Gréci zarábajú o 360 eur menej ako pred krízou (porovnanie so Slovenskom)

1. Štvrtina práceschopných Grékov nemá robotu

V 11-miliónovom Grécku bola v roku 2013 bez práce viac ako štvrtina práceschopných ľudí (26,5 percenta). Znamená to okolo 1,3 milióna nezamestnaných. Dá sa povedať, že v priemere je niekto bez zamestnania v každej gréckej rodine. Počet ľudí bez práce od roku 2008 narástol 3,5-násobne.

Vlani grécka nezamestnanosť mierne klesla, stále je však Grécko v počte nezamestnaných najhoršie z celej Európskej únie. Pre porovnanie, na Slovensku bolo najviac nezamestnaných v roku 2001, kedy miera dosiahla 19,5 percenta.

2. Väčšina hľadá prácu vyše roka

Takmer tri štvrtiny nezamestnaných si v Grécku hľadajú prácu viac ako rok. Počet dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú bez práce najmenej rok, stúpol oproti roku 2008 až päťnásobne. S 19,5- percentnou mierou dlhodobej nezamestnanosti je Grécko v tomto meradle bezkonkurenčne najhoršie v Európskej únii (druhé Španielsko má 13 percent, štvrté Slovensko 9,3 percenta).

3. Mladí najviac bez práce

Ťažké časy zažívajú aj mladí Gréci. Väčšina mladých od 15 do 25 rokov, ktorí už neštudujú, nemajú prácu. V roku 2013 to bolo 58,5 percent , najviac v Európskej únii. Mnohí Gréci emigrovali do zahraničia.

V roku 2014 nezamestnanosť mladých prvýkrát klesla na 52,4 percenta, zároveň už nebola najvyššia v Európe (Grékov predbehli Španieli).

4. Bežný plat klesol o 360 eur

Bežní Gréci zarábali v roku 2014 v čistom o 360 eur menej ako štyri roky predtým. Pri štatistike príjmu nevychádzame z priemernej mzdy, ktorú môžu deformovať veľmi bohatí, ale z mediánu. Je to štatistický ukazovateľ, ktorý ukazuje čistý príjem bežného Gréka (polovica populácie je bohatšia ako on, polovica chudobnejšia).

Kým v roku 2010 zarábal taký Grék v čistom takmer tisíc eur, v roku 2014 to už bolo len 640 eur. Podpísali sa pod to zvyšovania daní, krátenie platov a zlá ekonomika. Bežný Slovák stále zarába menej (561 eur v roku 2013), no rozdiel medzi krajinami klesá. Slovenskí pracujúci bohatnú, grécki naopak.

5. Počet ohrozených chudobou mierne narástol

Gréci sú najhorší v Európskej únii aj v miere rizika chudoby. Tá sa počíta ako 60 percent mediánu zdaneného príjmu v krajine po sociálnych transferoch (sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti, atď). V prípade Grécka bola hranica 420 eur mesačne. Pod touto hranicou žilo v krajine minulý rok 22 percent ľudí. Aj tu je vidno nárast v porovnaní s rokmi spred krízou (19,7 v roku 2009), ale nárast bol nižší ako u iných štatistických ukazovateľov. Minulý rok miera klesla.

6. Ekonomika desať rokov dozadu

Počas krízy sa ekonomika Grécka prepadla o štvrtinu. Reálne to znamená, že grécke hospodárstvo sa dostalo na úroveň roku 2004. Čakalo sa, že v roku 2014 bude grécke hospodárstvo opäť rásť, ale nestalo sa tak.

V HDP na obyvateľa Slovensko pomaly Grécko dobieha. Kým v roku 2004 bol rozdiel takmer trojnásobný, teraz je to len 15 percent.

7. Dlh vyskočil

Aj pred krízou patrilo Grécko k najzadlženejším krajinám, no v roku 2013 to bol dvojnásobok priemeru krajín Európskej únie. V súčasnosti je 175 percent HDP, teda si 320 miliárd eur. Dlh krajiny počas krízy stúpal, no pomohla mu dohoda o reštrukturalizácii dlhu v roku 2012. O rok neskôr však zasa vláda musela rekapitalizovať banky, čím dlh znova vyskočil.

Eurostat uvádza štatistiky Grécka už len od roku 2011. Pravdepodobne preto, že nepovažuje predchádzajúce údaje Grécka za vierohodné (pre porovnanie však prinášame ja starší graf). Dlh Grécka v roku 2014 mierne stúpol, podľa ambicióznych plánov veriteľov by však mal do roku 2030 klesnúť na polovicu.

 8. Deficit klesá

Grécko dosahovalo vysoký deficit verejných financií už pred krízou. Počas krízových rokov však narástol na vyše desať percent. V posledných rokoch už klesal. V roku 2013 bol síce 12,7 percenta, ale v tom boli započítané jednorázové transfery na rekapitalizáciu gréckych bánk či podporu finančného systému krajiny. Inak by podľa Reuters bol deficit 2,1 percenta, čo je už zhruba na úrovni Slovenska v tom roku.

Minulý rok mali Gréci deficit podobný Slovensku, klesol na 3,5 percenta. Bez úrokov za dlhy mali už dokonca prebytok (primárny prebytok).