Denník N

Menej kúrenia, viac plesne. Odborník radí, ako sa vyhnúť nástrahám pri úsporách za kúrenie

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory

Pre drahé energie budú ľudia v zime menej kúriť i vetrať. Pre niektoré typy bytov je však taký stav ideálnym spúšťačom vzniku plesní. U akých stavieb toto riziko hrozí najviac a ako môžu ľudia problémom predchádzať, vysvetľuje v rozhovore odborník na diagnostiku stavieb Martin Němec.

Na čo sa v rozhovore pýtame:

  • Aké chyby v domácnosti prispievajú k vzniku plesní?
  • Ktoré časti bytu sú najrizikovejšie?
  • Ako si ľudia môžu s plesňou pomôcť sami?

Radíte ľuďom, čo robiť, keď sa im v byte objaví pleseň. Ako im môžete konkrétne pomôcť?

Väčšinou ma osloví vlastník nehnuteľnosti, ktorej nájomník sa sťažuje na výskyt plesne v byte. Prídem na miesto s termokamerou a s meračmi. Nechám im na celý týždeň jeden prístroj, ktorý každú minútu meria vlhkosť a teplotu v byte. Po týždni prídem, stiahnem dáta z merača a vysvetlím, čo znamenajú. Poradím, čo musia začať robiť inak, aby k plesniam v byte nedochádzalo. Vidíme, že napríklad v nejakej izbe sa málo kúri a majú tam vysokú vlhkosť alebo že sa im pleseň tvorí na horšie dostupných, menej viditeľných miestach. Vždy sa dá niečo robiť.

Ktorým typom bytov tento problém hrozí najviac?

Typicky rizikový je menší starší tehlový byt. Je nezateplený, ale má vymenené okná, či už plastové, alebo drevené. Keďže sú tesné, v byte sa mení mikroklíma. Naopak, najbezpečnejšie bývanie z tohto pohľadu je v zateplenom paneláku. Tam sa plesne tvoria úplne výnimočne.

Ako to?

Paneláky sú už

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Bývanie a záhrada, Ekonomika

Teraz najčítanejšie