Je maďarská ekonomika v takom výbornom stave, ako tvrdia Fico a Blaha? V skutočnosti sa to podobá na prechodený infarkt

Politiku maďarskej vlády vyzdvihujú aj viacerí ľudia na Slovensku ako príklad hodný nasledovania. Expremiér Robert Fico nedávno – a nie po prvýkrát – chválil stanovisko Viktora Orbána v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou, pričom tvrdil, že aj on by konal podobne ako Orbán, ak by bol premiérom. V nedeľu chválil maďarskú energetickú politiku a ich postoj k sankciám namiesto Fica jeho spolustraník Ľuboš Blaha.

V maďarskej politike na Slovensku je vzťah k maďarskej vláde rozporuplnou otázkou aj v rámci mimoparlamentnej Aliancie, ktorá združila viaceré menšinové politické strany. Z nich SMK a čoraz viac aj Spolupatričnosť podporujú politiku Viktora Orbána, ich politici sa veľakrát odvolávajú na výsledky maďarského hospodárstva či systému podpory rodín v Maďarsku. Tými sa zvykla chváliť aj maďarská vláda.

Počas uplynulého roka, roka a pol však tieto tvrdenia čoraz častejšie zatieňovali správy o inflácii, ktorá sa vymyká spod kontroly, a o nezastaviteľnom slabnutí forintu, ktoré sa začalo už počas pandémie – a ruská agresia na Ukrajine veci ešte zhoršila.

V Maďarsku je situácia horšia, ako to komunikuje vláda, no ani zďaleka nie je taká zlá, ako to vyzerá podľa nečakaných a veľakrát zdanlivo zúfalých opatrení minulého roka alebo na základe tvrdení maďarskej opozície.

Utiahnuté opasky po rozhadzovaní peňazí

Pred voľbami v apríli štát sebavedomo rozhadzoval peniaze: obrovské jednorazové podpory dostali rodiny, ako aj dôchodcovia a príslušníci ozbrojených síl. A vláda ešte aj po vypuknutí vojny zdôrazňovala, že ochráni domácnosti pred rastom cien energií, ktoré boli roky zafixované.

Na jar však na viacero sektorov uvalila osobitné dane s cieľom zvýšiť svoje príjmy.

V lete okrem toho siahla na zastropované ceny energií: od augusta platia mimoriadne priaznivé ceny za plyn a elektrinu len do určitej spotreby, za spotrebu nad rámec tejto hranice sa už platí oveľa vyššia cena, ktorá sa približuje tej trhovej.

A nedávno vláda nariadila zákaz platieb v rozpočtových organizáciách, v súvislosti s čím začala maďarská opozícia hovoriť o štátnom bankrote. Mzdy, výdavky na vzdelávanie či sociálne a zdravotné výdavky, ako aj platby programov EÚ za obdobie 2014 – 2020 štát automaticky zasiela, všetky ostatné platby však musí schváliť minister financií.

Podľa informácií Telexu sa za opatrením neskrýva problém likvidity, nejde teda o to, že štát nemá peniaze na splácanie účtov, ale vláda chce skontrolovať, ako a či vôbec sa uskutočnilo v máji ohlásené zníženie výdavkov na jednotlivých ministerstvách.

Bankrot vôbec nehrozí

Štátneho bankrotu sa teda obávať netreba. Bankrot by, mimochodom, znamenal aj to, že štát nedokáže splácať svoje záväzky z vydaných štátnych dlhopisov či dlhy voči iným krajinám a medzinárodným organizáciám.

Ako uvádzajú aj analýzy Telexu a HVG, Maďarsko zatiaľ takýto problém nemá. Hoci štátny dlh v Maďarsku je vysoký – približne 80 percent HDP (na Slovensku je to okolo 60 percent), len približne jedna pätina je zasiahnutá slabým forintom. Vzhľadom na zvyšovanie úrokov Maďarskej národnej banky však zdraželo aj financovanie domáceho dlhu.

Problém spôsobuje, že štát oveľa viac ako predtým potrebuje devízy, čiže peniaze v zahraničnej mene. Na medzinárodnom trhu kupuje energie, napríklad aj ruský plyn. Musí preto čoraz viac forintov meniť za zahraničné meny. Forint už roky slabne a teraz ho oslabuje ešte aj táto okolnosť. Devízy sú čoraz drahšie, keďže je po nich oveľa väčší dopyt ako po forintoch.

Aj preto firmy môžu platiť čoraz viac daní a odvodov už aj v eurách a dolároch. Aj takto sa štát snaží dostať k devízam.

Okrem toho všetkého je tam ešte aj nedôvera investorov. Tí nemajú radi vplyvy, ktoré narúšajú trh, ako sú napríklad osobitné dane, ktoré maďarská vláda tak rada uvaľuje. Nemajú radi ani neistotu, ktorá je daná zahraničnou politikou Maďarska – to nesúhlasí s vlastnými spojencami a veľakrát ide proti nim. Maďarská vláda sa zatiaľ ani nedokázala dohodnúť s EÚ, aby mala konečne prístup k zadržiavaným európskym zdrojom.

Pre slabý forint zdražel aj import: všetko, čo Maďarsko kupuje zo zahraničia, teraz vzhľadom na zlý výmenný kurz stojí ešte viac – obzvlášť energia.

Prispôsobiť sa realite

Už aj vláda priznáva, že situácia nie je ružová. Na jednej strane už počas roka upravila tohtoročný cieľ deficitu – zo 4,9 percenta na 6,1 percenta –, teda bude míňať viac, ako plánovala, na druhej strane minister hospodárstva Márton Nagy počas uplynulých mesiacov viackrát na verejnosti pripustil, že ani Maďarsko sa v roku 2023 recesii nevyhne.

Naposledy hovoril o tom, že tretina maďarských malých a stredných podnikov bude mať už túto jeseň problém s platením účtov za energie, preto sa vláda pripravuje na prepúšťanie – na jeho riešenie už aj vypracovala akčný plán.

Čo sa týka rozhodnutí, ktoré veľakrát vyzerajú zúfalo, v podstate je správnym krokom, že vláda začala namiesto predchádzajúcich rozhadzovaní sporiť a uvedomila si aj neudržateľnosť zastropovaných cien energií v domácnostiach.

Zmena nastala aj v komunikácii: vláda už hovorí o kríze, seba však predstavuje ako schopnú konať a za zdroj problémov označuje sankcie proti Rusku.

Hoci Maďarsko bojuje práve za to, aby získalo prístup k zdrojom z plánu obnovy, respektíve aby mu neodobrali časť peňazí z rozpočtu na roky 2021 – 2027, vzhľadom na svoju komunikáciu stále nedokáže uzatvárať také osobitné dohody s EÚ, aké uzatvorilo Slovensko v utorok na stretnutí ministrov financií.

Členstvo v EÚ však – ako na to poukázal Gergely Brückner v analýze Telexu – do určitej miery predstavuje ochrannú sieť aj pre Maďarsko. Investori a špekulanti majú teda dôvod predpokladať, že EÚ, nech je teraz voči Maďarsku akákoľvek tvrdá, nedopustí, aby ekonomika jednej z jej členských krajín skrachovala.

Disciplína v rozpočte, kurz forintu v oblakoch

Maďarská vláda do obdobia pandémie dávala pozor, aby deficit v štátnom rozpočte príliš nenarástol. Hoci štátny dlh neklesol, pretransformoval sa. Ako sme spomínali, znížil sa v ňom podiel devíz a stúpol pomer forintu, financovanie štátneho dlhu sa teda stalo menej citlivým na výkyvy kurzu forintu.

Maďarskej vláde preto ani neprekážalo, že kurz forintu neustále klesal, devalvácia meny bola dokonca jedným zo základov maďarskej hospodárskej politiky: z Maďarska spravilo lacné a príťažlivé miesto pre investorov. Mzdy výrazne rastúce vo forintoch vzhľadom na zhoršujúci sa kurz vôbec nerástli tak výrazne v eurách a pre slabnúci forint bolo pre zahraničie výhodné kúpiť si auto vyrobené v Maďarsku.

Teraz však forint vystrelil natoľko, že maďarská hospodárska politika ho nedokáže zastaviť a inflácia je aj naďalej veľmi vysoká. A aj keď maďarská ekonomika ani s týmito faktormi nestojí na pokraji zrútenia, zároveň nie je a ani nebola v takom dobrom stave, ako to tvrdila úspešná propaganda uplynulých 12 rokov.

Štátny bankrot nie je, ale na mnohých miestach to vyzerá tak, ako by už nastal

Štátny bankrot znamená, že štát nie je schopný splácať svoje dlhy, a jedným z jeho prejavov je, že nedokáže financovať ani verejné služby. Hoci Maďarsko, ako sme videli, má od štátneho bankrotu ďaleko, verejné služby prechádzajú krízou a vykazujú prejavy, akoby bol štát v bankrote. Týka sa to predovšetkým zdravotníctva a vzdelávania.

V zdravotníctve sa čoraz častejšie stáva, že oddelenia nemocníc zatvárajú na neurčito. Ako sa uvádza v letnom hlásení o aktuálnej situácii Maďarskej lekárskej komory, na komplexnú reformu sa čaká už roky. Hoci počas pandémie vláda značne zvýšila platy lekárov, systém pretvorila tak, že lekári sa nemôžu zamestnať na vedľajší úväzok popri štátnej službe. A naďalej sú slabo zaplatení. Práve sa chystá balíček zdravotníckych reforiem, z ktorého prípravy vláda Maďarskú lekársku komoru jednoducho vynechala.

„Prechodený štátny bankrot“

Aj v školstve je veľkým problémom nedostatok pracovných síl a príliš nízke mzdy pedagógov. V stredu v Maďarsku učitelia buď štrajkovali, alebo v zmysle občianskej neposlušnosti nepracovali. V Budapešti žiaci vytvorili niekoľko kilometrov dlhú živú reťaz a tak protestovali proti školskej politike vlády.

Postoj vlády k týmto dvom oblastiam dobre charakterizuje to, že ani jedna z nich nemá vlastné ministerstvo, obidve patria pod ministerstvo vnútra.

Systém podpory rodín, ktorý vláda veľakrát spomína ako pozitívny príklad svojej politiky, podporuje len jednu pomerne úzku vrstvu, nepomáha však rodinám, ktoré sú na podporu najviac odkázané. Výška rodinných prídavkov sa od roku 2009 nezmenila, rodinné úľavy na daniach, návratky časti daní a priaznivé pôžičky pomáhajú práve tým rodinám, ktoré majú vyšší príjem.

Doteraz dokázali pomerne široké spoločenské vrstvy svojpomocne nahrádzať služby štátu: zahraniční investori a investície zo zdrojov EÚ zabezpečili dobré pracovné podmienky a slušné platy, pričom rodiny s vyššími príjmami štát osobitne podporoval daňovými úľavami a výhodnými pôžičkami. Právnik Sándor Ésik, autor známej facebookovej stránky Diétás Magyar Múzsa, prirovnáva tento roky pretrvávajúci stav podľa vzoru prechodeného infarktu k „prechodenému štátnemu bankrotu„.