Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Gréci zarábajú o 360 eur menej ako pred krízou (porovnanie so Slovenskom)

Pred krízou zarábal bežný Grék v čistom tisíc eur, v roku 2014 to bolo len približne 640 eur. Stále je to viac ako stredný plat na Slovensku. (Článok z januára sme 6. 7. 2015 aktualizovali o údaje za rok 2014. )

1. Štvrtina práceschopných Grékov nemá robotu

V 11-miliónovom Grécku bola v roku 2013 bez práce viac ako štvrtina práceschopných ľudí (26,5 percenta). Znamená to okolo 1,3 milióna nezamestnaných. Dá sa povedať, že v priemere je niekto bez zamestnania v každej gréckej rodine. Počet ľudí bez práce od roku 2008 narástol 3,5-násobne.

Vlani grécka nezamestnanosť mierne klesla, stále je však Grécko v počte nezamestnaných najhoršie z celej Európskej únie. Pre porovnanie, na Slovensku bolo najviac nezamestnaných v roku 2001, kedy miera dosiahla 19,5 percenta.

2. Väčšina hľadá prácu vyše roka

Takmer tri štvrtiny nezamestnaných si v Grécku hľadajú prácu viac ako rok. Počet dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú bez práce najmenej rok, stúpol oproti roku 2008 až päťnásobne. S 19,5- percentnou mierou dlhodobej nezamestnanosti je Grécko v tomto meradle bezkonkurenčne najhoršie v Európskej únii (druhé Španielsko má 13 percent, štvrté Slovensko 9,3 percenta).

3. Mladí najviac bez práce

Ťažké časy zažívajú aj mladí Gréci. Väčšina mladých od 15 do 25 rokov, ktorí už neštudujú, nemajú prácu. V roku 2013 to bolo 58,5 percent , najviac v Európskej únii. Mnohí Gréci emigrovali do zahraničia.

V roku 2014 nezamestnanosť mladých prvýkrát klesla na 52,4 percenta, zároveň už nebola najvyššia v Európe (Grékov predbehli Španieli).

4. Bežný plat klesol o 360 eur

Bežní Gréci zarábali v roku 2014 v čistom o 360 eur menej ako štyri roky predtým. Pri štatistike príjmu nevychádzame z priemernej mzdy, ktorú môžu deformovať veľmi bohatí, ale z mediánu. Je to štatistický ukazovateľ, ktorý ukazuje čistý príjem bežného Gréka (polovica populácie je bohatšia ako on, polovica chudobnejšia).

Kým v roku 2010 zarábal taký Grék v čistom takmer tisíc eur, v roku 2014 to už bolo len 640 eur. Podpísali sa pod to zvyšovania daní, krátenie platov a zlá ekonomika. Bežný Slovák stále zarába menej (561 eur v roku 2013), no rozdiel medzi krajinami klesá. Slovenskí pracujúci bohatnú, grécki naopak.

5. Počet ohrozených chudobou mierne narástol

Gréci sú najhorší v Európskej únii aj v miere rizika chudoby. Tá sa počíta ako 60 percent mediánu zdaneného príjmu v krajine po sociálnych transferoch (sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti, atď). V prípade Grécka bola hranica 420 eur mesačne. Pod touto hranicou žilo v krajine minulý rok 22 percent ľudí. Aj tu je vidno nárast v porovnaní s rokmi spred krízou (19,7 v roku 2009), ale nárast bol nižší ako u iných štatistických ukazovateľov. Minulý rok miera klesla.

6. Ekonomika desať rokov dozadu

Počas krízy sa ekonomika Grécka prepadla o štvrtinu. Reálne to znamená, že grécke hospodárstvo sa dostalo na úroveň roku 2004. Čakalo sa, že v roku 2014 bude grécke hospodárstvo opäť rásť, ale nestalo sa tak.

V HDP na obyvateľa Slovensko pomaly Grécko dobieha. Kým v roku 2004 bol rozdiel takmer trojnásobný, teraz je to len 15 percent.

7. Dlh vyskočil

Aj pred krízou patrilo Grécko k najzadlženejším krajinám, no v roku 2013 to bol dvojnásobok priemeru krajín Európskej únie. V súčasnosti je 175 percent HDP, teda si 320 miliárd eur. Dlh krajiny počas krízy stúpal, no pomohla mu dohoda o reštrukturalizácii dlhu v roku 2012. O rok neskôr však zasa vláda musela rekapitalizovať banky, čím dlh znova vyskočil.

Eurostat uvádza štatistiky Grécka už len od roku 2011. Pravdepodobne preto, že nepovažuje predchádzajúce údaje Grécka za vierohodné (pre porovnanie však prinášame ja starší graf). Dlh Grécka v roku 2014 mierne stúpol, podľa ambicióznych plánov veriteľov by však mal do roku 2030 klesnúť na polovicu.

5DhVZ
Zdroj: Eurostat

 8. Deficit klesá

Grécko dosahovalo vysoký deficit verejných financií už pred krízou. Počas krízových rokov však narástol na vyše desať percent. V posledných rokoch už klesal. V roku 2013 bol síce 12,7 percenta, ale v tom boli započítané jednorázové transfery na rekapitalizáciu gréckych bánk či podporu finančného systému krajiny. Inak by podľa Reuters bol deficit 2,1 percenta, čo je už zhruba na úrovni Slovenska v tom roku.

Minulý rok mali Gréci deficit podobný Slovensku, klesol na 3,5 percenta. Bez úrokov za dlhy mali už dokonca prebytok (primárny prebytok).

RtgGX
Zdroj: Eurostat

Dnes na DennikE.sk

Najlepšie pozemky v Bratislave sú dávno predané, s nájomnými bytmi sme na začiatku, vraví bývalá viceprimátorka

Lucia Štasselová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Lucia Štasselová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislava chce získať nájomné byty spoluprácou s bankou a poisťovňou, stavať na vlastných pozemkoch alebo prerábať budovy, hovorí bývalá viceprimátorka Lucia Štasselová. Menší počet bytov môže priniesť aj spolupráca s developermi. „Nájomné bývanie v Bratislave nebolo prioritou mesta, na magistráte nebol človek, ktorý by sa téme venoval. Sme teda na začiatku.“

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Minúta po minúte

Koaliční poslanci chcú v parlamente meniť právomoci objednávateľov verejnej dopravy, akými sú štát, kraje či mestá. S dopravcom by počas mimoriadnej situácie mohli uzavrieť priamo novú zmluvu na dva roky alebo mu nariadiť prevádzkovanie dopravy.

Novelu zákona o cestnej doprave predložili zástupcovia všetkých štyroch koaličných strán. Pribudli by aj nové dôvody na odobratie licencie dopravcovi, ak neuspel v súťaži alebo pri snahe zamedziť prerušeniu poskytovania služieb. (tasr, e)

Vývoz z Číny sa vo februári medziročne zvýšil o rekordných 154,9 %, dovoz vykázal rast o 17,3 %. Druhá najväčšia ekonomika sa tak spamätáva z dôsledkov epidémie covid-19.

Údaje zverejnila čínska colná správa. K silnému rastu vývozu podľa nej prispelo aj zlepšenie v spracovateľskom priemysle v EÚ a v USA.

„Navyše, väčšina zamestnancov spracovateľského sektora (v Číne) sa rozhodla oslavy lunárneho Nového roka stráviť doma,“ stojí v správe colného úradu. „Náš prieskum ukázal, že mnoho firiem v exportne orientovaných provinciách zostalo otvorených, a teda aj zákazky, ktoré sa obvykle vybavujú po čínskom novom roku, boli tentoraz vybavené hneď.“

Podrobnejšie:

  • Za január a februára tohto roka spolu vývoz narástol o 60,6 % na 468,9 miliardy dolárov. Dovoz bol vyšší o 22,2 % a predstavoval 365,6 miliardy dolárov.
  • Výsledok výrazne prekonal odhady analytikov, ktorí podľa agentúry Reuters čakali za január a február spolu medziročný vzostup o 38,9 % pri vývoze a o 15 % pri dovoze.
  • Obchodný prebytok Číny za január a február dosiahol 103,3 miliardy dolárov, zatiaľ čo pred rokom predstavoval 7,1 miliardy dolárov.
  • Vývoz do krajín EÚ Čína za január a február zvýšila medziročne o 62,6 % na 73,7 miliardy dolárov, dovoz stúpol o 32,5 % na 45,9 miliardy dolárov. (čtk)

Americký senát schválil súbor opatrení za 1,9 bilióna dolárov na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh prešiel v pomere 50 k 49 hlasom po dlhých debatách a pozmeňovacích návrhoch. Ide o jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA.

Návrh prezidenta Joea Bidena sa teraz vráti do Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu demokrati. Senát je rozdelený medzi demokratov a republikánov, na dnešnom hlasovaní sa podľa agentúry AP nezúčastnil republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan.

Definitívne prijatie sa podľa agentúry AP očakáva na budúci týždeň. Snemovňa reprezentantov už raz koncom februára balík opatrení schválila. Balíček vtedy prešiel v pomere hlasov 219 k 212.

Čo obsahuje balíček

  • Priamy jednorazový príspevok 1400 dolárov pre väčšinu Američanov,
  • rozšírenie týždennej pomoci pre 9,5 milióna nezamestnaných,
  • výdavky na vakcíny proti covid-19 a testovanie pre štáty, mestá, školy a priemyselné podniky,
  • počíta sa aj s daňovými úľavami pre obyvateľov s nízkymi príjmami, rodiny s deťmi a platiteľov zdravotného poistenia.

Čo sa upravilo

  • Schválený kompromis počíta podľa AP s predĺžením výplat federálnych dávok pomoci pre nezamestnaných 300 dolárov týždenne, ktoré sa vyplácajú k podpore od jednotlivých štátov. Snemovňa pôvodne počítala so 400 dolármi týždenne, ale demokrati nakoniec súhlasili s 300 dolármi, ktoré sa budú vyplácať do 6. septembra. Keby balíček nebol prijatý, 14. marca by súčasné 300-dolárové platby skončili.
  • Senát už v piatok zamietol zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu do roku 2025, s ktorými počítal návrh snemovne.

Demokrati tvrdia, že balíček je nevyhnutný. Republikáni, ktorí za Donalda Trumpa široko podporovali predchádzajúce výdavky na pomoc v boji s covidovou krízou, považujú väčšinu navrhovaného súboru opatrení za zbytočnú. Na boj s koronavírusom je podľa nich priamo určených len deväť percent balíčka.

Pre Bidena je schválenie podporných opatrení prvým veľkým legislatívnym víťazstvom v Kongrese. (čtk)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

Venezuelská centrálna banka začne vydávať bankovky s nominálnou hodnotou milión bolívarov. Dôvodom je hyperinflácia, od pondelka zavedie aj 200-tisícové a 500-tisícové bankovky. Doteraz najvyššia hodnota bola 50-tisíc bolívarov.

Kedysi prosperujúca krajina vyvážajúca ropu zažíva veľmi rýchly rast cien štvrtý rok. Vlani miera inflácie vystúpila na 3 000 %, v januári zbrzdila na 2 665 %.

Za jeden milión bolívarov (zhruba 50 centov) sa dá podľa agentúry AFP kúpiť zhruba kilogram paradajok alebo „250 mililitrov málo kvalitného tekutého mydla“.

Obyvatelia Venezuely bežne používajú americké doláre. Bolívarmi platia najmä cestovné v hromadnej doprave. (čtk)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

V ružomberskej MHD budú mať cestujúci k dispozícii bezplatne po jednom respirátore. Od pondelka ich umiestnia na sedadlá za vodičom autobusu, na týchto miestach sa nesmie sedieť.

Ružomberská radnica o tom informovala na sociálnej sieti. Podobné opatrenie ohlásila tento týždeň aj Banská Bystrica, kde mali byť respirátory zas k dispozícii u šoféra.

Respirátor je vo verejnej doprave povinný od pondelka 8. marca. (tasr, e)

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať