Slovensko dostane kurióznu linku, z Bratislavy sa poletí do Skopje

Manažéri bratislavského letiska vedia, že keď chcú v niečom konkurovať neďalekému rakúskemu Schwechatu, majú len dve možnosti: buď prilákajú niektorých nízkonákladových dopravcov, ktorí sa drahej Viedni vyhýbajú, alebo ponúknu čo možno najoriginálnejšiu destináciu.

Kombináciu oboch prináša WizzAir. Maďarský low-cost v stredu oznámil, že z Bratislavy otvorí linku do macedónskeho hlavného mesta Skopje.

„Táto linka na prvé počutie nikomu nič nepovie, my však o ňu registrujeme značný záujem,“ poznamenal šéf letiska Ivan Trhlík.

WizzAir chce do Macedónska lietať od konca marca. „Budeme túto linku prevádzkovať dvakrát týždenne: v pondelok a piatok,“ spresnila Tamara Mshvenieradze, komunikačná manažérka firmy.

Pre WizzAir pôjde o vôbec prvú linku z Bratislavy – zo Slovenska už lieta z Popradu a z Košíc, kde bázuje jeden svoj airbus.

Žiadny veľký trhák

Pravdou je, že Macedónsko v posledných rokoch vo veľkom investuje do svojej propagácie, platí si televízne reklamy, distribuuje brožúry na prestížne medzinárodné konferencie. „Lákajú do krajiny turistov aj investorov, z toho budeme skúšať ťažiť aj my,“ hovorí Trhlík.

Či to však bude stačiť, je otázne: Macedónsko ako vnútrozemská krajina totiž nepatrí práve medzi vyhľadávané turistické destinácie. „Linka môže slúžiť skôr na kratšie výlety, prípadne služobné cesty,“ poznamenal nedávno týždenník Trend.

Na druhej strane, pre Macedóncov môže byť táto linka zaujímavá aj ako lacnejšie spojenie s rakúskou metropolou.

Do Skopje síce v súčasnosti lietajú Austrian Airlines, ktoré prevádzkujú priame lety z Viedne, či z Budapešti. Ceny ich spiatočných leteniek sa však pohybujú medzi 350 až 400 eurami (pri rezervácii s mesačným predstihom).

WizzAir naproti tomu sľubuje, že bude výrazne lacnejší. „Naše spiatočné letenky budú stáť priemerne okolo 100 až 120 eur,“ poznamenala Mshvenieradze.

Po rokoch obrat

Bratislavskému letisku po krachu spoločnosti Sky Europe stabilne klesal počet cestujúcich – z 2,2 milióna v roku 2008 na 1,35 milióna v roku 2014.

Trend sa obráti až tento rok. „Za rok 2015 očakávame nárast o zhruba 280-tisíc pasažierov,“ hovorí Trhlík.

Bratislave okrem iného pomohli nové linky Raynairu do Atén, Madridu a predovšetkým do Berlína. Slovensko vďaka nej získalo znovu letecké spojenie s Nemeckom, po ktorom volali napríklad niektoré cestovné kancelárie.

Najväčšie slovenské letisko však naďalej zostáva závislé od dvoch dopravcov: okrem Ryanairu sem lietajú už len České aerolínie, ktoré však svoje slovenské linky držia tak trochu z tradície. Okrem nich ešte trikrát do týždňa operuje spoločnosť Flydubai zo Spojených arabských emirátov.

Sľubný východ?

Túto závislosť v najbližších dňoch naruší až ruská nízkonákladová spoločnosť Pobeda, dcérska spoločnosť Aeroflotu, ktorá otvára novú linku do Moskvy.

„Od 19. decembra začne lietať každý deň z Bratislavy na letisko Vnukovo,“ oznámilo nedávno bratislavské letisko.

Linka do Moskvy už môže byť pre Bratislavu podstatne sľubnejšia než linka do Macedónska: Rusov totiž na Slovensko ročne pricestuje okolo 40-tisíc, Macedóncov len necelých 2 700.

Pobeda navyše začala ponúkať letenky za akciové ceny, ktoré môžu pritiahnuť aj časť pasažierov z linky Moskva – Viedeň.

O ďalšej expanzii uvažuje aj WizzAir. Server Slovak Aviation nedávno napísal, že maďarská nízkonákladovka by mohla z Bratislavy lietať nielen do Macedónska, ale aj do bulharskej Sofie.

„To zatiaľ nemôžeme komentovať,“ povedala k tomu hovorkyňa WizzAiru Tamara Mshvenieradze.

Práve juhovýchodný smer dnes bratislavské letisko považuje za najsľubnejší. Trhlík nedávno povedal, že v hre sú aj nové linky napríklad do Gruzínska, iránskeho Teheránu či izraelského Tel Avivu.

Na druhej strane: Bratislave sa stále nedarí získať priame spojenie s niektorým z kľúčových európskych letísk, ako je Mníchov alebo Londýn Heathrow, odkiaľ sa dá lietať do celého sveta.

„Sme v situácii, keď bratislavské letisko ponúka len lety medzi dvoma destináciami. Radi by sme však mali možnosť ponúkať aj služby spojené s transferom,“ povedal v marci Trhlík.