Čo s drahými taxikármi? V Prahe ich zatýka polícia, Bratislava im chce zobrať dobré miesta

Je to jeden z príbehov, ktoré patria k nášmu civilizačnému priestoru. Tridsaťdvaročný Otakar sa pred pár týždňami potreboval odviezť z bratislavského letiska do centra mesta.

Zavolal si taxík, nastúpil a cestoval pätnásť minút. Cena? Tridsať eur. „Inokedy cesta stála sedem eur, zostal som úplne zaskočený,“ rozpráva Otakar. Od taxikára ani nedostal ani bloček. „Peniaze si len schoval do vrecka a ušiel,“ spomína.

Otakar priznáva, že sa na cenu nespýtal vopred, čo by mu umožnilo si včas rozmyslieť, či s dotyčným šoférom pôjde.
„Keď však takto musia byť v strehu ešte aj domáci zákazníci, čo potom u nás hrozí turistom?“ dodáva Otakar.

Bratislava prirodzene nie je jediným mestom bohatým na podobné historky. Rajom predražovania je už dlhé roky Praha, kde boli turisti okrádaní už aj za minulého režimu. Dodnes pred pražskými taxikármi varujú viaceré bedekre i cestovné kancelárie.

Českí policajti sa však rozhodli, že celú vec skúsia vyriešiť silou. V uplynulých dňoch zorganizovali záťah, po ktorom zostalo šesť taxikárov trestne stíhaných.

„Predražovali jazdy pri vození cudzincov. Buď si dopredu dohodli vysokú cenu, alebo používali zakázané zariadenie, ktoré rýchlejšie pretáča taxameter,“ potvrdil českým Hospodářským novinám prokurátor Jan Lelek.

Zatýkanie pred kamerami

Českí policajti si povedali, že bude dobré urobiť celú akciu demonštratívne – dvoch taxikárov zatkli priamo pred kamerami Českej televízie. „Zrejme to tak zorganizovali zámerne, aby to bola pre ostatných taxikárov výstraha,“ povedal Denníku N jeden z pražských detektívov.

Video: V roku 2012 nakrútil švédsky turista skrytou kamerou zariadenie zvané turbo, ktorým si pražskí taxikári pridávajú cenu na taxametri

V Prahe podobný záťah nepamätajú. Poslednú väčšiu akciu proti taxikárom urobila polícia ešte začiatkom 90. rokov. Vtedy ich však stíhala hlavne za to, že si vzájomne ničili autá pre vychytené miesta na státie.

Od tej doby riešili taxikárov väčšinou len úradníci, ktorí však mohli udeliť iba pokuty, v najhoršom prípade odobrať licenciu. „Takýto postih však ľahko mohli obísť tým, že nechali najať nejakú firmu, ktorá licenciou disponovala,“ dodal detektív.

Hoci šesť obvinených taxikárov môže pôsobiť ako malé číslo, pre českých policajtov ide o prielom. „Vyskúšali si, že bežné taxikárske praktiky môžu trestne stíhať, takže podobné vyšetrovanie môžu viesť i v budúcnosti,“ poznamenali české HN.

Český recept

Dlho sa pritom zdalo, že podvodní taxikári sú z pohľadu Trestného zákona v bezpečí. V Česku, podobne ako na Slovensku, dochádza k trestnému činu až v momente, keď vznikne škoda nad 5 000 korún (na Slovensku 266 eur).

V praxi teda česká polícia mohla riešiť len vyložené excesy, napríklad keď taxikár naúčtoval cudzincovi za cestu po Prahe 400 dolárov.

Pri aktuálnom prípade sa však polícia rozhodla postupovať inak. Vybraných taxikárov niekoľko mesiacov sledovala a nasadzovala k nim figurantov – zahraničných turistov, ktorí sa nechali odviezť a naúčtovať si vysokú cenu. Škoda sa tak postupne nasčítavala.

Okrem toho polícia nazbierala dôkazy, že podvodní taxikári sú vzájomne prepojení. A to napríklad v tom, že spoločne podplácali úradníka pražského magistrátu, ktorý im dával echo, keď sa na nich chystala kontrola. „Vynášal im informácie,“ potvrdil prokurátor.

Aj vďaka tomu policajti mohli na taxikárov navliecť paragraf podvodu páchaného v organizovanej skupine, kde je sadzba minimálne dva roky.

„Všetci obvinení zostali nakoniec na slobode, v súčasnej chvíli však už nemajú na čom jazdiť. Polícia im okrem iného nechala zabaviť autá,“ spresnili HN.

Slovenské pokuty

Problémy s podvodnými taxikármi skúšala niekoľkokrát riešiť aj polícia v Bratislave. Ďaleko sa však nedostala – za posledné roky sa im dostali na stôl len jednotlivé prípady okrádania zákazníkov. Aj tie policajti spravidla len posunuli okresnému úradu, aby rozhodol o pokute.

„Evidujeme napríklad prípad z mája 2014, keď vodič viezol zákazníčku z autobusovej stanice k neďalekému hotelu Apollo, za čo si naúčtoval sumu 34 eur,“ približuje hovorca bratislavskej polície Michal Szeiff. Trest však nebol nijako odstrašujúci – vodič nakoniec dostal pokutu 100 eur.

Okrem policajtov zvykne taxikárov riešiť aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá pravidelne robieva náhodné kontroly.

„Naši inšpektori vystupujú ako zahraniční turisti, ktorí rozprávajú len v cudzom jazyku. Vyberajú si frekventované trasy, ktoré sa začínajú alebo končia na letisku, autobusovej stanici alebo hlavnej stanici,“ vysvetľuje hovorkyňa inšpekcie Danuša Krkošová.

Pokuty však obvykle rozdáva len niekoľkokrát za rok – za posledné tri roky uložila sankciu v celkovo šestnástich prípadoch. „Priemerná výška pokuty bola 760 eur,“ dodáva hovorkyňa.

Legálnych 20 eur za kilometer

Pravdou je, že slovenské úrady majú len málo nástrojov, ako fenomén predražených jázd riešiť – aspoň v porovnaní s Čechmi. V Česku totiž platí zákon, podľa ktorého si radnice môžu stanoviť maximálne sadzby jázd na svojom území.

Praha vďaka tomu mohla vydať predpis, že za kilometer môžu taxikári pýtať nanajvýš 28 korún (cca jedno euro). Policajtom tak stačí zdokumentovať prípady, keď sa taxikár od predpísanej sadzby odchýli, a napočítať mu dostatočnú škodu.

Na Slovensku takýto zákon nie je. „My nemáme možnosť určovať taxislužbám sadzby,“ potvrdzuje hovorkyňa bratislavského magistrátu Zuzana Skokanová.

Taxikár si teda legálne môže stanoviť akúkoľvek cenu – zákon mu nariaďuje len toľko, aby ju jasne zverejnil na dverách.

„Najmä v turisticky frekventovaných oblastiach, ako sú hlavné stanice či centrá miest, sa zdržiavajú taxikári, ktorí si bez väčších problémov účtujú aj dvadsať eur za kilometer. Zarábajú na nepozornosti a dobrej viere pasažierov,“ poznamenáva hovorkyňa obchodnej inšpekcie.

Úrady tak môžu taxikárov riešiť len v prípade, že jazdu predražia oproti vlastným cenám, alebo keď si vyberú úmyselne dlhšiu trasu. Zákon totiž stanovuje, že taxikár musí ísť najbližšou trasou.

Miesta pre férových

Zástupcovia taxikárov pritom tvrdia, že aj oni by zákon o maximálnych cenách uvítali. „Už niekoľkokrát sme o tom so štátnymi úradníkmi diskutovali,“ hovorí šéf Cechu Taxi Milan Velčický.

V praxi by stačilo novelizovať zákon o cenách, ktorý má na starosti ministerstvo financií. Ministerstvo Petra Kažimíra sa však k téme taxislužieb odmietlo vyjadriť.

Samotný bratislavský magistrát zatiaľ zvažuje aspoň provizórne riešenie – taxislužbám, ktoré by dodržiavali prijateľné ceny, chce protekčne vyčleniť parkovacie miesta v dobrých lokalitách.

„Mohlo by ísť o parkovacie miesta pri Hlavnej stanici alebo Námestí SNP, ktoré sú na mestských pozemkoch. Zatiaľ je to však len pracovný návrh,“ povedal Denníku N jeden z úradníkov magistrátu.

Taxikári: Problém je opačný

Len v Bratislave jazdí podľa tri roky starých informácií okolo 1 500 taxikárov. Absolútna väčšina z nich jazdí na živnosť. Často sú však napojení pod dispečing niektorej z väčších taxislužieb a musia rešpektovať jej ceny.

Zástupcovia samotných taxikárov pritom v súčasnosti nepovažujú za hlavný problém predražovanie, ale – paradoxne – podnákladové ceny. „Za vysoké ceny jazdí dnes len malé percento z existujúcich taxikárov. Tých, čo jazdia pod cenu, je oveľa viac,“ hovorí Velčický.

Medzi taxikármi sa totiž v poslednom čase vyostril boj o zákazníka. „Primeraná cena by mala byť podľa výskumov zhruba 1,20 eura za kilometer. Nájdete pritom firmy, ktoré jazdia už za štyridsať centov,“ približuje.

Taxikári by sa tak podľa neho prihovárali nielen za to, aby v zákone bola maximálna sadzba, ale aby sa stanovila aj minimálna sadzba. „Väčšie firmy idú dnes s cenami čo najnižšie. Taxikári na to nadávajú, ale aj tak s nimi stále jazdia, lebo nevidia inú možnosť,“ tvrdí Velčický.