Neblúznime o gréckej ceste, realita vyzerá lepšie
Autor je štátnym tajomníkom MF SR
Reakcia na komentár Ivana Štulajtera a Ekonomický newsfilter Denníka N, ako aj na tvrdenia poslanca SaS Mariána Viskupiča
Finančné trhy sú spravodlivé v tom, ako každého naučia, že dôležité sú skutky – reálne investičné rozhodnutia, nie reči, či už pochvalné, alebo hanlivé.
Časť opozície, ale aj časť komentátorov aktuálny návrh štátneho rozpočtu komentuje apokalyptickými metaforami o „gréckej ceste“.
Podobne nefaktografický a podľa mňa povrchný prístup zvolil predseda výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič zo SaS, ako aj bývalý poradca exministra financií a premiéra Hegera Ivan Štulajter, ktorého hodnotenie prebral aj Ekonomický newsfilter.
Skutočný a pravdivý obraz verejných financií (a v rámci nich aj návrhu rozpočtu na rok 2023) poskytujú svetové finančné trhy a v nich každodenné množstvo individuálnych investičných rozhodnutí veľkého počtu investorov, bánk, fondov i poisťovní.
Lebo oni „vzali do ruky“ reálne peniaze a investovali ich do dlhopisov Slovenskej republiky pri prísľube konkrétneho výnosu. Tieto ich skutky a nie slová opozície či glosátorov sú tie jediné, ktoré o „nemeckej, gréckej, rakúskej, slovenskej či inej ceste“ rozhodujú.
FB stena či novinový papier znesú veľa. Je to podobné, ako na trhu nehnuteľností – každý z päť miliónov občanov Slovenska môže mať ľubovoľný názor, či sú byty drahé alebo lacné, ale – ich hlasy nerozhodujú.
Rozhodujú hlasy tých pár tisícov, ktorí „vezmú do ruky“ reálne (vlastné či požičané) peniaze a byt či dom kúpia za danú cenu. V tomto zmysle sú mnohé komentujúce či analyzujúce hlasy zaujímavé, no ich relevancia je obmedzená. Rozhodujú reálni investori na finančných trhoch.
A čo hovoria o Slovensku trhy, fakty a dáta? Pozrieme sa na situáciu z troch uhlov. Ani z jedného sa Slovensko objektívne na „gréckej ceste“ nenachádza.
1. Porovnanie úrokov
Prvý a najdôležitejší pohľad je, čo hovoria trhy (aj po predložení rozpočtu) aktuálne. Základný medzinárodný benchmark je úročenie 10-ročných dlhopisov. Ako stojí SR v medzinárodnom porovnaní?
Krajina | Úrok. výnos (%) |
Nemecko | 2,1295 |
Francúzsko | 2,661 |
Slovinsko | 3,477 |
Veľká Británia | 3,487 |
Slovensko | 3,510 |
USA | 4,100 |
Taliansko | 4,253 |
Grécko | 4,555 |
ČR | 5,719 |
Poľsko | 8,323 |
Maďarsko | 10,085 |
Stav: 2. 11. 2022
V tabuľke vidíme , že úroky, ktoré platí Slovensko, sú najnižšie z krajín V4, sú v princípe podobné úrokom, aké platí Slovinsko či Veľká Británia.
Keďže všetky uvedené krajiny sú čistými dlžníkmi, je z ich pohľadu v princípe nepodstatné, za akú sadzbu si vedia uložiť svoje zdroje, keďže ich v princípe neukladajú na úložky, ale buď spotrebúvajú, alebo investujú, a to vo svojej krajine a mene. Relevantná je skôr otázka, aká vysoká inflácia je v ich krajine, a teda či ponúka možnosti splácať ľahšie vyššie úroky – ale ani tu sa Slovensko nijako negatívne neodchyľuje.
Zhrnutie: Úrokové sadzby sú v poriadku, Slovenská republika má navyše historicky vysokú hotovostnú rezervu, rating je investičný – občania môžu byť pokojní, nie sme na gréckej ceste.
2. Porovnanie vývoja počas krízy
Druhý uhol pohľadu ponúka porovnanie vývoja v krajinách EÚ počas súčasnej krízy, teda od roku 2020:
Keď hodnotíme