Jeden z najvplyvnejších slovenských ekonómov Štefan Kišš odchádza z ministerstva financií a vstupuje do Progresívneho Slovenska. Kišš bol riaditeľom Útvaru hodnoty za peniaze od jeho vzniku v čase ministra financií Petra Kažimíra.
V rozhovore vysvetľuje, čo rozhodlo, že ide do politiky, a aký to bude mať dosah na analytický útvar na ministerstve.
Kišš ďalej hovorí, že:
- jeho úlohou je prinášať ekonomické témy, ktoré zlepšujú životnú úroveň ľudí na Slovensku,
- sú časti, kde sa dá rozpočet ešte zlepšiť, a nečuduje sa jeho kritikom,
- za posledné roky na ministerstve nakoniec boli zverejnené všetky výstupy hodnoty za peniaze, ale niektoré nie hneď.
Čo bol ten moment, ktorý rozhodol, že chcete ísť do politiky?
Nebol to jeden moment, dozrelo to vo mne postupne. Ako úradník som ponúkal riešenia, ale rozhodnutia robia vždy politici. Postupne vo mne rástla frustrácia, ktorá súvisí s politikou. V lete prišla ponuka z Progresívneho Slovenska (PS), ktorú som neodmietol.
Kto vám ju dal?
Prvé stretnutie bolo s Ivanom Štefunkom, potom som sa stretol s predsedom hnutia Michalom Šimečkom, kde ponuka padla aj oficiálne.
Urýchlilo vaše rozhodnutie aj to, že ste na jar neuspeli vo výberovom konaní za šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ)? Už vtedy sa zdalo, že sa chcete posunúť niekam ďalej.
Chcel som sa posunúť, preto som kandidoval za predsedu NKÚ. Vtedy mi to pripadalo ako prirodzené pokračovanie kariéry, ale nevyšlo to. Aktuálnu ponuku priniesol život a neúspech vo výberovom konaní bol jedným z faktorov, ktoré moje rozhodovanie urýchlili. Na vlastné oči som videl, že sa môžem snažiť o to najlepšie riešenie, ale rozhoduje politika.
Nemáte obavu, že váš odchod z ministerstva zníži motiváciu ľudí v ÚHP ďalej pracovať? Koncom leta odtiaľ odišiel aj ekonóm Tomáš Hellebrandt. Nenaruší to fungovanie analytického útvaru?
Verím, že nie. Rozhodnutie odísť je moje osobné. Naopak, jeden z momentov, ktorý to podporil, je práve to, že ÚHP je dnes vybudovaná, relatívne dôveryhodná inštitúcia, a dovolím si povedať, že aj renomovaná. Som presvedčený, že ÚHP môže fungovať aj bezo mňa, a 6,5 roka v pozícii jej šéfa je aj trochu dosť. To, ako to kolegovia zoberú, je vec komunikácie. S kolegami som už o tom rozprával a máme ešte plánované ďalšie stretnutia. Osobne som o tom informoval aj vedenie ministerstva a je už známy aj môj nástupca. Celé je to manažovaný proces práve aj preto, aby z toho vyplynulo pre existujúcich kolegov a kolegyne, že nie je dôvod na nejaké obavy.
Takže hovorili ste o tom aj s Igorom Matovičom?
Áno aj. Oznámil som to najprv štátnemu tajomníkovi Klimekovi a požiadal som o stretnutie s ministrom. Chvíľu sme sa rozprávali, povedal by som, že to bolo relatívne konštruktívne.
O Matovičovi je známe, že nemá rád progresívcov. Bolo cítiť, že by ho to negatívne prekvapilo?
To neviem posúdiť, ale myslím, že nie. Mali sme normálnu diskusiu, hovorili sme viac o politike.
Kto bude novým šéfom ÚHP?
Martin Haluš, môj súčasný zástupca.
Čo bude vašou úlohou v PS? Budete hlavný ekonóm hnutia?
Budem garant pre ekonomiku a verejné financie. Mojou úlohou je prinášať ekonomické témy, ktoré zlepšujú životnú úroveň ľudí na Slovensku.
Budete aj na kandidátke hnutia do parlamentných volieb?
Je to pravdepodobné, ale tak ďaleko ešte nie sme. Teraz sa sústredíme na témy, ktoré pomôžu zlepšiť životnú úroveň. Ak sa bude zostavovať kandidátka, asi budem mať ambíciu na nej byť.
Budete tieňovým ministrom financií PS?
Je veľmi predčasné vôbec takéto úvahy viesť. Určite by som nad tým nechcel polemizovať. Moja úloha je prinášať ekonomické témy a pracujeme ako tím. Nič také ako tieňová vláda v PS nie je ani sa do takej pozície nestaviame. Skôr je dôležité – a je to jeden z princípov, ktoré sú mi blízke –, že pracujeme ako tím. Ak získame takú dôveru vo voľbách, že by sme nejaké pozície vo vláde mohli zastávať, potom taká diskusia nastane.
Kto sú budúci politickí partneri, s ktorými by PS malo rokovať? Viete si predstaviť spoluprácu napríklad s Hlasom?
To je nateraz ešte ďaleko a je to viac debata na úroveň predsedníctva a dovnútra PS. Zatiaľ by som sa sústredil na čo najlepší volebný výsledok. Ale asi tie strany, ktoré budú najviac stotožnené s našimi hodnotami.
Je to SaS?
Neviem teraz povedať konkrétne strany.
Zatiaľ sa vnímate stále viac ako ekonóm než ako politik?
Zatiaľ áno.
S kým budete v PS spolupracovať?
S politickým vedením hnutia a s kolegami, ktorí sa zaoberajú s ekonomikou súvisiacimi témami. Chceme náš ekonomický tím ešte posilniť.
Zoberiete si so sebou aj nejakých kolegov z ministerstva?
Nie. Jedna z mojich zásad je budovať inštitúcie, je to moja motivácia počas celej mojej kariéry. Keby som začal lanáriť kolegov, bol by to opak toho. Je na každom z nich, ako sa rozhodnú o svojom ďalšom pôsobení, ale určite nebudem nikoho ťahať. ÚHP považujem za etablovanú inštitúciu. My ich potrebujeme v štáte oveľa viac a nielen analytických. Všetky inštitúcie v štáte sú takou témou. Chceme ich budovať, kultivovať a potom aj počúvať, keď budú mať na to aj renomé, aj kompetencie.

V parlamente je návrh rozpočtu. Debata je o tom, či prejde alebo bude rozpočtové provizórium, keďže SaS ho nechce podporiť, lebo priveľmi zadlží štát. Je plánovaný deficit vo výške 6,4 percenta HDP, teda niečo vyše sedem miliárd eur, v poriadku vzhľadom na energetickú krízu, alebo je to už prehnané?
Jednoduché hodnotenie na takú komplexnú otázku, ako je rozpočet, neexistuje. Samozrejme, sú časti, kde sa dá rozpočet ešte zlepšiť, a nečudujem sa jeho kritikom. Najväčšie možné výhrady sú pomerne zrejmé, kľúčová otázka je, ako rozpočet pomáha kvalite života. Hlavné body sú: ako rozpočet pomáha dlhodobej udržateľnosti, ako chceme dosiahnuť stanovené rozpočtové ciele na roky 2024 a 2025 aj otázka financovania nepredvídaných okolností, na ktoré si minister financií vytvára obrovskú rezervu. Tá súvisí s energetickou krízou, ale nie je to ani zďaleka len o nej. Čiže treba jasne zadefinovať účel a pravidlá pre rezervy v kapitole Všeobecná pokladničná správa a stanoviť pravidlá pre narábanie. Hovoríme o obrovskej sume peňazí – 5 miliárd eur.
Je to dobrá vec, že peniaze napríklad na investície štátu sú v tejto kapitole a ministerstvo financií rozhoduje, na čo sa použijú?
Za tejto vlády sa zaviedla reforma investícií, v ktorej ÚHP malo pomerne silnú rolu. Dôležité pozitívum je, že na náš podnet sa zmenila paradigma. Už štát nefinancuje bianco šek na investície, ale od roku 2020 sa financujú len pripravené a návratné projekty. V investíciách dnes máme vybudované kapacity a aj jasné pravidlá, ako cez rozpočet môžeme presadzovať princípy dobrého vládnutia alebo hodnoty za peniaze.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa (VPS) sú aj ďalšie rezervy vrátane 3,4 miliardovej rezervy na kompenzácie. To je v poriadku?
Mali by sme čo najviac špecifikovať účel a pravidlá pre narábanie s týmito rezervami.
Stačí, že sa táto rezerva rozdelí medzi niektoré ministerstvá?
Technicky sa časť tejto rezervy rozdelila medzi ministerstvá hospodárstva a práce, teda medzi firmy a domácnosti. Zvyšných 940 miliónov eur na kompenzáciu cien energií štátnych inštitúcií zostalo vo VPS. Čo je kľúčové a zatiaľ nenastalo, je, že – obrazne povedané – „horí dom“, účty za energie firmám a ľuďom čiastočne už rastú, ale zatiaľ riešenie nepoznáme. Akútne potrebujeme predstaviť opatrenia na riešenie cien energií a diskutovať o rozpočte, ale určite nie čakať s riešením energií na rozpočet.
Bolo by dobré, aby navrhovaný rozpočet v parlamente prešiel, aby sme sa vyhli provizóriu?
Je politický proces, ktorým by sme mali vygenerovať najlepšie možné riešenie. Nestaval by som ani túto otázku takto jednoducho. Je viacero bodov, s ktorými keď prídu kritici, tak by som sa tomu nečudoval. Otázka je, či politická klíma dokáže vygenerovať riešenie, s ktorým môžu byť všetci zainteresovaní spokojní. Samozrejme, pre mňa by bola červená čiara spojenie sa s fašistami.
Na ministerstve financií ste boli v čase, keď sa rozpočet na ďalšie tri roky tvoril. Vedenie ministerstva s ÚHP o rozpočte diskutovalo či nie?
Ešte stále som zamestnancom ministerstva financií v dvojmesačnej výpovednej lehote, takže som aj v konflikte záujmov. Politické rozhodnutie je vec vedenia Progresívneho Slovenska a poslanca PS Tomáša Valáška. Môžeme o tom vecne diskutovať, ale politické rozhodnutie by som nechal ešte na kolegov. Veci, o ktorých hovorím, sú verejne známe, rovnako naše predchádzajúce stanoviská k tomu, ktoré som ako kariérny štátny úradník vždy komunikoval v prvom rade interne. Toto fungovanie má svoje pravidlá, vyjadrovať sa môžeme, sme nezávislí vo svojich názoroch, ale motivácia je v prvom rade meniť veci a meniť ich zvnútra. Jeden z dôvodov, prečo chcem ísť do politiky, je, že o nich budem hovoriť v prvom rade verejne ako politik.
Bol na ministerstve záujem o názor ÚHP k rozpočtu?
Samozrejme, že sme sa rozprávali o rozpočte. Viaceré veci, ktoré sú dnes súčasťou rozpočtu, napríklad celá časť o investíciách, časť o výsledkových ukazovateľoch, ktoré by mala verejná správa dosiahnuť, ako sú odvrátiteľné úmrtia, čistejší vzduch alebo vzdelanejšia populácia, je príspevok ÚHP. Vždy sme sa snažili o väčšiu prehľadnosť a transparentnosť rozpočtu, aby viaceré otázky, ktoré nemajú byť otázky, si vedel občan či novinár v rozpočte nájsť. Napokon, ÚHP je subdodávka, za kompletný rozpočet zodpovedajú kolegovia z rozpočtovej sekcie a vedenie na čele s ministrom.
Ako teraz už ako politik vnímate ÚHP? Má silné postavenie a počúvajú ho aj politici alebo to tak celkom nie je?
Tak trochu hodnotím aj sám seba, ale vnímam to tak, že tých šesť rokov znamenalo, že sme vybudovali pomerne renomovanú inštitúciu. Dnes má ÚHP silné miesto v investíciách štátu. Všetky štúdie uskutočniteľnosti investícií sú povinne zverejňované zo zákona, rovnako aj všetky hodnotenia ÚHP pre veľké projekty. Pred šiestimi rokmi to boli úplne iné časy. Keď sa rozhodovalo o približne dvojmiliardovom obchvate Bratislavy, minister dopravy nám odkázal, že „chlapci, analyzovať môžete aj potom“. Kapacita a pravidlá sú dnes nastavené tak, aby sa nad niečím takým nedalo ani rozmýšľať. Výzvou ešte ostávajú iné neinvestičné rozhodnutia. To sú politiky a regulácie, kde nemáme ešte dobre vybudované kapacity a pravidlá, a vytvára to rôzne debaty. To je výzva do ďalšieho obdobia. Otázka je, či ich bude hodnotiť ÚHP alebo iná inštitúcia, napríklad úrad vlády, parlament, kde by mali podobné inštitúcie vzniknúť.
Prečo ste nemohli zverejniť analýzu rodičovského balíčka a analýzu očkovacej lotérie, ktorá ukázala, že lotéria nebola úspešná? Zakázal vám to minister financií alebo vedenie ministerstva? Alebo preto, lebo vám takú kompetenciu nedáva zákon?
Oboje. Ale opäť treba pomenovať roly. Pravidlá sú dobré na to, aby sa dodržiavali, ak existujú. Pre ostatné alebo iniciatívne materiály nie sú takto jasne pomenované pravidlá. Čo sa nám za posledné roky na ministerstve stalo, je, že nakoniec uzreli svetlo všetky naše výstupy, ale niektoré nie hneď. Zase by som nepreceňoval to, že teraz sme nevydali jednu analýzu, vždy taká situácia bola, závisí od toho, aká bola položená otázka.
Kritizujete, že ešte stále nie sú detailne známe kompenzačné opatrenia. Prečo podľa vás nie sú?
Z môjho pohľadu preto, lebo sme sa v lete zaoberali koaličnou krízou namiesto toho, aby sme sa zaoberali riešeniami. Poznám štát zvnútra, celý byrokratický aparát, ktorý dokáže vygenerovať riešenia, pokiaľ lídri, politici z pohľadu manažmentu dokážu jasne pomenovať otázky a ísť za tým riešením. Ale keď sme sa celé leto zaoberali, kto komu poslal list a kto komu dáva aké podmienky a ultimáta, aj štátny aparát bol tým oslabený.

Čo bude vašou prvou úlohou v PS?
Budú to témy, ktoré sú najakútnejšie. Dnes je to extrémne vysoká inflácia a treba sa systémovejšie zaoberať prioritne témami, ktoré najviac prinášajú kvalitu života. To je zdravotníctvo, školstvo, sociálna inklúzia, popritom potrebujeme aj finančnú aj environmentálnu udržateľnosť. Z našich analytických materiálov vieme ukázať, koľko môžu dobré politiky v týchto oblastiach priniesť v prospech kvality života. A potrebujeme akútne riešiť ceny energií. Platí, že zodpovední sú v parlamente a exekutíve a že prinášať riešenia je v prvom rade ich úlohou.
Čo by ste im pri energiách poradili?
O riešeniach pre firmy a domácnosti sa už do veľkej miery hovorí. Vyžadujú si legislatívnu zmenu, takže nástroje má v rukách vláda a dôležité je prijať ich čo najskôr.
Keby neprešiel rozpočet a mali by sme provizórium, bol by problém s financovaním kompenzácií a vyšších platov?
Ceny energií potrebujeme vyriešiť v každom prípade a čo najskôr. Pri debate o rozpočte sú dôležité argumenty, ktoré treba v rozpočte zohľadniť.
Čiže keby bolo provizórium, bol by to problém?
Problémov máme veľa už dnes, nestaval by som to do falošnej dilemy. Ak je rozpočet politický problém, treba ho riešiť a riešenie sa určite dá nájsť. Neprináleží mi hovoriť za legislatívcov, ale je zrejmé, že rozpočet asi nie je úplne ideálny.
Ste vo výpovednej lehote. Budete ešte chodiť na ministerstvo?
Zatiaľ sme sa s vedením aj s kolegami dohodli, že odovzdám agendu a budem čerpať dovolenku, ktorej mám dosť veľa.
Chceli by ste sa tam raz vracať v pozícii ministra financií? Viete si to predstaviť?
Predstaviť si viem hocičo, ale teraz by som to nepovažoval za náležitú otázku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Marianna Onuferová






























