Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Česi si netrúfli stavať národný štadión, ani keď zaň loboval Rosický

V máji 2006 si českí futbaloví funkcionári zobrali na rokovanie s premiérom aj kapitána reprezentácie Tomáš Rosického (vpravo). Premiér Paroubek im štadión sľúbil, ale nič nepodpísal. Foto - TASR
V máji 2006 si českí futbaloví funkcionári zobrali na rokovanie s premiérom aj kapitána reprezentácie Tomáš Rosického (vpravo). Premiér Paroubek im štadión sľúbil, ale nič nepodpísal. Foto – TASR

Českí funkcionári dnes argumentujú tým, že štadión chcú stavať dokonca aj Slováci, tamojší politici však doteraz žiadnu dotáciu neposkytli.

Na jar 2006 žilo Česko futbalom. Reprezentácia prvýkrát postúpila na majstrovstvá sveta, v rebríčku FIFA sa vyhrievala na druhom mieste, pražské kluby pravidelne hrávali hlavnú fázu Ligy majstrov.

Túto atmosféru sa snažili využiť aj šéfovia futbalového zväzu. Dohodli si stretnutie s vtedajším premiérom Jiřím Paroubkom a žiadali ho, aby uvoľnil 35 miliónov eur na stavbu národného štadióna, ktorý mal vzniknúť miesto areálu Sparty.

Na pomoc si vzali priamo kapitána reprezentácie Tomáša Rosického. „Rád by som si na takomto štadióne raz zahral,“ povedal vtedy novinárom Rosický.

Sociálnodemokratický politik Paroubek, vtedajší spojenec Roberta Fica, im peniaze skutočne sľúbil. Podmienil ich však svojím víťazstvom v parlamentných voľbách, ktoré boli za dverami.

„Je cťou každého národa, aby takýto štadión mal. A Česká republika by nemala byť výnimkou,“ hovoril vtedy Paroubek.

To bolo naposledy, keď Česko bolo blízko k výstavbe národného futbalového štadióna – štátom financovanej arény, ktorú by na Slovensku ešte do volieb rada podpísala Ficova vláda.

Paroubek však vo voľbách neuspel, reprezentácia na majstrovstvách zahanbujúco prehrala s Ghanou, eufória opadla.

Neskôr prišla hospodárska kríza, šesťpercentný rast ekonomiky sa už nikdy nevrátil a českí politici s poskytnutím peňazí otáľajú doteraz.

Předbíhají nás i Slováci

Debaty o národnom štadióne sú v Česku evergreenom, ktorý sa po nejakom čase vždy vynorí a znovu odznie.

Napríklad minulý rok skúšal futbalový zväz politikov presvedčiť argumentom, že Česko sa bude podieľať na organizácii majstrovstiev Európy v roku 2020. Všetko márne.

Tento rok v septembri sa funkcionári prihlásili opäť, keď reprezentácia postúpila na Euro 2016. Argumentovali okrem iného tým, že národný štadión chcú stavať dokonca už aj Slováci – hoci v Bratislave bola zatiaľ k novému štadiónu len vykopaná jama.

„V Poľsku stavali štadióny vďaka organizovaniu majstrovstiev Európy. V Maďarsku majú hádam päť nových štadiónov. A v Bratislave stavajú národnú arénu už aj Slováci,“ vypočítaval pred novinármi šéf českého zväzu Miroslav Pelta.

Národný štadión chceli v Prahe pôvodne stavať na Letnej, miesto štadiónu Sparty (na fotke). Okrem toho sa ako vhodná lokalita spomínal Strahov, Nové Butovice či naposledy Letňany. Ani jeden plán sa zatiaľ neujal. Foto - Wikipedia
Národný štadión chceli v Prahe pôvodne stavať na Letnej, miesto štadióna Sparty (na fotke). Okrem toho sa ako vhodná lokalita spomínal Strahov, Nové Butovice či naposledy Letňany. Ani jeden plán sa zatiaľ neujal. Foto – Wikipedia

Lenže lobing futbalového zväzu opäť vyšiel naprázdno. „Národný štadión v Prahe nepotrebujeme,“ odkázal funkcionárom minister financií Andrej Babiš.

Českí politici majú totiž stále v pamäti fiasko, s akým skončil iný štátom podporovaný projekt.

Začiatkom tisícročia sa do stavby, tentoraz hokejovej arény, pustila s požehnaním politikov lotériová spoločnosť Sazka, v tom čase ovládaná desiatkami športových zväzov.

Lenže vysoké náklady a neefektívna prevádzka niekdajšej Sazka arény (dnes O2 arény) spôsobili, že sa Sazka nedokázala vyhrabať z dlhov, a nakoniec ju kúpili súkromní investori.

Niekdajšiu Sazka arenu (dnes O2 arenu) postavili pre majstrovstvá sveta v hokeji 2004. Nakoniec stiahla na dno najväčšiu lotérnú spoločnosť v krajine. Foto - Bottamanagement
Niekdajšiu Sazka arénu (dnes O2 arénu) postavili pre majstrovstvá sveta v hokeji 2004. Nakoniec stiahla na dno najväčšiu lotériovú spoločnosť v krajine. Foto – Bottamanagement

Návštevnosť Slovana? 1500 ľudí

Český príbeh o národnom štadióne sa od toho slovenského líši v jednej podstatnej veci: v Prahe už v súčasnosti stoja dva štadióny s kapacitou okolo 20-tisíc divákov, ktoré sa blížia parametrom Ficovho národného štadióna.

Českým politikom sa tak plány na tretí futbalový stánok odmietajú oveľa ľahšie. „V Prahe máme Letnú, kde hrá Sparta, a Eden, kde hráva Slavia,“ poznamenal Babiš.

V Bratislave podobný štadión chýba. Prvoligový Slovan po rozkopaní Tehelného poľa hráva na štadióne Pasienky s kapacitou 13-tisíc ľudí. Jeho potrebám však zdanlivo vyhovuje – na zápasy Slovana vlani chodilo priemerne 1500 divákov.

Ficova vláda však už stihla do futbalových arén vo veľkom investovať aj bez projektu národného štadióna. Len novému trnavskému Štadiónu Antonína Malatinského, ktorý je necelú hodinu od Bratislavy, priklepla dotáciu 13,5 milióna.

Trnava, 22.8. 2015. Trnavská City Aréna - Štadión Antona Malatinského. Foto N - Tomáš Benedikovič
Štadión Antona Malatinského, na ktorom hráva trnavský Spartak, pompézne otvárali koncom leta. Foto N – Tomáš Benedikovič

A ďalšie peniaze sľúbila napríklad na modernizáciu štadióna v Žiline, ktorý podobne ako Trnava tiež slúži pre potreby reprezentácie. Celkovo v roku 2013 schválila dotácie vo výške 45 miliónov eur pre dvadsať rôznych štadiónov mimo Bratislavy.

Naopak, v Česku si takéto štadióny obvykle musia financovať futbalové kluby samy, prípadne to riešia v spolupráci so súkromným investorom (napríklad nový štadión Slavie z roku 2008).

Jednu z výnimiek v posledných rokoch predstavovala len rekonštrukcia štadióna v Olomouci, na ktorú vláda a samosprávy uvoľnili tri milióny eur – tento projekt však bol zdôvodnený organizáciou majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov.

Maďarsko ako vzor?

Ficovo odhodlanie investovať do štadiónov tak v súčasnosti najviac pripomína záľubu maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý tiež rád spája politiku s futbalom, resp. s výstavbou nových stánkov. A to bez toho, aby sa krajina pripravovala na organizovanie nejakého šampionátu, ktorým by sa takéto dotácie ľahšie obhajovali.

Orbánova vláda prispela napríklad na nové štadióny Debrecínu a Ferencvárosu Budapešť. „Vďaka maďarskému duchu, maďarských architektom, inžinierom, robotníkom a s pomocou stavieb, ako je táto, bude Maďarsko opäť významnou krajinou,“ citovali Lidové noviny Orbánov prejav pri otvorení štadióna v Budapešti.

Moderný štadión za 12,4 milióna eur už dokonca Orbán stihol postaviť aj v dedinke Felcsút, kde má svoj rodinný dom. Obec s 1800 obyvateľmi vďaka tomu získala stánok pre 4-tisíc divákov, ktorý spĺňa kritériá aj pre zápasy Ligy majstrov.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Kto vo februári veril akciám, keď boli na dne, zarobil už 35 percent
  • Automobilky: Francúzsky prezident Macron oznámil balík na záchranu domáceho autopriemyslu za viac ako 8 mld. eur
  • Obchod: Tesco chce na Slovensku spustiť franšízovú sieť Žabka, ktorú prevádzkuje v Česku
Zdieľať

Vládny IT analytik: Ak by štát nakupoval služby IT externistov za ceny ako v Česku, ušetril by 30 miliónov ročne

Martin Kmeťko. Foto - UHP/Facebook
Martin Kmeťko. Foto – UHP/Facebook

Ak by štát nakupoval služby od IT externistov za sadzby, ktoré sú bežné na českom trhu, ročne by usporil 30 miliónov eur, vraví vládny IT analytik Martin Kmeťko. Predpokladom na to je stanovenie cenových limitov na nákup externých IT služieb a ich prenos aj do konkrétnych zmlúv.

Zdieľať

Jún začnú dve automobilky na plný a ďalšie dve na dvojtretinový výkon. Každá má na krízu tromf

Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto - TASR/AP
Nový Land Rover Defender predstavili vo Frankfurte nad Mohanom vlani v septembri, vyrába sa v Nitre. Foto – TASR/AP

Slovenské automobilky sa v júni už budú približovať k predkrízovým výkonom. Volkswagen a trnavská PSA budú vyrábať na tri zmeny a Jaguar Land Rover s Kiou na dve.

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecká vláda podporí štátneho železničného dopravcu Deutsche Bahn 5,5 miliardami eur. Plán na záchranný balíček ešte musí schváliť nemecký parlament a Európska komisia.

K ozdraveniu spoločnosti budú musieť dvomi miliardami eur prispieť do roku 2024 aj jej zamestnanci, uviedla firma.

Vlaky v Nemecku jazdili a jazdia aj počas pandémie, aby zaistili zásobovanie. DB však uvádza, že osobné diaľkové spoje sú oproti bežnému stavu obsadené len na 10 až 15 %. Zhruba o 90 % klesli aj príjmy najväčšej štátom vlastnenej spoločnosti. (čtk)

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nemá jasný názor na to, či by mali zostať obchody v nedeľu zatvorené. „Myslím si, že by bolo dobré urobiť jasný ekonomický prepočet, čo by to presne znamenalo,“ povedala na Markíze s tým, že nás čaká zložitá ekonomická situácia.

Zdieľať

Tranzit ruského plynu do Európy cez plynovod Jamal vedúci Poľskom sa dočasne zastavil. Dôvodom je vypršanie platnosti dohody medzi Ruskom a Poľskom.

Výsledky aukcií na kapacity plynovodu však signalizujú, že tok plynu by už v júni mal dosahovať opätovne vysokú úroveň, tvrdí poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System.

Dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Poľskom bola uzatvorená ešte v 90. rokoch minulého storočia, jej platnosť sa skončila 17. mája. Navyše, Poľsko zlaďuje svoje predpisy v energetickej oblasti s pravidlami Európskej únie a zároveň obmedzuje závislosť od dovozu energií z Ruska.

Po skončení dohody začal Gaz-System predávať kapacitu plynovodu prostredníctvom denných, mesačných, štvrťročných a ročných aukcií, pričom podľa dvoch zdrojov z plynárenského sektora je kapacita v rámci denných aukcií najdrahšia. Gaz-System uviedol, že napríklad rezervácie kapacít na nedeľu a pondelok boli omnoho nižšie než v predchádzajúcom období. Avšak výsledky aukcií ukázali, že na mesiac jún bolo zarezervovaných až 92 % kapacity plynovodu. Navyše, zhruba 80 % kapacity plynovodu bolo zarezervovaných na 3. kvartál. (tasr, reuters)

Zdieľať

Macron oznámil balíček na záchranu francúzskeho autopriemyslu v hodnote viac ako 8 miliárd eur. Štátna podpora na nákup nového auta sa zvýši, v prípade elektromobilu stúpne z doterajších 6000 na 7000 eur.

„Je tu 400 000 nepredaných áut,“ vysvetľoval prezident rozhodnutie vlády. Dodal, že opatrením chce vytvoriť „dopytový šok“. Vláda podporí aj tých spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú vymeniť svoje staré auto za nové a menej škodlivé pre životné prostredie.

Z Francúzska sa podľa prezidenta má stať európska jednotka vo výrobe ekologických áut a do krajiny sa má vrátiť výroba preložená do iných krajín. „Potrebujeme motivačný cieľ: urobiť z Francúzska najvýznamnejšieho výrobcu čistých vozidiel v Európe tak, že počas budúcich piatich rokov vyrobí viac než milión elektrických a hybridných automobilov ročne,“ povedal Macron. Dodal, že žiadny model, ktorý sa teraz vyrába vo Francúzsku, sa nebude môcť produkovať v iných štátoch.

Dve najväčšie domáce automobilky sa výmenou za vládnu podporu zaviazali, že zvýšia produkciu ekologických áut na francúzskej pôde. PSA bude vo Francúzsku od tohto roku vyrábať 120 000 takých áut a Renault sľúbil, že francúzsku výrobu do roku 2022 znásobí štvornásobne na 240 000 áut ročne, citoval Macrona Les Echos.

Prezident tiež oznámil, že automobilka Renault sa pripojí k Peugeotu PSA, jeho nemeckej dcére Opel a k francúzskej energetickej firme Total a jej dcére Saft a vytvoria veľký francúzsko-nemecký podnik na výrobu batérií pre elektrické a hybridné automobily. Prostredníctvom tohto „batériového Airbusu“ chcú Európania získať nezávislosť od ázijských dodávateľov batérií, uviedli agentúry. (čtk)

Zdieľať

Predaj nových domov v USA sa minulý mesiac nečakane zvýšil, analytikov to prekvapilo. Vzhľadom na dôsledky koronavírusu na ekonomiku a trh práce však očakávajú, že rast bude iba dočasný.

Podľa ministerstva vzrástol predaj nových domov v USA v apríli o 0,6 % na sezónne upravenú ročnú mieru 623 000. Výsledok je nečakaný, keďže ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali s ďalším prepadom trhu, konkrétne až o 21,9 % na 480 000 domov.

Napriek tomu aprílové údaje len minimálne zmiernili situáciu na trhu s novými domami po tom, ako sa v marci predaj prepadol o 13,7 %. Ministerstvo obchodu údaje za marec revidovalo smerom nadol, keď pôvodne uvádzalo predaj 627 000 domov, zatiaľ čo nový údaj uvádza predaj na úrovni 619 000 domov. (tasr)

Zdieľať

Pandémia koronavírusu ešte viac odhalila slabé miesta finančného sektora eurozóny a zvýšila riziko ďalších kríz. Uviedla to v správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka, ktorá poukázala na rastúci dlh štátov a zvyšujúce sa problémy bánk.

Vlády eurozóny, ktorej ekonomika môže tento rok zaznamenať pokles až o desatinu, urobili určité kroky na obmedzenie škôd, ECB však upozorňuje, že dôsledky pandémie bude eurozóna cítiť omnoho dlhšie.

Niektoré krajiny budú mať problémy splácať svoje dlhy, čo zvyšuje riziko ich odchodu z eurozóny. K rizikám patria aj vysoko zadlžené firmy, ktoré nebudú schopné vyriešiť svoju situáciu, ako aj mimoriadne nízka ziskovosť bánk.

„Napriek tomu, že počty nakazených novým koronavírusom v jednotlivých krajinách klesajú, pandémia ešte umocnila doterajšie citlivé miesta finančnej stability eurozóny,“ uviedla ECB, ktorú citovala agentúra Reuters.

Celkový vládny dlh eurozóny by mohol prekročiť 100 % HDP. Dostal by sa tak výrazne nad úroveň dlhu z obdobia dlhovej krízy. V Taliansku by sa mohol priblížiť k 160 % HDP, pričom trhy postupne zvyšujú stávky na odchod krajiny z jednotného trhu.

Ak budú opatrenia prijaté na národnej alebo európskej úrovni považované za nedostatočné na zabezpečenie udržateľnosti dlhu, odrazí sa to na výnosoch dlhopisov najzraniteľnejších krajín eurozóny. Ako dodala ECB, takýto vývoj sa následne môže preliať do súkromného sektora a zasiahnuť banky, ktoré už teraz čelia vysokým stratám. (tasr)

Zdieľať

Európska komisia chce naplniť budúci sedemročný rozpočet a fond pokrízovej obnovy ekonomík aj s pomocou nových ekologických daní a poplatkov. Podľa činiteľov Únie bude jej návrh pripravený na stredu počítať aj s príjmami z novej dane z nerecyklovaných plastov či z predaja emisných povoleniek.

Diplomati očakávajú, že tieto plány narazia na odpor časti členských krajín. O fonde obnovy dnes rokovali zástupcovia vlád EÚ, podľa ktorých by sa napriek očakávaným sporom mala Únia dohodnúť na kompromise čo najskôr.

Podľa zdrojov oboznámených s chystaným návrhom komisie počíta jej šéfka Ursula von der Leyenová s tým, že výdavky na oživenie ekonomík zasiahnutých krízou pomôžu financovať nové zdroje príjmov. Má medzi nimi byť napríklad spomínaná daň z plastov, od ktorej si Brusel podľa skorších odhadov sľubuje rádovo miliardy eur ročne. Obdobne vysoké príjmy by mohlo priniesť i clo z neekologicky vyrábaných produktov dovážaných zo štátov mimo EÚ. Komisia by chcela rozšíriť príjmy rozpočtu aj o poplatky hradené firmami produkujúcimi emisie skleníkových plynov. (čtk)

Zdieľať

Nedeľný predaj by mali vyriešiť zamestnávatelia so zamestnancami na dobrovoľnej báze, tvrdí Iniciatíva slovenských maloobchodníkov. Ako alternatívu navrhuje, aby sa zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce pracovať v nedeľu a zamestnávateľ bude povinný jeho voľbu rešpektovať.

Týmto prístupom by sa podľa nej zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40-tisíc zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými.

Iniciatíva, ktorý združuje asi 150 členov s vyše 1000 prevádzkami, tvrdí, že sa nebráni diskusii, ale nerozumie, prečo by sa mala v kritických časoch ekonomika ešte viac spomaliť. „V aktuálnej situácii si obchodníci vážia každý jeden deň, keď môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace,““ uviedla iniciatíva.

Pripomína analýzu INESS, podľa ktorej sa toto opatrenie dotkne iba 13 % všetkých zamestnancov, ktorí musia cez víkend pracovať.

„Prečo sa rieši len oblasť maloobchodu? Zanalyzujme, prečo Maďarsko od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kam pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ tvrdí Daniel Krakovský, zástupca iniciatívy.

Zdieľať

Grafobal Group development Ivana Kmotríka zaplatí pokutu 27-tisíc eur od Protimonopolného úradu. Firma ju dostala za to, že spolu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou neoznámili koncentráciu, ktorá spočíva v získaní ich kontroly nad firmou Infra Services.

GGD tvrdí, že záležitosť už považuje za uzavretú a bude sledovať „vývoj praxe PMÚ a iných súťažných orgánov v obdobných prípadoch“.

Argumentuje, že konanie bolo iniciované PMÚ v súvislosti s transakciou, ktorá bola rozdelená do dvoch fáz. V prvej došlo podľa súkromníka k nadobudnutiu menšinového akcionárskeho podielu (bez kontrolných práv) s tým, že k nadobudnutiu kontrolných práv došlo až v druhej fáze, po schválení transakcie PMÚ.

„Otázka, či v danej situácii došlo už v prvej fáze k vzniku povinnosti oznámiť koncentráciu, nebola doposiaľ jednoznačne vyriešená ani v predchádzajúcej praxi PMÚ ani na európskej úrovni, čo v konaní konštatoval aj PMÚ,“ uviedla spoločnosť.

V konaní zastávala na hodnotenie situácie iný právny názor ako PMÚ. Vzhľadom na úpravu výšky sankcie pri urovnaní sa však GGD v záujme „procesnej ekonómie a limitácie ďalších nákladov súvisiacich s konaním“ rozhodla spor urovnať.

BVS uviedla, že zmena menšinového akcionára v spoločnosti Infra Services bola rovnako prekvapujúca pre BVS ako pre Protimonopolný úrad. „Ani BVS nebola o transakcii vopred informovaná a nemohla sa k nej vyjadriť, a teda logicky ani v zákonnej lehote informovať PMÚ. Aj preto PMÚ podľa nášho názoru správne rozhodol v tomto prípade o uložení iba symbolickej pokuty pre BVS a reálnu pokutu zaplatí menšinový akcionár v Infra Services, teda spoločnosť GGD,“ povedal hovorca BVS Peter Podstupka. (tasr)

Zdieľať

ECB pripravuje plány na realizáciu programu nákupu dlhopisov za bilióny eur bez Bundesbank, ak by ju najvyšší súd v Nemecku donútil opustiť systém. Nemecká centrálna banka je hlavným účastníkom programu nákupov.

V najhoršom prípade by ECB začala voči Bundesbank, ktorá je jej najväčším akcionárom, nebývalé právne kroky, aby ju prinútila vrátiť sa do systému. Pre euro by to znamenalo okamih pravdy a ECB by otestovala vernosť Nemecka jednotnej mene.

Čo sa stalo

Nemecký ústavný súd dal ECB čas do začiatku augusta, aby zdôvodnila masívne nákupy vládnych dlhopisov alebo pokračovala v programe bez Bundesbank, ktorá sa na ňom podieľa viac ako štvrtinou.

Očakáva sa, že právny spor na súde v Karlsruhe vyrieši Bundesbank tak, že preukáže primeranosť politiky nákupov a rozptýli obavy z vedľajších dosahov.

Zamestnanci ECB a centrálnych bánk krajín eurozóny sa ale pripravujú na „neuveriteľný“ scenár, že súd zakáže Bundesbank účasť na programe.

Čo hrozí, ak Bundesbank vypadne z programu ECB:

  • ECB, prípadne ďalšie centrálne banky eurozóny prevezmú jej kvótu v programe nákupu cenných papierov verejného sektora PSPP a budú kupovať nemecké dlhopisy,
  • ak by ďalšie centrálne banky nakupovali nemecké dlhopisy, došlo by k porušeniu zásady nezdieľať riziká, na ktorej Bundesbank trvala pri spustení programu v roku 2015 (podľa nej každá centrálna banka nakupuje vlastné štátne dlhopisy a riziko sa rozdeľuje v rámci obmedzeného množstva dlhu nakúpeného ECB).

Aké sú riziká

Aj keby Bundesbank program opustila, nie je možné nemecké dlhopisy ponechať bokom, pretože slúžia súkromným investorom de facto ako referenčná hodnota pre celú eurozónu (vďaka vysokému úverovému ratingu a širokej dostupnosti).

Odrezanie Nemecka od hlavného stimulačného programu ECB by navyše mohlo vyvolať špekulácie o rozpade eurozóny, ktoré sa ECB snaží odvrátiť už od krízy v rokoch 2010 až 2012.

Aké páky má ECB

ECB by zrejme spustila voči Bundesbank konanie za porušenie povinností a za to, že si ako člen tzv. eurosystému nesplnila povinnosti, keď zastavila nákup dlhopisov.

Ak by Bundesbank nesplnila podmienky, mohla by ECB predložiť záležitosť Európskemu súdnemu dvoru, čo by bol prvý takýto prípad od vzniku eura v roku 1999.

Súd už potvrdil platnosť PSPP, nemecký ústavný súd ale rozsudok ignoroval.

Nemecká vláda je zatiaľ optimistická a verí, že takémuto scenáru sa podarí zabrániť. Kancelárka Angela Merkelová začiatkom mája vyhlásila, že problém je riešiteľný, ak centrálna banka plán vysvetlí. (reuters, čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať