Denník N

Obilie a ruda z Ukrajiny sa presmerovali na Dunaj, slovenskí lodníci sa tomu musia prispôsobiť

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Keď prechádzame po železničnej trati len pár metrov od Dunaja, pod nohami nám kĺzajú drobné guľôčky. Sú to železné pelety a do bratislavského prístavu prišli pravdepodobne z Ukrajiny. Odkedy čiernomorské prístavy čelia náletom ruských rakiet, bolo pre tamojšie bane oveľa zložitejšie vyvážať železnú rudu.

Náklad, ktorý by previezli námorné flotily, teraz nesú aj riečne lode. Tak sa napríklad dostalo na Slovensko 100-tisíc ton rudy, ktorá leží v komárňanskom prístave, a ani vedenie Slovenskej plavby a prístavov (SPaP), najväčšieho slovenského lodného dopravcu, nevie, kedy ju vyexpedujú.

SPaP, ktorá patrí do skupiny Budamar, tento rok v prístavoch preloží dva milióny ton tovaru a prevezie viac ako jeden a pol milióna ton. Zamestnáva zároveň asi 350 ľudí.

Ak na Dunaji uvidíte remorkér, je pravdepodobné, že vezie rudu, uhlie, koks alebo umelé hnojivá. Vojna a energetická kríza mala na spoločnosť dvojaký vplyv. Na jednej strane sa násobne zvýšili náklady na pohonné hmoty, na druhej strane sa však v dôsledku tlaku na lodnú dopravu, ktorú spôsobila vojna na Ukrajine, zvýšili ceny prepravy, v niektorých prístavoch aj trojnásobne. Firma s vlaňajšími tržbami skoro 32 miliónov eur preto neočakáva, že bude jej hospodársky výsledok tento rok horší ako v minulých rokoch.

Foto N – Tomáš Hrivňák

O činnosti SPaP sme sa v trojrozhovore detailne rozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti Jaroslavom Michalcom, predsedníčkou predstavenstva a obchodnou riaditeľkou Annou Rovenskou a s logistickým riaditeľom Stanislavom Blaškom.

V rozhovore sa dozviete: 

  • Ako sa mení riečna lodná doprava v Európe v odpovedi na vojnu, klimatickú krízu či pandémiu,
  • či by sa mal prístav presťahovať z centra Bratislavy,
  • aká je situácia v lodnej preprave železnej rudy či obilia,
  • Kde sa učia noví lodníci a akú perspektívu má lodná doprava u nás.
Jaroslav Michalco, Anna Rovenská, Stanislav Blaško. Foto N – Tomáš Hrivňák

Ako sa vášho podnikania dotkla ruská agresia na Ukrajine?

Stanislav Blaško: S Ukrajinou sme veľmi úzko spojení, pretože veľká časť tovarov, hlavne železná ruda, k nám prichádza práve odtiaľ. Prvou zmenou, ktorú si v súvislosti s vojnou všímame, je zmena logistických ciest a priepustnosť logistických uzlov. Časť železničných sietí bola zničená, boli zbombardované mosty aj stanice, takže niektoré cesty museli byť presmerované.

Zmenila sa aj cena vstupov – predovšetkým nafty, ktorá je teraz asi dvojnásobná v porovnaní s tým, čo bolo pred rokom a pol. V našej spoločnosti ročne natankujeme 10 až 12 miliónov litrov nafty, z pohľadu priamych nákladov to znamená navýšenie zhruba o 2 milióny eur ročne.

Vzrástla aj cena dopravy, keďže logistika sa zmenila. Námorné ukrajinské prístavy boli odrezané a veľa tovarov bolo smerovaných do riečnych prístavov, čo si vyžiadalo veľkú dodatočnú kapacitu ložného priestoru. Veľká časť flotily z Dunaja bola presmerovaná na jeho dolný úsek až do rumunskej Konstancy. To znamená, že dostupnosť flotíl na hornom úseku Dunaja klesla, a to potom zvýšilo aj cenu dopravy – niekde až trojnásobne.

Ukrajinské námorné prístavy sú zatvorené, a preto sa veľkou témou stal prevoz obilia. Ako ste to vnímali vy? 

Stanislav Blaško: Z pohľadu prepravy tovaru po Dunaji bolo obilie nasmerované do ukrajinských riečnych prístavov Izmail a Reni. Odtiaľ smerovalo do rumunskej Konstancy, kde sa ho naakumulovalo veľké množstvo.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Doprava

Firmy

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie