Denník N

Neblúznime o gréckej ceste, realita vyzerá lepšie

Autor je štátnym tajomníkom MF SR

Reakcia na komentár Ivana Štulajtera a Ekonomický newsfilter Denníka N, ako aj na tvrdenia poslanca SaS Mariána Viskupiča

Finančné trhy sú spravodlivé v tom, ako každého naučia, že dôležité sú skutky – reálne investičné rozhodnutia, nie reči, či už pochvalné, alebo hanlivé.

Časť opozície, ale aj časť komentátorov aktuálny návrh štátneho rozpočtu komentuje apokalyptickými metaforami o „gréckej ceste“.

Podobne nefaktografický a podľa mňa povrchný prístup zvolil predseda výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič zo SaS, ako aj bývalý poradca exministra financií a premiéra Hegera Ivan Štulajter, ktorého hodnotenie prebral aj Ekonomický newsfilter.

Skutočný a pravdivý obraz verejných financií (a v rámci nich aj návrhu rozpočtu na rok 2023) poskytujú svetové finančné trhy a v nich každodenné množstvo individuálnych investičných rozhodnutí veľkého počtu investorov, bánk, fondov i poisťovní.

Lebo oni „vzali do ruky“ reálne peniaze a investovali ich do dlhopisov Slovenskej republiky pri prísľube konkrétneho výnosu. Tieto ich skutky a nie slová opozície či glosátorov sú tie jediné, ktoré o „nemeckej, gréckej, rakúskej, slovenskej či inej ceste“ rozhodujú.

FB stena či novinový papier znesú veľa. Je to podobné, ako na trhu nehnuteľností – každý z päť miliónov občanov Slovenska môže mať ľubovoľný názor, či sú byty drahé alebo lacné, ale – ich hlasy nerozhodujú.

Rozhodujú hlasy tých pár tisícov, ktorí „vezmú do ruky“ reálne (vlastné či požičané) peniaze a byt či dom kúpia za danú cenu. V tomto zmysle sú mnohé komentujúce či analyzujúce hlasy zaujímavé, no ich relevancia je obmedzená. Rozhodujú reálni investori na finančných trhoch.

A čo hovoria o Slovensku trhy, fakty a dáta? Pozrieme sa na situáciu z troch uhlov. Ani z jedného sa Slovensko objektívne na „gréckej ceste“ nenachádza.

1. Porovnanie úrokov

Prvý a najdôležitejší pohľad je, čo hovoria trhy (aj po predložení rozpočtu) aktuálne. Základný medzinárodný benchmark je úročenie 10-ročných dlhopisov. Ako stojí SR v medzinárodnom porovnaní?

Krajina Úrok. výnos (%)
Nemecko 2,1295
Francúzsko 2,661
Slovinsko 3,477
Veľká Británia 3,487
Slovensko 3,510
USA 4,100
Taliansko 4,253
Grécko 4,555
ČR 5,719
Poľsko 8,323
Maďarsko 10,085

Stav: 2. 11. 2022

V tabuľke vidíme , že úroky, ktoré platí Slovensko, sú najnižšie z krajín V4, sú v princípe podobné úrokom, aké platí Slovinsko či Veľká Británia.

Keďže všetky uvedené krajiny sú čistými dlžníkmi, je z ich pohľadu v princípe nepodstatné, za akú sadzbu si vedia uložiť svoje zdroje, keďže ich v princípe neukladajú na úložky, ale buď spotrebúvajú, alebo investujú, a to vo svojej krajine a mene. Relevantná je skôr otázka, aká vysoká inflácia je v ich krajine, a teda či ponúka možnosti splácať ľahšie vyššie úroky –  ale ani tu sa Slovensko nijako negatívne neodchyľuje.

Zhrnutie: Úrokové sadzby sú v poriadku, Slovenská republika má navyše historicky vysokú hotovostnú rezervu, rating je investičný – občania môžu byť pokojní, nie sme na gréckej ceste.

2. Porovnanie vývoja počas krízy

Druhý uhol pohľadu ponúka porovnanie vývoja v krajinách EÚ počas súčasnej krízy, teda od roku 2020:

Keď hodnotíme

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Rozpočet a dlh

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie