podporu iných zelených elektrární, ročne by sme oproti podpore fotovoltiky platili najmenej o 100 miliónov eur menej. A to celých 15 rokov. 

To, že ceny zariadení na slnečné elektrárne vďaka novým technológiám prudko klesajú, nemá na garantované platby slovenským majiteľom fotovoltiky žiaden vplyv.

Česko podobnú haváriu riešilo zmenou zákona, ktorou sľúbenú podporu jednoducho odvolalo. Súdne spory, ktoré tým vznikli, zatiaľ vyhráva. Na Slovensku o niečom takom nie je ani debata.

Slovenský premiér síce pred dvoma rokmi raz prudko vystúpil proti vysokej podpore fotovoltiky. No odvtedy sa neudialo nič. V tomto prípade odvahu ísť na arbitráže predseda Smeru nenašiel.

5. Slovensko.sk: Miliarda, ktorá nás len rozčúli

Spätne sa zdá, že približne miliarda eur na informatizáciu verejnej správy za jedno programovacie obdobie bolo jednoducho príliš veľké sústo na to, aby sa to dalo zvládnuť. Ministerstvo financií, ktoré za prvej Ficovej vlády štart agendy spravovalo, nemalo dosť skúseností na to, aby odolalo návrhom riešení, ktoré štátu podsúvali súkromné firmy.

Rozdiel medzi tým, ako problematike rozumeli firmy a štátni úradníci, bol obrovský, pod „komplexnosť riešenia“ alebo „potrebu vysokého stupňa bezpečnosti“ bolo preto možné skryť objednávku čohokoľvek.

2015-11-02-e-government
Kresba: Shooty

Nepomohlo ani to, že Ján Počiatek bol v IT brandži doma – kým prišiel do politiky, šéfoval slovenskej pobočke Telenoru. Išlo predsa o jedinečnú šancu skokovo zmeniť slovenskú byrokraciu za cudzie (európske) peniaze.

Predraženie a objednávka nepotrebných súčastí však nebola jediný problém. Približne 150 kontraktov, z ktorých sa skladá eurofondová informatizácia, bola veľká záťaž aj na slovenskú IT sféru. Okrem pár firiem, ktoré sa demonštratívne odmietli hodovania zúčastniť, pritom pre štát robili prakticky všetci.

Taký nápor by zrejme ťažko zmanažovali aj skúsené súkromné koncerny, štátni úradníci tak nemali reálnu šancu posúdiť kvalitu toho, čo im firmy napokon v realite dodávajú. A keďže vedeli, že mnoho z veľkých dodávateľov má politické krytie Smeru (znova Jozef Brhel), mohla chýbať aj odvaha.

Okrem toho, reč bola o eurofondových projektoch, ktorých kritika alebo meškanie by mohlo spôsobiť, že ich Brusel nepreplatí. To sa v tom čase zdalo ako väčší hriech, než vytvorenie systémov, ktoré sú pre používateľov buď nepoužiteľné alebo im len sťažujú prácu.

kauzy_web

Verejné obstarávanie? Reč je o 5 miliardách ročne

Samozrejme, aj mierne zlacnenie výsledkov tendrov by krajine prinieslo stovky miliónov eur ročne. Presnú štatistiku, koľko zaplatí ročne štát a všetky ostatné verejné inštitúcie za vysúťažené tovary a služby, nikto nevedie. Najbližšie sú štatistiky Transparency International a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré každý rok zrátavajú objem dokončených tendrov.

Väčší výkyv v objednávkach diaľnic či nárasty a poklesy dané stavom čerpania eurofondov celkovým objemom verejných obstarávaní mávajú aj rádovo v miliardách eur. V priemere však možno tvrdiť, že cez oficiálne tendre si slovenské verejné inštitúcie objednávajú ročne tovary a služby za 5 miliárd eur.

Šikovná vláda, ktorá by dokázala stlačiť vysúťažené ceny v priemere o 10 – 15 percent, by tak ušetrila ročne percento HDP. Slovensko by za tie peniaze mohlo napríklad zdvojnásobiť výdavky na armádu a dať ich na úroveň, ku ktorej sme sa zaviazali v NATO. Alebo skokom o štvrtinu zvýšiť sumu pre celé školstvo.

Dnes na DennikE.sk

Zástupca podnikov Machunka: Nezatvárajme firmy, radšej v nich testujme každý deň

Rastislav Machunka. Foto - TASR
Rastislav Machunka. Foto – TASR

Ak by boli slovenské firmy dva týždne zavreté, strácali by dôveru svojich partnerov, hovorí viceprezident asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka. „Lebo v biznise je to tak – proste ste to nedodali. A že ste tam mali covid, to je váš problém, nedodržiavali ste opatrenia, tak vás zavreli a hotovo.“

Minúta po minúte

Čína má šancu do roku 2035 zdvojnásobiť veľkosť svojej ekonomiky a vymeniť na vedúcej pozícii USA, tvrdí analytička Bank of America Global Research Helen Čchiaová. O dosiahnutí tejto méty vlani hovoril čínsky prezident Si Ťin-Pching.

Ak má Čína zdvojnásobiť objem HDP, musela by ďalších 15 rokov rásť priemerným tempom 4,7 % ročne. Časť pozorovateľov to považuje za ťažko dosiahnuteľné, Čchiaová však tvrdí, že pri zabezpečení reforiem Peking môže cieľ splniť.

„Myslíme si, že Čína bude schopná to dosiahnuť,“ uviedla Čchiaová v programe CNBC Street Signs Asia. Keď všetko pôjde podľa predpokladov Bank of America, mohla by Čína vystriedať USA na poste najväčšej ekonomiky sveta okolo roku 2027 alebo 2028.

Aké sú ďalšie prognózy

Čína je jednou z mála krajín, ktoré vlani napriek pandémii pokračovali v raste. Oficiálne dáta ukazujú, že jej HDP stúpol o 2,3 %, a MMF predpovedá, že tento rok sa rast môže zrýchliť na 8,1 %.

Americká ekonomika vlani klesla o 3,5 %, na tento rok jej menový fond predpovedá rast o 5,1 %.

Kritici poukazujú na riziká, pre ktoré Čína nesplní cieľ zdvojnásobenia ekonomiky do roku 2035. Patria k nim starnúca populácia, vysoké zadlženie v pomere k HDP a zvolený rastový model, ktorý počíta s investíciami a je neudržateľný, pretože nemôže dlhodobo zabezpečiť hospodársky rast. (čtk)

Nemecký parlament schválil balíčky sociálnej a daňovej pomoci na uľahčenie dôsledkov pandémie. Rodičia dostanú jednorazový bonus na dieťa 150 eur. Na jedlo v gastroprevádzkach sa bude dlhší čas vzťahovať nižšia DPH 7 % namiesto 19 %.

Štát prispeje rodičom na každé dieťa jednorazovo 150 eurami. Takúto pomoc schválil parlament už vlani, ale v dvojnásobnej výške. Bonus dostane viac ako desať miliónov domácností a celkovo zaťaží rozpočet sumou 2,1 miliardy eur.

Ako vyzerá ďalšia pomoc:

  • Jednorazovú podporu 150 eur získajú aj ľudia s nízkymi príjmami, dlhodobo nezamestnaní a príjemcovia sociálnej pomoci. Vláda paušálny príspevok zdôvodňuje zvýšenými nákladmi obyvateľov počas pandémie.
  • Sadzbou DPH 7 % zostanú zaťažené jedlá v reštauráciách a ďalších gastropodnikoch až do konca roka 2022. Doteraz sa počítalo s ukončením zvýhodnenia tento rok v lete. Nápoje naďalej zostávajú v 19-percentnej sadzbe.
  • Daňovej pomoci sa dočkajú aj firmy mimo gastronómie. Ak v dôsledku pandémie vlani alebo tento rok vykazujú straty, môžu ich započítať k predchádzajúcim ziskom, čo im zníži zálohové platby. (čtk)

Volkswagen vlani znížil prevádzkový zisk bez mimoriadnych položiek o 45 % na 10,6 mld. eur. Tržby firmy klesli o vyše desatinu, tento rok počíta s ich výrazným oživením. Podobne ako konkurencia sa potýka s dôsledkami pandémie.

VW zverejnil správu o minuloročných výsledkoch na internetovej stránke.

  • Skupina vlani predala 9,2 milióna áut, čo je o 16,4 % menej než v predchádzajúcom roku.
  • Podiel VW na globálnom trhu s osobnými autami mierne stúpol na 13 % z 12,9 %.
  • Dividendy napriek horším hospodárskym výsledkom zostávajú na úrovni predchádzajúceho roka. Investori by mali dostať 4,8 eura na kmeňovú akciu a 4,86 eura na prioritnú. (čtk)

Veronika Remišová navrhla prerozdelenie 780 miliónov eur, ktoré Slovensko dostane z programu ReactEU určeného proti dôsledkom pandémie. Program je súčasťou 750-miliardového protikrízového balíka, na ktorom sa členské štáty dohodli vlani.

Aké rozdelenie navrhuje

  • Operačný program ľudské zdroje – +401,2 milióna eur (použiť sa majú napríklad na systém kurzarbeitu, nové pracovné miesta, sociálne a opatrovateľské služby či dištančné vzdelávanie).
  • Integrovaný regionálny operačný program – +246,8 milióna eur (napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov).
  • Operačný program potravinovej a základnej materiálovej pomoci – +24 miliónov eur (potravinové a hygienické balíčky).
  • Operačný program efektívna verejná správa – +108 miliónov eur (na podporu ľudí v prvej línii boja s pandémiou).

Remišová očakáva, že Slovensko bude mať v roku 2021 k dispozícii 616 miliónov eur z programu a zvyšok v roku 2022. Pokryť sa môžu výdavky od 1. februára minulého roka, schválenie zmien operačných programov Európskou komisiou očakáva do apríla.

Celkovo je v programe ReactEU pre členské štáty vyčlenených 47,5 miliardy eur, po fonde obnovy (oficiálne RRF) je to s odstupom druhá najväčšia časť 750-miliardového balíka. (e, tasr)

Ceny ropy dnes výrazne klesajú, stláča ich silnejší dolár a vyhliadky na zvyšovanie ťažby. Napriek súčasnému poklesu od začiatku februára vykazujú nárast približne o pätinu.

  • Severomorská zmes Brent okolo 14.00 vykazovala pokles o 1,6 % na 65,8 dolára za barel.
  • Barel americkej ľahkej ropy WTI strácal 2,4 % a obchodoval sa za 62 dolárov.

Americký dolár sa posilňuje voči ostatným hlavným menám, ťaží najmä z rastúcich výnosov dlhopisov vlády Spojených štátov. Silnejší dolár zdražuje ropu a ďalšie komodity z hľadiska držiteľov iných mien, čo zvyčajne podkopáva dopyt.

Investori predpokladajú, že kartel OPEC spolu so spojencami na budúci týždeň rozhodnú o zvýšení dodávok suroviny na trh. Skupina sa vlani dohodla na obmedzení ťažby, aby podporila ceny v období, keď dopyt zasiahla pandémia.

Podľa analytikov firmy PVM sa ceny ropy veľmi rýchlo vyšplhali príliš vysoko. Brent je nad úrovňami z obdobia pred pandémiou, aj keď globálny dopyt po rope stále zaostáva. (čtk, reuters)

Mýtny tender kritizuje prvý silný hráč. Nemecký T-Systems nepodá ponuku

Mýtna brána SkyTollu, ktorú krátko po spustení systému v roku 2010 niekto zničil. Prvé mesiace slovenského mýta poznačili protesty autodopravcov. Foto - TASR
Mýtna brána SkyTollu, ktorú krátko po spustení systému v roku 2010 niekto zničil. Prvé mesiace slovenského mýta poznačili protesty autodopravcov. Foto – TASR

Nemecká firma T-Systems nepodá ponuku do slovenského mýtneho tendra. Kritizuje, že jeho podmienky rátajú s rozsiahlymi sankciami a neobmedzenou zodpovednosťou dodávateľa. Je to prvýkrát, čo takýto významný uchádzač skladá zbrane.

Chorvátska ekonomika vlani klesla o 8,4 % po 2,9-percentnom raste v roku 2019. Zásadný negatívny vplyv mala pandémia, ktorá zasiahla dôležitý cestovný ruch. Počet turistov sa prepadol o 63 % a prenocovaní o polovicu. (čtk)

Aerolinky ČSA požiadali Mestský súd v Prahe o povolenie reorganizácie podľa insolvenčného zákona. Cieľom je záchrana podniku, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti, no zatiaľ pokračuje v prevádzke.

ČSA evidujú za minulý rok stratu v prepočte 60 miliónov eur. Doposiaľ boli pod ochranným moratóriom, podobne ako ich materská spoločnosť Smartwings, ktorá pravdepodobne získa úver garantovaný štátom.

Viac o problémoch ČSA:

  • Firmu zasiahla pandémia, počas krízy musela zrušiť veľa spojov. V závere augusta, podobne ako Smartwings, požiadala o ochranné moratórium pred veriteľmi, ktoré vyprší v sobotu.
  • Podnik uviedol, že vyčerpal všetky možné riešenia situácie, a preto podal návrh na reorganizáciu.
  • Prípadný úpadok môže postihnúť aj klientov ČSA, ktorí si od nich kúpili letenky za miliardu korún a doposiaľ ich nevyužili.
  • Dopravca v dôsledku strát už vlani prepustil 300 ľudí, nedávno oznámil úradom zámer uvoľniť všetkých 430 zamestnancov. Tvrdí, že ide o súčasť reorganizácie a nemusí to reálne znamenať prepustenie všetkých pracovníkov. (čtk)

Štefan Holý (Sme rodina) vyčíta samosprávam, že Slovensko je na 146. mieste v rebríčku Doing Business vo vybavovaní stavebných povolení. Pokračuje tak vicepremiérova výmena názorov s primátormi a starostami, ktorí kritizujú jeho návrhy stavebnej legislatívy.

Svoju najnovšiu reakciu Holý adresoval Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. Obe organizácie kritizovali snahy vziať kompetencie samosprávam.

Postavenie Slovenska v rebríčku Svetovej banky Doing Business vychádza pri stavebných povoleniach zo stavu do mája 2019. Okrem stavebných úradov samospráv zahŕňa aj také procedúry ako vklad do katastra.

Ekonóm Baláž: Dvojtýždňový výpadok výroby sa dá dobehnúť, trvá to ako dovolenková odstávka

Foto - Archív Vladimíra Baláža
Foto – Archív Vladimíra Baláža

Dvojtýždňový výpadok výroby sa dá dobehnúť, trvá to ako dovolenková odstávka, komentuje ekonóm SAV Vladimír Baláž možnosť vypnutia podnikov počas lockdownu. „Myslím si, že sme už prakticky všetky dostupné možnosti vyčerpali. Vakcinácia by určite pomohla, ale nemáme kde zohnať toľko vakcín“.

Ministerstvo dopravy chce zvýšiť 100-miliónovú pomoc pre cestovný ruch. Nespresňuje však podrobnosti, návrh plánuje naprv predložiť koalícii.

Hovorca ministra Andreja Doležala tak reagoval na požiadavku Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, ktorá sa obáva, že tento rok sa počet prenocovaní na Slovensku oproti vlaňajšku ešte viac prepadne.

Asociácia žiadala aj ministerstvo hospodárstva, aby zmenilo svoju schému pomoci s nájmami. Nepozdáva sa jej, že vyplatenie pomoci je podmienené súhlasom prenajímateľa. Ministerstvo Richarda Sulíka reagovalo, že to neplánuje zmeniť, pretože sa tak dohodla koalícia.

Hovorkyňa ministerstva hospodárstva však pripomenula, že diskutujú s ministerstvom financií o takzvanej univerzálnej systémovej pomoci pre všetky koronakrízou postihnuté firmy. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať