Tomáš Grečko
- Slovensko stále nedostalo kladnú odpoveď na požiadavku, aby mohlo na zmiernenie vysokých cien energií využiť nevyčerpané eurofondy.
- Bez odpovede je aj žiadosť premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby sa Nemecko a ďalšie krajiny podelili o výnosy z dane z mimoriadnych ziskov niektorých energetických spoločností.
- Nemecko medzitým oznámilo, že použije skoro 100 miliárd eur na zastropovanie cien plynu pre domácnosti aj priemysel.
Ak slovenská vláda aktivuje Plán B a znárodní elektrinu, ktorú si od Slovenských elektrární kúpili nemecké firmy, bude to v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, tvrdí nemecké ministerstvo hospodárstva.
Spolková vláda v Berlíne nevidí dôvod, aby nejaká krajina zakazovala výrobcom elektriny na svojom území jej predaj na burzách, na ktorých ju nakupujú a predávajú aj zahraniční kupci.
„Nariadenie, ktoré by zakazovalo predaj elektriny určitým spoločnostiam, by bolo v rozpore s európskym energetickým právom a právom hospodárskej súťaže a muselo by sa ním zaoberať generálne riaditeľstvo pre energetiku a generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž na európskej úrovni,“ uvádza v stanovisku spolkové ministerstvo hospodárstva a klímy.
Možnosťou, že slovenská vláda zakáže domácim energetickým spoločnostiam export elektriny, pohrozil pred dvomi týždňami premiér Eduard Heger.
Išlo by podľa neho o krajné riešenie, ak Slovensko nebude môcť pomôcť svojim domácnostiam a firmám s pomocou neminutých peňazí z eurofondov, alebo sa štáty ako Nemecko nepodelia o to, čo vyberú na dani z mimoriadnych ziskov energetických firiem.
Tie majú dosahovať aj vďaka tomu, že nakúpili elektrinu od Slovenských elektrární na niekoľko rokov dopredu ešte v čase, keď stála menej než 100 eur za megawatthodinu, teda za výrazne nižšiu cenu než dvesto eur, za koľko sa predáva dnes. Zahraniční obchodníci dnes podľa Hegera predávajú lacnú slovenskú elektrinu s vysokými – „neférovými“ ziskami.
Medzi tými, ktoré nakúpili lacnú slovenskú elektrinu a teraz ju predávajú za draho ďalej, sú podľa neho najmä firmy z Nemecka, Českej republiky, Maďarska a zo Švajčiarska. Podľa informácií Denníka E sú medzi držiteľmi kontraktov na elektrinu zo slovenských zdrojov aj nemecké koncerny RWE, E.ON a švajčiarsky Alpiq.
„My hovoríme, všetkých týchto zdaňte a za ten podiel elektriny, ktorý prišiel zo Slovenska a predal sa na burze v Nemecku, tam to zdaňte a pošlite nám rozdiel späť na Slovensko. My ho rozdáme firmám a občanom, aby si mohli kúpiť elektrickú energiu za 500 alebo 600 eur za megawatthodinu,“ žiadal Eduard Heger koncom septembra. Údajne preto telefonoval aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
Scholzov postoj k slovenskej požiadavke nie je známy. V stanovisku, ktoré zaslalo nemecké ministerstvo hospodárstva, sa píše, že Scholzova vláda pripravuje nariadenie na zníženie „neočakávaných ziskov na trhu s elektrickou energiou“.
Ide o spoločné opatrenie EÚ proti vysokým cenám energií, ktoré hovorí, že zisky nad 180 eur z elektrární, ktoré nevyužívajú plyn, sa osobitne zdania.
Takúto mimoriadnu daň môže zaviesť aj Slovensko. Minister hospodárstva Karel Hirman to však označil za nedostatočné. Dôvod je ten, že väčšina elektriny tunajších výrobcov sa už skôr predala za menej, a daň tak nie je z čoho vyrubiť.
Nemecké ministerstvo hospodárstva hovorí aj o „solidárnom príspevku“. Je to špeciálny nástroj, ktorý si môžu dohodnúť krajiny navzájom medzi sebou. Umožňuje sa o zisky z mimoriadnych daní podeliť.
Z vyjadrenia nemeckého ministerstva hospodárstva však vyplýva, že k prerozdeľovaniu dôjde len na národnej úrovni. „O podrobnostiach sa v súčasnosti diskutuje vo vláde.“
Nemecký RWE: Je to riziko podnikania
Medzi firmami, ktoré cez burzu alebo dlhodobé kontrakty nakúpili elektrinu od Slovenských elektrární, sú podľa zdroja Denníka E z prostredia slovenského ministerstva hospodárstva aj nemecké spoločnosti RWE a E.ON a švajčiarsky Alpiq.
Výrobcovia a obchodníci s energiami podrobnosti z kontraktov spravidla nezverejňujú. Ich argumentom je, že ide o obchodné tajomstvo.
Komunikačné oddelenie RWE však Denníku E potvrdilo, že jeho dcérska spoločnosť RWE Supply & Trading obchoduje s elektrinou aj na Slovensku. K množstvám ani kúpnej cene sa však nebude vyjadrovať.
„Vo všetkých krajinách, v ktorých a s ktorými vykonávame obchodné činnosti, spoločnosť RWE prísne dodržiava vnútroštátne a cezhraničné predpisy. V dôsledku toho sme vždy vystavení riziku zmien v našom podnikaní a vždy sa im budeme snažiť prispôsobiť v požadovanom časovom rámci,“ komentuje hovorkyňa spoločnosti RWE Regina Wolterová otázky o možnosti znárodnenia zakontrahovanej elektriny.
Spoločnosť E.ON tvrdí, že svoju elektrinu zásadne neobstaráva prostredníctvom cezhraničného dovozu alebo vývozu a Slovenské elektrárne nepatria do portfólia jej obchodných partnerov na nemeckom trhu s elektrickou energiou. Elektrinu pre nemeckých odberateľov nakupuje na nemeckom veľkoobchodnom trhu.
Za to, kde a za koľko ju nakúpili prostredníci na trhu, E.ON podľa hovorkyne Isabel Reinhardtovej nenesie zodpovednosť. „Výrobné zdroje, z ktorých pochádza elektrina, ktorú spoločnosť E.ON takto nakupuje, sú rozhodnutím výrobcu elektriny alebo veľkoobchodníka. Na tie spoločnosť E.ON nemá žiadny vplyv.“
S dodržiavaním pravidiel jednotného trhu môže mať problém aj Nemecko
Zatiaľ čo slovenská vláda dosiaľ neuspela s požiadavkou o možnosť využiť tri až štyri miliardy eur z neminutých eurofondov z uplynulého programového obdobia, Nemecko oznámilo hrubé obrysy „plynovej cenovej brzdy“.
Kabinet Olafa Scholza chce cenu plynu zastropovať do určitej spotreby pre domácnosti aj priemysel.
Nepáči sa to však zvyšku európskych podnikateľov, ktorí rovnako ako Nemecko v prípade znárodňovania slovenskej elektriny argumentujú rozvrátením rovnováhy európskeho jednotného trhu. Ak najsilnejšia ekonomika eurozóny pomôže svojim firmám, tie vo zvyšku EÚ doplatia na to, že ich štáty si dotácie na rovnakej úrovni nebudú môcť dovoliť.
K takým štátom patrí aj Slovensko, kde vláda minula na pomoc domácnostiam a firmám zatiaľ jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo Nemecko až tri percentá. Aj slovenskí zamestnávatelia preto volajú po jednotnom prístupe na úrovni EÚ.
Lídri EÚ by mali koncom týždňa na samite v Bruseli rozhodovať o podobe cenových stropov na dovoz zemného plynu. Ak klesne cena tejto komodity, klesne aj cena elektrickej energie. Na druhej strane je však obava, že EÚ tým odplaší časť dovozcov skvapalneného plynu, a tak cenový problém vystrieda problém s jeho nedostatkom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
