Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Päť miliardových káuz Smeru

Najväčšie zlodejiny nie sú tie, o ktorých sa najviac hovorí. Ak by sme to posudzovali podľa výšky peňazí, ktoré štát minul zbytočne, najväčšími škandálmi nebude piešťanské CT ani konferencia TechMatch.

Typický príbeh podvodu na verejných peniazoch si predstavujeme ako predražený tender, ktorý sa končí províziami delenými niekde na Cypre alebo v inom daňovom raji. Tie najväčšie zlyhania štátu, v ktorých prichádza krajina o najviac peňazí a najväčšie šance na zlepšenie života ľudí, sú oveľa zložitejšie.

Keď sme zoradili najväčšie, nielen najpopulárnejšie slovenské kauzy posledných desiatich rokov v približnom poradí podľa veľkosti škody, najznámejšie príbehy z verejného obstarávania tam zďaleka nehrali hlavnú rolu.

Len dve z piatich naozaj miliardových káuz posledných desiatich rokov súviseli so zlyhaniami vo verejnom obstarávaní. Ďalšie dve sú príbehom o tom, aké škody dokáže spôsobiť regulácia, keď sa jej zmocnia politické klany a verejnosť neskoro pochopí, o akú veľkú hru ide. A jedna je o tom, keď štát chce čo najviac minúť, nerozumie veci, a firmy to pochopia.

kauzy

 

1. PPP: Jedna miliarda v komíne, jedna sfalšovaná a dve ušetrené

Suma, ktorú napokon Slovensko prerobilo na troch diaľničných PPP projektoch prvej Ficovej vlády, nedosiahla viac miliárd eur len vďaka tomu, že dva z troch megaprojektov sa nepodarilo ukončiť. No aj ten najmenší – 52 kilometrov rýchlostnej cesty PR1bina je v spätnom pohľade slušnou výstrahou.

Len rozdiel v cene výstavby medzi tým, čo si účtoval koncesionár, a čo by to približne stálo štát pri tradičnom spôsobe obstarania výstavby, bol približne 400 miliónov eur. Ministerstvo dopravy k tomu číslu došlo začiatkom roku 2012 výpočtom, ktorý vychádzal z toho, že štát dokáže postaviť kilometer diaľnice v podobnom teréne v plnom profile (teda širšom ako rýchlostná cesta R1) za približne 8 miliónov eur.

Podobne dopadlo porovnanie nákladov na starostlivosť o kilometer už postavenej cesty. Koncesionár na to potreboval podľa prepočtov ministerstva dvojnásobok sumy toho, čo to stojí štátnu Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS). Sčasti pre vyšší štandard zabezpečovanej údržby, preto v tomto prípade ťažko určiť, aká časť stoviek miliónov eur navyše tvorí predraženie.

K sume zbytočne vyhodených peňazí treba ešte prirátať enormne vysoké náklady na financovanie. Tvoria ich úroky platené bankám a dividendy pre finančných investorov, ktoré takisto prepláca štát koncesionárovi v pravidelných splátkach. Štát si v tom čase požičiaval na dlhšie obdobie priamo za sotva 5 percent, cez koncesionára za vyše dvojnásobok.

„Práve dvojnásobne drahšie financovanie oproti štátnym dlhopisom tvorí najväčšiu časť predraženia PPP projektu,“ konštatovala vládna analýza z obdobia tesne pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2012.

Spočítané – za rozhodnutie stavať rýchlostnú cestu R1 Nitra – Tekovské Nemce a severný obchvat Banskej Bystrice cez PPP projekt, a nie klasicky, zaplatí Slovensko zrejme navyše podstatne viac ako miliardu eur.

Prečo to nie je téma a PPP Pr1bina je skôr symbolom vydareného projektu? Pretože diaľnica stojí a splátky sú rozložené na 30 rokov. Premiérovi, za ktorého vlády sa kontrakt zorganizoval, bude v čase posledných splátok za tento obchod už ťahať na osemdesiatku.

shooty siroky
Kresba: Shooty

Zvyšok príbehu PPP diaľnic dohodnutých za prvej Ficovej vlády je už pre krajinu veselší. Dva väčšie projekty, ktoré mali fakticky dokončiť diaľnicu D1 po Prešov, sa ani nezačali. Väčší stopla Európska komisia, ktorá reagovala na protesty ochranárov a Radičovej vláde to napokon stačilo zobrať na vedomie.

Keďže sa stopol aj kontrakt na tretí PPP úsek (s tunelom Višňové), dajú sa PPP plány Ficových vlád po rokoch porovnávať s cenami, za ktoré si tie isté úseky objednal neskôr štát v klasických tendroch. Rozdiel je znova astronomický – dve miliardy eur iba na stavebných nákladoch. Na financovaní je rozdiel pravdepodobne ešte väčší, doteraz ho nikto nevyčíslil.

Všetky predraženia PPP diaľnic boli síce formálne výsledkom podľa zákona organizovaných tendrov, no kľúčový problém nebol v súťažiach (hoci podozrenia na kartel nechýbali).

Dôležité bolo, že štát chcel stavať rýchlo, naraz, a za súkromné úvery, čím prudko dvihol ceny stavebných prác aj pôžičiek. Až tak, že keď najväčší z troch balíkov smeroval na vládu, museli podriadení ministra Ľubomíra Vážneho sfalšovať analýzu jej výhodnosti (obraz kontraktu vylepšili o približne miliardu eur).

Polícia po čase sfalšovanie potvrdila, vinníkov vypátrala, ale keďže sa napokon daný kontrakt nekonal, vec odložili s tým, že sa vlastne žiadna škoda nestala.

2. Eurofondy: Miliarda, ktorá nepríde

Prvou verejnou organizáciou, ktorá sa prestala tváriť, že Slovensko vyčerpá takmer všetky peniaze z druhého programovacieho obdobia eurofondov, bola pred mesiacom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

„Pri súčasnom tempe čerpania sa odhaduje, že z druhého programového obdobia sa nepodarí použiť približne jednu miliardu eur,“ povedala vo svojom stručnom komentári.

Začiatkom jesene neboli z približne 11 miliárd eur určených Slovensku vyčerpané približne dve miliardy eur, no množstvo projektov viditeľne finišovalo a vláda sa tak bude môcť počas celej predvolebnej kampane tváriť, že nevie, ako veľmi sa jej nepodarilo splniť cieľ.

shooty
Kresba: Shooty

Ak bude Ficova vláda napokon kritizovaná nie za kvalitu, s akou Slovensko čerpalo eurofondy, ale za nenaplnený objem, môže si za to sama. O opatreniach na zrýchľovanie hovorila predovšetkým ona.

Robert Kaliňák ako splnomocnenec Smeru pre verejné obstarávanie dával pred dvoma rokmi dokonca kvôli rýchlosti eurofondov schvaľovať zmeny v zákonoch v skrátenej lehote. Fico sa zasa pochválil tým, že pre Slovensko (spolu s Rumunskom) vybavil výnimku, podľa ktorej sme nemuseli všetko odčerpať do konca minulého, ale až tohto roka.

Nedočerpanie eurofondov krajinou nie je síce nič výnimočné, no ak Slovensko tak príde o miliardu eur, znova sa oživí otázka, či krajina na eurofondoch vôbec získava. Do rozpočtu Únie platíme vyše 700 miliónov eur ročne tak či tak, bez ohľadu na to, ako sa nám darí míňať eurofondy.

Smer v tomto prípade nemôže využiť ani výhovorku na inú vládu. Rýchlosť čerpania počas Radičovej vlády bola vyššia ako za prvej Ficovej. Hlavný problém vznikol zrejme ešte v roku 2006, keď trio Fico, Mečiar a Slota otvorilo dovtedajšie dohody s Úniou a prerobilo eurofondové plány na sedem rokov dopredu na svoj obraz. V praxi to znamenalo rok meškania už na začiatku programovacieho obdobia.

3. Baníci: Miliarda, ktorú ešte možno zachrániť

Spojenectvo Smeru a Hornonitrianskych baní sa stalo slávnym minulý mesiac vďaka nahrávke, ktorá hovorí o tom, ako vtedy ešte poslanec Smeru Vladimír Jánoš balí do alobalu bankovky prinesené od riaditeľa baní Petra Čičmanca.

Kým presnosť výpovede poslancovej manželky možno spochybniť, fakty o miliardovej zbytočnej pomoci baniam vďaka vládam Smeru sú nesporné.

Prvé rozhodnutie dotovať Hornonitrianske bane a zachovať tak v regióne Prievidze zamestnanosť síce neurobila Ficova vláda, ešte pred desiatimi rokmi ho pretlačil minister hospodárstva Pavol Rusko.

Smer ho však roky tlačil ďalej, až napokon v septembri tohto roka vydalo ministerstvo hospodárstva rozhodnutie podporovať bane na ďalších 15 rokov, čo bude stáť spotrebiteľov minimálne miliardu eur.

Slovenské hnedouhoľné bane sa s málo horľavým uhlím ťaženým hlbinne nemali prakticky nikdy šancu presadiť na trhu. Jediný možný odberateľ baní s približne 4-tisíc ľuďmi boli vždy uhoľné elektrárne v Novákoch, ktoré už po privatizácii nechceli kupovať predražené uhlie.

Priamu podporu európske pravidlá zakázali, štát to však vyriešil takzvaným všeobecným hospodárskym záujmom. Elektrárňam prikázal, koľko elektriny musia zo slovenského hnedého uhlia vyrobiť s tým, že straty im preplatí energetická sústava.

2015-11-05-ZlataBana
Kresba: Shooty

V praxi to znamená, že priemerná slovenská domácnosť zaplatí za elektrinu o približne 15 eur ročne viac, ako by musela, ak by štát nepodporoval Hornonitrianske bane.

A podľa Smeru by to tak malo pokračovať aj v budúcnosti. „To boli naivné predstavy v 90. rokoch, že sa nahradí baníctvo inými činnosťami. Je tu zamestnaných niekoľko tisíc ľudí, ktorí potrebujú mať istotu, že budú chodiť do roboty. Sú projekty, kde vláda môže aktívne vstupovať a kde môžeme spoločne rozmýšľať, ako na ďalších 10, 20, 30 rokov garantovať ťažbu hnedého uhlia v tomto regióne,“ vyhlásil premiér Fico pred tromi rokmi a slovo dodržal.

Vláda najprv na jar tohto roka schválila nenápadne vágne uznesenie o všeobecnom hospodárskom záujme na výrobe elektriny z hnedého uhlia až do roku 2030. Ministerstvo hospodárstva však v septembri vydalo rozhodnutie, ktoré to Slovenským elektrárňam prikázalo, a voči ktorému sa nedá odvolať.

Ak by rozhodnutie pokračovať v Novákoch až do roku 2030 ostalo v platnosti, každý rok by na tom krajina prerábala približne sto miliónov eur. Zastaviť to môže len vláda, ktorá by sa odhodlala zrušiť vládne uznesenie, ale aj prípadný tlak Európskej komisie. Kým ministri podpisovali podporu baniam každý rok len na rok, dalo sa to ešte formálne vysvetliť potrebami energetiky, no uznesenie na 15 rokov môže Brusel začať prešetrovať ako neoprávnenú štátnu pomoc.

4. Energia zo slnka: Miliarda, ktorej sa bojíme dotknúť

Slovenskí spotrebitelia platia v cenách elektriny daň za to, že sa tu spaľuje hnedé uhlie, vlastne dvakrát. Prvý raz v poplatku za samotnú výrobu elektriny z uhlia, druhý raz za to, že Slovensko takú neekologickú výrobu musí vyvažovať zelenými zdrojmi.

A ich podpora najmä cez fotovoltické elektrárne je taká nešikovná, že kým podiel zelených zdrojov rastie pomaly, zelení investori na tom v 15 rokov garantovanej schéme zarobia na úkor spotrebiteľov rádovo miliardu eur.

Slovensko sa ako člen Únie zaviazalo, že do roku 2020 budeme mať v zelených zdrojoch 14 percent energetickej spotreby krajiny. Na výber malo okrem podpory biopalív v pohonných hmotách zvýšenie podielu výroby elektriny z vetra, slnka a biomasy.

Kresba: Shooty
Kresba: Shooty

Boom slnečných elektrární začal, keď za prvej Ficovej vlády regulačný úrad vydal výnos o podpore fotovoltických elektrární, z ktorého bolo jasné, že na investícii do nich sa bude dať zarobiť veľmi slušne.

Kľúčové povolenie však nerozdávalo ani ministerstvo hospodárstva, ani regulačný úrad, ale prideľovalo sa systémom „prvý berie“ v štátnej firme Slovenská energetizačná a prenosová sústava.

Keď tam investori skoro ráno v dohodnutý deň prišli a odovzdali žiadosť, celý objem už bol rozdaný.

Kto už vložil čas do zháňania peňazí a know-how do prípravy fotovoltiky, sa tak musel dohodnúť s ľuďmi, ktorí vedeli, ako k papierom od štátneho podniku prísť.

Formálne bol vtedy ministrom hospodárstva Ľubomír Jahnátek, no každý v brandži vedel, že garantom energetiky Smeru je Jozef Brhel.

Ktokoľvek stojí za fotovoltickými elektrárňami v súčasnosti, ich podpora vyjde spotrebiteľov na približne 200 miliónov ročne. To je viac ako podpora hnedého uhlia a približne dvojnásobok podpory zvyšných zelených zdrojov.

Čo je však dôležité, za tieto peniaze dostáva krajina veľmi málo. Fotovoltika tvorí menej ako pol percenta energetických zdrojov, no smeruje do nej väčšina dotácií.

Tie sú dohodnuté na 15 rokov od termínov spustenia, ktoré boli v rokoch 2010 a 2011. Majitelia fotovoltiky odvtedy dostávajú garantované výkupné ceny, ktoré sú nielen vysoko nad trhovými cenami elektriny, ale aj nad výškou podpory, ktorú fotovoltike dávali v tom čase iné krajiny.

Ak by Slovensko podporovalo slnečné elektrárne spustené v prvých dvoch rokoch porovnateľnými cenami ako zvyšok Európy, ročne by sme za elektrinu platili o približne 50 miliónov eur menej.

A ak by sa krajina už za prvej vlády Smeru sústredila viac na podporu iných zelených elektrární, ročne by sme oproti podpore fotovoltiky platili najmenej o 100 miliónov eur menej. A to celých 15 rokov. 

To, že ceny zariadení na slnečné elektrárne vďaka novým technológiám prudko klesajú, nemá na garantované platby slovenským majiteľom fotovoltiky žiaden vplyv.

Česko podobnú haváriu riešilo zmenou zákona, ktorou sľúbenú podporu jednoducho odvolalo. Súdne spory, ktoré tým vznikli, zatiaľ vyhráva. Na Slovensku o niečom takom nie je ani debata.

Slovenský premiér síce pred dvoma rokmi raz prudko vystúpil proti vysokej podpore fotovoltiky. No odvtedy sa neudialo nič. V tomto prípade odvahu ísť na arbitráže predseda Smeru nenašiel.

5. Slovensko.sk: Miliarda, ktorá nás len rozčúli

Spätne sa zdá, že približne miliarda eur na informatizáciu verejnej správy za jedno programovacie obdobie bolo jednoducho príliš veľké sústo na to, aby sa to dalo zvládnuť. Ministerstvo financií, ktoré za prvej Ficovej vlády štart agendy spravovalo, nemalo dosť skúseností na to, aby odolalo návrhom riešení, ktoré štátu podsúvali súkromné firmy.

Rozdiel medzi tým, ako problematike rozumeli firmy a štátni úradníci, bol obrovský, pod „komplexnosť riešenia“ alebo „potrebu vysokého stupňa bezpečnosti“ bolo preto možné skryť objednávku čohokoľvek.

2015-11-02-e-government
Kresba: Shooty

Nepomohlo ani to, že Ján Počiatek bol v IT brandži doma – kým prišiel do politiky, šéfoval slovenskej pobočke Telenoru. Išlo predsa o jedinečnú šancu skokovo zmeniť slovenskú byrokraciu za cudzie (európske) peniaze.

Predraženie a objednávka nepotrebných súčastí však nebola jediný problém. Približne 150 kontraktov, z ktorých sa skladá eurofondová informatizácia, bola veľká záťaž aj na slovenskú IT sféru. Okrem pár firiem, ktoré sa demonštratívne odmietli hodovania zúčastniť, pritom pre štát robili prakticky všetci.

Taký nápor by zrejme ťažko zmanažovali aj skúsené súkromné koncerny, štátni úradníci tak nemali reálnu šancu posúdiť kvalitu toho, čo im firmy napokon v realite dodávajú. A keďže vedeli, že mnoho z veľkých dodávateľov má politické krytie Smeru (znova Jozef Brhel), mohla chýbať aj odvaha.

Okrem toho, reč bola o eurofondových projektoch, ktorých kritika alebo meškanie by mohlo spôsobiť, že ich Brusel nepreplatí. To sa v tom čase zdalo ako väčší hriech, než vytvorenie systémov, ktoré sú pre používateľov buď nepoužiteľné alebo im len sťažujú prácu.

kauzy_web

Verejné obstarávanie? Reč je o 5 miliardách ročne

Samozrejme, aj mierne zlacnenie výsledkov tendrov by krajine prinieslo stovky miliónov eur ročne. Presnú štatistiku, koľko zaplatí ročne štát a všetky ostatné verejné inštitúcie za vysúťažené tovary a služby, nikto nevedie. Najbližšie sú štatistiky Transparency International a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré každý rok zrátavajú objem dokončených tendrov.

Väčší výkyv v objednávkach diaľnic či nárasty a poklesy dané stavom čerpania eurofondov celkovým objemom verejných obstarávaní mávajú aj rádovo v miliardách eur. V priemere však možno tvrdiť, že cez oficiálne tendre si slovenské verejné inštitúcie objednávajú ročne tovary a služby za 5 miliárd eur.

Šikovná vláda, ktorá by dokázala stlačiť vysúťažené ceny v priemere o 10 – 15 percent, by tak ušetrila ročne percento HDP. Slovensko by za tie peniaze mohlo napríklad zdvojnásobiť výdavky na armádu a dať ich na úroveň, ku ktorej sme sa zaviazali v NATO. Alebo skokom o štvrtinu zvýšiť sumu pre celé školstvo.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Devínska varuje, VW bude dva dni stáť
  • Davos: Päť najväčších hrozieb je spojených so životným prostredím
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Transatlantická obchodná vojna nebude. Možno

Americký prezident Donald Trump a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na stretnutí v Davose. Foto - TASR / AP
Americký prezident Donald Trump a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na stretnutí v Davose. Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike: Vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist vyberá:

  • Trump a von der Leyenová ohlasujú nové rokovania o transatlantickej obchodnej dohode, riziko ciel tým však nemizne,
  • EÚ chce v obchodnej dohode so Spojeným kráľovstvom jasné mechanizmy presadzovania záväzkov,
  • ťažobný priemysel či výroba hnojív majú prísť o kompenzácie zvýšených nákladov na elektrickú energiu.

Minúta po minúte

Zdieľať

Amazon v streamovanej hudbe odkrajuje z náskoku konkurencie, doťahuje sa na Apple Music

Počet predplatiteľov streamovanej hudby Amazonu prekročil 55 miliónov. Z gigantu v e-commerce sa tak stáva vážny konkurent na trhu audio streamingu, na ktorom historicky dominujú Apple Music a Spotify.

Predplatiteľská báza Amazonu zahŕňa šesť rozličných cenových kategórií vrátane služby zadarmo, takmer všetci používatelia sú však platiaci zákazníci, píšu Financial Times.

Ako sú na tom konkurenti:

Apple vlani v lete informoval, že má 60 miliónov predplatiteľov služby Apple Music.

Suverénny trhový líder Spotify registroval v septembri 113 miliónov platiacich užívateľov.

Amazon vstúpil na trh streamovanej hudby na jeseň 2016, o dva roky neskôr než Apple.

Čím triumfuje Amazon:

  • stiahol náskok konkurencie napriek hendikepu neskoršieho príchodu na trh – vďaka silnej pozícii v internetovom obchode a premyslenej cenovej stratégii,
  • ponúka širší výber balíkov predplatného, základný stojí 10 dolárov mesačne (podobne ako Apple Music i Spotify),
  • nižšou cenou odmeňuje členov svojho klubu predplatiteľov Amazon Prime, ďalšiu zľavu ponúka zákazníkom, ktorí pri využívaní jeho streamingu počúvajú hudbu len cez reproduktor Echo z jeho dielne.

Podľa odhadu konzultačnej firmy Midia Research držal vlani v júni líder Spotify 35 % trhu streamovanej hudby.

Apple mal 18-percentný podiel a Amazon 13 %.

Podľa analytikov Amazon naháňa body aj v odlišných segmentoch trhu než konkurencia. Získava zákazníkov napríklad medzi staršími domácnosťami.

K najväčším trhom audiostreamingovej služby Amazonu patria Spojené štáty, Japonsko, Británia a Nemecko.

Zdieľať

Slovenská autobusová doprava Zvolen nebude od soboty premávať na prímestských linkách, ktoré zabezpečuje pre Banskobystrický samosprávny kraj. Rozhodlo o tom mimoriadne predstavenstvo spoločnosti. Ide o reakciu na dlhodobý spor s vedením kraja o financovanie spojov.

Výnimku budú tvoriť len linky, ktoré premávajú na základe tzv. osobitných zmlúv, uzavretých s jednotlivými samosprávami či podnikmi. Znamená to, že od soboty do odvolania nebude jazdiť asi 120 spojov stoviek liniek na väčšine územia Banskobystrického kraja.

Rozhodnutie bolo prijaté po tom, ako BBSK dal na súd podanie na zrušenie tzv. Kotlebových dodatkov, ktoré umožňujú SAD účtovať BBSK určité mesačné zálohové platby, a s týmto podaním na súde samosprávny kraj aj uspel.

BBSK tvrdí, že do politiky cenotvorby SAD nevidel, a preto chcel tento proces urobiť transparentnejším. (tasr)

Zdieľať

Globálny predaj mobilných telefónov sa tento rok zvýši o 1,7 % na takmer 1,78 miliardy, prognózuje výskumná spoločnosť Gartner. K rastu by mal prispieť dopyt po telefónoch, ktoré podporujú 5G sieť.

V minulom roku sa odbyt mobilov prepadol o 2 %, pripomína Gartner v tlačovej správe.

„Zvýšená dostupnosť 5G prístrojov podporí nahrádzanie starších mobilných telefónov novými,“ hovorí Ranjit Atwal, šéf výskumu spoločnosti Garnter.

Podiel 5G prístrojov na celkovom predaji mobilov by mal tento rok dosiahnuť 12 %, v roku 2023 by mal stúpnuť na viac ako polovicu.

Predaj počítačov klesne:

Gartner predpovedá zníženie odbytu počítačov, ktorý negatívne ovplyvní koniec prechodu na operačný systém Windows 10.

Objem predaja odhaduje na 250,8 milióna kusov. Vlani stúpol o 0,6 % na 261,2 milióna zariadení, išlo o prvý prírastok za osem rokov.

Súhrnný globálny odbyt osobných počítačov, tabletov a mobilných telefónov by mal tento rok stúpnuť o 0,9 % na 2,16 miliardy prístrojov.

Zdieľať

Bratislavské letisko vlani vybavilo 2,29 milióna cestujúcich, za rekordným rokom 2018 zaostalo o 2470 ľudí. Dvojmiliónovú hranicu prekonalo po štvrtý raz vo svojej histórii. Najviac cestujúcich vlani smerovalo do Londýna.

Historický rekord padol v počte vybavených pasažierov na pravidelných linkách, ktoré vlani využilo viac ako 1,88 milióna ľudí, uvádza letisko v tlačovej správe.

Prečo rekord odolal:

V letnej sezóne obsluhovali dovolenkové charterové lety stroje s menšou kapacitou, nahrádzali uzemnené lietadlá Boeing 737 Max.

Letisko pocítilo následky ukončenia prevádzky liniek do Prahy a Košíc.

„Nebyť týchto dvoch faktorov, historický rekord by sme pravdepodobne prekonali o niekoľko desaťtisíc cestujúcich,“ hovorí šéf letiska Jozef Pojedinec.

Kto a kam lietal:

Pravidelné linky zabezpečovalo v Bratislave 7 leteckých spoločností – Air Cairo, Cyprus Airways, flydubai, Pobeda, Ryanair, Smartwings a Wizzair.

Prevádzkovali 47 pravidelných letov do 41 destinácií v 18 krajinách. Najviac cestujúcich prepravili z Bratislavy nízkonákladové aerolinky Ryanair.

Novinky v roku 2020:

  • rozšíri sa ponuka letov na Rodos a Korfu, pravidelné linky do týchto destinácií spustí Cyprus Airways;
  • Wizzair spojí od júna Bratislavu s Petrohradom (4 x týždenne);
  • Ryanair obnoví v lete pravidelnú linku do Barcelony-Girony, viac letov na Malorku, Korfu a do Burgasu pridal aj Smartwings.
Zdieľať

Švajčiarsko vyrazilo najmenšiu zlatú mincu na svete s priemerom 2,96 milimetra. Je na nej vyobrazený Albert Einstein, ako vyplazuje jazyk. Minca sa bude predávať vo zväčšovacom skle, aby bolo svetoznámeho fyzika dobre vidieť.

Minca váži 0,063 gramu a má nominálnu hodnotu štvrť švajčiarskeho franku (27 eurocentov), uvádza švajčiarska mincovňa Swissmint (pdf).

Vyrobených bolo 999 kusov, cena jedného exemplára je 199 frankov (185 eur), píše agentúra AP.

Foto - tasr/ap
Foto – tasr/ap
Zdieľať

Francúzsko sa dohodlo s USA na postupe, ako vyriešiť zdanenie digitálnej ekonomiky. V Davose to povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Dohoda predpokladá, že sa bude v rámci OECD rokovať o zavedení dane s celosvetovou pôsobnosťou.

Digitálna daň vo Francúzsku platí už od minulého roka, v stredu sa však Paríž a Washington dohodli na prímerí.

„Je to dobrá správa, pretože sa tým znižuje riziko amerických sankcií a otvára možnosť medzinárodného riešenia digitálnej dane,“ dodal. (čtk)

Zdieľať

Británia chce obchodnú dohodu s USA, ale aj digitálnu daň

Británia chce uzatvoriť obchodnú dohodu s USA, trvá však zároveň na zavedení digitálnej dane voči veľkým technologickým spoločnostiam, vyhlásila britská ministerka obchodu Andrea Leadsomová.

Medzi Britániou a Spojenými štátmi je dlhodobo veľmi úzky vzťah, a preto určité nezhody, ktoré sa môžu z času na čas vyskytnúť, ho nepoškodia, cituje Reuters vyjadrenie Leadsomovej pre rozhlasovú stanicu Talk Radio.

Aký je britský plán digitálnej dane:

  • mali by ju platiť technologické koncerny vo výške 2 % z tržieb vygenerovaných v Británii,
  • vzťahovala by sa na spoločnosti s globálnymi ročnými tržbami najmenej 500 miliónov libier,
  • mala by platiť od apríla, keď sa v Británii začína nový fiškálny rok.

Podľa amerického ministra financií Stevena Mnuchina je obchodná dohoda s Britániou po jej vystúpení z EÚ najvyššou prioritou Spojených štátov, píše Reuters.

„Očakávame, že ju dokončíme tento rok, čo bude skvelé pre nich aj pre nás,“ vyhlásil Mnuchin s tým, že dohoda s Britániou je „absolútnou prioritou“ prezidenta Donalda Trumpa.

Francúzsky prípad:

Digitálnu daň (3 % z obratu) pre firmy rangu Google, Amazon, Facebook či Apple zaviedlo s platnosťou od minulého roka Francúzsko.

Spojené štáty reagovali hrozbou uvalenia ciel na dovoz francúzskych výrobkov v ročnom objeme viac ako 2 miliardy dolárov.

Obe krajiny sa dohodli na dočasnom prímerí. Francúzi odložili splatnosť dane z apríla na koniec roka, Američania zasa upustili od nových ciel.

Zdieľať

Slovenská sporiteľňa zaplatila prvú časť zvýšeného bankového odvodu vo výške 16,9 milióna eur. Peniaze však chce od štátu späť. Najväčšia banka na Slovensku uviedla, že podnikne právne kroky s cieľom získať zaplatené milióny eur naspäť.

„Napriek tomu, že sme zaplatili, Slovenská sporiteľňa použije všetky dostupné možnosti, aby chránila svoje práva a súčasne tak prispela k stabilite bankového sektora a dostupnosti financovania pre ľudí a firmy na Slovensku,“ povedal šéf banky Peter Krutil.

Novoročné zvýšenie bankovej dane podľa sporiteľne ešte viac zväčšilo rozdiely medzi tým, koľko daní platia banky a iné firmy. Kým bežné firmy platia daň z príjmu na úrovni 21 % (a malé firmy 15 %), daňové zaťaženie bankového sektora tento rok stúpne takmer k 50 %.

Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď sú sadzby ECB nízke, konkurencia v úveroch vysoká a zisky bánk tak klesajú, uviedla banka.

„Zisk bankového sektora pred daňami dosiahol vlani okolo 950 miliónov eur, z čoho banky zaplatili tretinu na bankovom odvode a dani z príjmu. Nižšie úrokové sadzby, vyššie mzdy a ďalšie náklady by tento rok mali znížiť zisk sektora pred daňami k odhadovaným 885 miliónom eur. Banky napriek nižšiemu zisku zaplatia na bankovej dani a dani z príjmu viac, až 415 miliónov eur, čo zodpovedá daňovému zaťaženiu na úrovni 47 %. Čistý zisk sektora by tak mal klesnúť o štvrtinu,“ povedal Krutil.

Slovenská sporiteľňa ďalej uviedla, že banky platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň (spolu asi 25 miliónov eur). Banky a ich zamestnanci odvedú štátu ďalších vyše 300 miliónov eur na odvodoch a dani z príjmu fyzických osôb. V konečnom dôsledku tak štát v roku 2020 dostane od bánk a ich zamestnancov asi 750 miliónov eur, výrazne viac, ako bude zisk akcionárov bánk na Slovensku, uviedla Slovenská sporiteľňa.

Zdieľať

Chcem si sporiť 50 alebo 100 eur mesačne: Mám zobrať ponuku z banky alebo to nie je dobrý nápad?

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory

Ako si môžeme najlepšie pravidelne sporiť, hoci aj po 30 eur mesačne? Kam umiestniť peniaze? A je problém, ak raz za rok peniaze na sporenie nepošlem? Päť odborníkov na investovanie odpovedá na päť aktuálnych otázok.

Zdieľať

Louis Vuitton ide loviť amerických zákazníkov cez basketbalovú NBA

Luxusná značka Louis Vuitton uzavrela dohodu o partnerstve s americkou basketbalovou NBA. Svojím prvým spojením s niektorou zo severoamerických profesionálnych líg sa snaží viac osloviť amerických spotrebiteľov a mladších zákazníkov.

V rámci partnerstva Louis Vuitton vytvorí vitrínu pre trofej NBA a bude vyrábať oblečenie inšpirované basketbalovou profi ligou, píše Reuters.

Louis Vuitton je súčasťou skupiny LVMH a podľa tržieb najväčšou luxusnou značkou na svete.

Väčšinu kabeliek vyrába vo Francúzsku, vlani LVMH otvorila svoj tretí závod na výrobu koženého tovaru v Spojených štátoch.

Zdieľať

Slovenská ekonomika v roku 2019 podľa odhadu rozpočtovej rady rástla o 2,3 %. V poslednom kvartáli 2019 a v prvom kvartáli 2020 odhadla rast nášho HDP na úrovni 1,9 %. Odhad na posledný štvrťrok 2019 a prvý štvrťrok 2020 tak ukazuje približne polovičný rast oproti roku 2018.

Čo hovorí rozpočtová rada o našom exporte:

  • Objemy vývozu sú od druhého štvrťroka 2019 horšie ako v roku 2018. V ďalších štvrťrokoch by podľa aktuálnych dát mal vývoz opäť rásť, ale úroveň zo začiatku roka 2019 asi neprekoná.
  • K miernemu optimizmu nabáda postupné zlepšovanie očakávaní podnikateľov v Nemecku od septembra 2019 (IFO), zatiaľ čo sentiment v priemysle u nás je v posledných mesiacoch výrazne volatilný a bez zjavného trendu.
  • Dovoz je volatilný podobne ako vývoz. „Nemôžeme potvrdiť s istotou medziročný nárast dovozu ani vývozu koncom roka 2019 ani začiatkom roka 2020.“

Viac o krátkodobej prognóze RRZ čítajte tu.

Zdieľať

Predajca odevov C&A tento rok zatvorí vo Francúzsku 30 predajní zo 150 a chystá sa zrušiť 200 pracovných miest. Obchody rušil už vlani, škrty zdôvodňuje poklesom tržieb.

Vlani C&A zatvoril na francúzskom trhu 14 predajní, taký istý počet zamestnancov (zo stovky ľudí) sa odborárom podarilo umiestniť inde v rámci firmy.

„Cieľom je premiestniť čo najviac zamestnancov. Niekedy je to však ťažké vzhľadom na to, ako ďaleko od seba sú jednotlivé obchody,“ hovorí zástupkyňa odborov v C&A Maria Rodriguesová.

Pred vlaňajším zatváraním predajní mal reťazec vo Francúzsku zhruba 160 predajní a zamestnával približne 2800 ľudí.

C&A vedie šiesta generácia nemecko-holandskej rodiny Brenninkmeijerovcov, názov tvoria začiatočné písmená mien bratov Clemensa a Augusta.

Firma predáva odevy aj na slovenskom trhu, zastúpenie má vo väčšine Európy, v Latinskej Amerike a Číne. (afp, čtk)

Zdieľať

Čínske akcie sa dnes pre obavy z nového koronavírusu oslabili zhruba o tri percentá. Zaznamenali tak najprudší jednodenný pokles za takmer deväť mesiacov.

Investori predávali najmä akcie podnikov, ktoré pôsobia v dopravnom a zábavnom priemysle, napríklad leteckých spoločností či prevádzkovateľov kín a zábavných parkov.

Index CSI300, ktorý zahŕňa najväčšie firmy registrované na burzách v Šanghaji a Šen-čene, uzavrel dnešné obchodovanie poklesom o 3,1 percenta na 4003,90 bodu. Hlavný index šanghajskej burzy Shanghai Composite stratil 2,8 percenta na 2976,53 bodu.

Index CSI300 pre obavy z nového koronavírusu zažil najhorší týždeň od vlaňajšieho mája a index Shanghai Composite najhorší týždeň od vlaňajšieho augusta. V piatok budú akciové trhy v Číne zatvorené pre oslavy lunárneho Nového roka.

Počet obetí nákazy novým koronavírusom v Číne stúpol najmenej na 17 a počet infikovaných sa blíži k šiestim stovkám. Všetky úmrtia sú hlásené z centrálnej provincie Chu-pej, ktorej hlavné mesto Wu-chan sa považuje za ohnisko nákazy.

Úrady sa preto vo Wu-chane rozhodli prerušiť verejnú dopravu a pozastaviť leteckú dopravu z mesta. Také zásadné opatrenia vystrašili investorov, ktorí začali presúvať peniaze z akcií do dlhopisov považovaných za bezpečnejšiu investíciu.

Ekonóm Larry Hu zo spoločnosti Macquarie Capital podľa agentúry Reuters uviedol, že akciovému trhu dominujú obavy z nového koronavírusu, ktorý vyvolal spomienky na epidémiu SARS z rokov 2002 a 2003. „Nedokážeme odpovedať na to, aké vážne to bude a kedy sa to skončí,“ upozornil. „To najhoršie ešte len príde,“ dodal. Dôsledky nového koronavírusu na čínsku ekonomiku by však podľa neho mali byť zvládnuteľné a krátkodobé. (čtk)

Zdroj: Shanghai Stock Exchange
Zdroj: Shanghai Stock Exchange
Zdieľať

Americký minister financií Steven Mnuchin odkázal Grete Thunbergovej, aby najprv vyštudovala ekonómiu a potom vysvetľovala, ako si predstavuje fungovanie sveta. Na 17-ročnú švédsku aktivistku za ochranu klímy už viackrát zaútočil aj prezident USA Donald Trump.

Na tlačovej konferencii počas Svetového ekonomického fóra v Davose dostal Mnuchin otázku týkajúcu sa výziev Thunbergovej, aby svet upustil od využívania fosílnych palív. „Je azda hlavná ekonómka? … Až pôjde na vysokú školu a vyštuduje ekonómiu, môže sa potom vrátiť a všetko nám vysvetliť,“ uviedol šéf amerického rezortu financií.

Jeho kritika 17-ročnej aktivistky prichádza len dva dni potom, čo Thunbergová nepriamo kritizovala Trumpa. Ten v Davose vyhlásil, že sa Spojené štáty pripájajú k iniciatíve vysadiť jeden bilión stromov. Mladá Švédka na to zareagovala odkazom, že riešenie klimatickej krízy nespočíva len v sadení stromov. (ft, čtk)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať