Denník N

Európa potrebuje energetickú vojnovú mobilizáciu, hovorí nobelovský ekonóm Stiglitz

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Európa by si mala priznať, že je vo vojne, a to znamená prispôsobiť svoju ekonomiku vojnovému modelu. Umožnilo by jej to mobilizovať čo najviac zdrojov na zásobovanie energiami, hovorí americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz.

Európska energetická kríza podľa profesora Kolumbijskej univerzity ukázala, že na trhoch s energiami musí regulácia hrať väčšiu úlohu. Princíp, keď sa cena elektriny určovala podľa najdrahšieho zdroja, bol chybný, dodáva.

Stiglitz je známy kritik neoliberálnej ekonómie, ktorá zdôrazňuje efektívnosť a funkčnosť trhov. Nobelovu cenu dostal v roku 2001 za príspevok k vysvetleniu informačných asymetrií. Bol aj hlavným ekonómom Svetovej banky a šéfom rady ekonomických poradcov amerického prezidenta Billa Clintona.

Podľa 79-ročného ekonóma robia centrálne banky chybu, keď na infláciu, ktorá je spôsobená ponukovými faktormi, reagujú agresívnym zvyšovaním úrokových sadzieb. Za nárastom cien je podľa neho do veľkej miery krátkozrakosť neregulovaných trhov, ktorá stála aj za veľkou finančnou krízou v minulej dekáde.

„Zvýšenie úrokových sadzieb nepovedie k tomu, aby bolo viac ropy alebo potravín,“ hovorí. „Obávam sa, že tieto opatrenia nebudú mať veľký vplyv na infláciu, iba do tej miery, že spôsobia recesiu.“

V rozhovore s Denníkom E hovorí ešte:

  • prečo by sa mali zdaňovať nadmerné zisky nielen sektora fosílnych palív,
  • prečo ďalšie zvyšovanie úrokov nie je správnou odpoveďou na infláciu,
  • ako sprísňovanie menovej politiky v USA ohrozuje chudobné krajiny,
  • v čom zlyhali centrálne banky, keď nepredpovedali veľkú finančnú krízu ani postpandemický rast cien.

Začnime najväčším problémom, ktorému Európa v súčasnosti čelí, a to energetickou krízou. Politici tvrdia, že trh s energiou nefunguje, a EÚ smeruje k obmedzovaniu cien a zásahom do trhu. Budú mať tieto politiky želaný účinok? Nemôžu sa obrátiť proti nim? A čo táto epizóda v konečnom dôsledku hovorí o súkromnom trhu s energiou ako takom? 

Je mŕtvy. Neregulované trhy s energiou nefungujú, pretože sú príliš komplikované. Dereguláciu sme vyskúšali v Spojených štátoch, v Kalifornii, a bol to neúspech. A keď sa to nepodarilo, bolo veľa obviňovania. Pravica tvrdila, že to spôsobili ľudia, ktorí sa snažili presadiť obnoviteľné zdroje energie. Dramatické bolo, že keď sa regulácia obnovila, nedostatok energie zmizol.

Išlo o nefunkčnosť vytvorenú trhom. Enron v dôsledku toho celého skrachoval, ale bol to manipulátor par excellence. Potrebujete teda regulovaný trh s energiou. Základnou chybou v štruktúre európskeho trhu bola závislosť od stanovovania cien na základe hraničných nákladov. Cena elektriny sa tak určovala podľa najdrahšieho zdroja.

Štandardná ekonómia hovorí o stimuloch a stanovení cien pomocou marginálnych nákladov, ale nie o redistribučných efektoch. Vždy vyvažujeme výhody, ktoré získate, dalo by sa povedať, z jemného nastavenia alokácie, s obrovskými potenciálnymi dosahmi na distribúciu. Myslím si, že najdramatickejšie príklady toho vidíme v Spojených štátoch a v Nórsku.

Spojené štáty sú energeticky neutrálne, nie sme ako Európa. Ale pretože sme takisto integrovaní do svetovej ekonomiky, aj keď nie v takej miere, a ceny určujú trhy, ceny energie výrazne stúpajú a dochádza k obrovskému prerozdeľovaniu od bežných spotrebiteľov k bohatým ropným spoločnostiam. A z krátkodobého hľadiska to nemá veľký vplyv na alokáciu zdrojov.

K šetreniu energie dochádza len v malej miere. V krátkodobom horizonte sa nerozhoduje o ťažbe ropy alebo plynu, takže to neprináša významnú novú ponuku. Redistribučné náklady sú veľmi veľké a prínosy z alokácie veľmi malé. Nórsko je na tom ešte horšie, pretože je vývozcom energie, ale domácnosti v Nórsku platia obrovské účty za elektrinu.

Prečo? Pretože všetko bolo začlenené do tohto systému

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Inflácia

Rozhovory

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie