Denník N

Česi si netrúfli stavať národný štadión, ani keď zaň loboval Rosický

V máji 2006 si českí futbaloví funkcionári zobrali na rokovanie s premiérom aj kapitána reprezentácie Tomáš Rosického (vpravo). Premiér Paroubek im štadión sľúbil, ale nič nepodpísal. Foto - TASR
V máji 2006 si českí futbaloví funkcionári zobrali na rokovanie s premiérom aj kapitána reprezentácie Tomáš Rosického (vpravo). Premiér Paroubek im štadión sľúbil, ale nič nepodpísal. Foto – TASR

Českí funkcionári dnes argumentujú tým, že štadión chcú stavať dokonca aj Slováci, tamojší politici však doteraz žiadnu dotáciu neposkytli.

Na jar 2006 žilo Česko futbalom. Reprezentácia prvýkrát postúpila na majstrovstvá sveta, v rebríčku FIFA sa vyhrievala na druhom mieste, pražské kluby pravidelne hrávali hlavnú fázu Ligy majstrov.

Túto atmosféru sa snažili využiť aj šéfovia futbalového zväzu. Dohodli si stretnutie s vtedajším premiérom Jiřím Paroubkom a žiadali ho, aby uvoľnil 35 miliónov eur na stavbu národného štadióna, ktorý mal vzniknúť miesto areálu Sparty.

Na pomoc si vzali priamo kapitána reprezentácie Tomáša Rosického. „Rád by som si na takomto štadióne raz zahral,“ povedal vtedy novinárom Rosický.

Sociálnodemokratický politik Paroubek, vtedajší spojenec Roberta Fica, im peniaze skutočne sľúbil. Podmienil ich však svojím víťazstvom v parlamentných voľbách, ktoré boli za dverami.

„Je cťou každého národa, aby takýto štadión mal. A Česká republika by nemala byť výnimkou,“ hovoril vtedy Paroubek.

To bolo naposledy, keď Česko bolo blízko k výstavbe národného futbalového štadióna – štátom financovanej arény, ktorú by na Slovensku ešte do volieb rada podpísala Ficova vláda.

Paroubek však vo voľbách neuspel, reprezentácia na majstrovstvách zahanbujúco prehrala s Ghanou, eufória opadla.

Neskôr prišla hospodárska kríza, šesťpercentný rast ekonomiky sa už nikdy nevrátil a českí politici s poskytnutím peňazí otáľajú doteraz.

Předbíhají nás i Slováci

Debaty o národnom štadióne sú v Česku evergreenom, ktorý sa po nejakom čase vždy vynorí a znovu odznie.

Napríklad minulý rok skúšal futbalový zväz politikov presvedčiť argumentom, že Česko sa bude podieľať na organizácii majstrovstiev Európy v roku 2020. Všetko márne.

Tento rok v septembri sa funkcionári prihlásili opäť, keď reprezentácia postúpila na Euro 2016. Argumentovali okrem iného tým, že národný štadión chcú stavať dokonca už aj Slováci – hoci v Bratislave bola zatiaľ k novému štadiónu len vykopaná jama.

„V Poľsku stavali štadióny vďaka organizovaniu majstrovstiev Európy. V Maďarsku majú hádam päť nových štadiónov. A v Bratislave stavajú národnú arénu už aj Slováci,“ vypočítaval pred novinármi šéf českého zväzu Miroslav Pelta.

Národný štadión chceli v Prahe pôvodne stavať na Letnej, miesto štadiónu Sparty (na fotke). Okrem toho sa ako vhodná lokalita spomínal Strahov, Nové Butovice či naposledy Letňany. Ani jeden plán sa zatiaľ neujal. Foto - Wikipedia
Národný štadión chceli v Prahe pôvodne stavať na Letnej, miesto štadióna Sparty (na fotke). Okrem toho sa ako vhodná lokalita spomínal Strahov, Nové Butovice či naposledy Letňany. Ani jeden plán sa zatiaľ neujal. Foto – Wikipedia

Lenže lobing futbalového zväzu opäť vyšiel naprázdno. „Národný štadión v Prahe nepotrebujeme,“ odkázal funkcionárom minister financií Andrej Babiš.

Českí politici majú totiž stále v pamäti fiasko, s akým skončil iný štátom podporovaný projekt.

Začiatkom tisícročia sa do stavby, tentoraz hokejovej arény, pustila s požehnaním politikov lotériová spoločnosť Sazka, v tom čase ovládaná desiatkami športových zväzov.

Lenže vysoké náklady a neefektívna prevádzka niekdajšej Sazka arény (dnes O2 arény) spôsobili, že sa Sazka nedokázala vyhrabať z dlhov, a nakoniec ju kúpili súkromní investori.

Niekdajšiu Sazka arenu (dnes O2 arenu) postavili pre majstrovstvá sveta v hokeji 2004. Nakoniec stiahla na dno najväčšiu lotérnú spoločnosť v krajine. Foto - Bottamanagement
Niekdajšiu Sazka arénu (dnes O2 arénu) postavili pre majstrovstvá sveta v hokeji 2004. Nakoniec stiahla na dno najväčšiu lotériovú spoločnosť v krajine. Foto – Bottamanagement

Návštevnosť Slovana? 1500 ľudí

Český príbeh o národnom štadióne sa od toho slovenského líši v jednej podstatnej veci: v Prahe už v súčasnosti stoja dva štadióny s kapacitou okolo 20-tisíc divákov, ktoré sa blížia parametrom Ficovho národného štadióna.

Českým politikom sa tak plány na tretí futbalový stánok odmietajú oveľa ľahšie. „V Prahe máme Letnú, kde hrá Sparta, a Eden, kde hráva Slavia,“ poznamenal Babiš.

V Bratislave podobný štadión chýba. Prvoligový Slovan po rozkopaní Tehelného poľa hráva na štadióne Pasienky s kapacitou 13-tisíc ľudí. Jeho potrebám však zdanlivo vyhovuje – na zápasy Slovana vlani chodilo priemerne 1500 divákov.

Ficova vláda však už stihla do futbalových arén vo veľkom investovať aj bez projektu národného štadióna. Len novému trnavskému Štadiónu Antonína Malatinského, ktorý je necelú hodinu od Bratislavy, priklepla dotáciu 13,5 milióna.

Trnava, 22.8. 2015. Trnavská City Aréna - Štadión Antona Malatinského. Foto N - Tomáš Benedikovič
Štadión Antona Malatinského, na ktorom hráva trnavský Spartak, pompézne otvárali koncom leta. Foto N – Tomáš Benedikovič

A ďalšie peniaze sľúbila napríklad na modernizáciu štadióna v Žiline, ktorý podobne ako Trnava tiež slúži pre potreby reprezentácie. Celkovo v roku 2013 schválila dotácie vo výške 45 miliónov eur pre dvadsať rôznych štadiónov mimo Bratislavy.

Naopak, v Česku si takéto štadióny obvykle musia financovať futbalové kluby samy, prípadne to riešia v spolupráci so súkromným investorom (napríklad nový štadión Slavie z roku 2008).

Jednu z výnimiek v posledných rokoch predstavovala len rekonštrukcia štadióna v Olomouci, na ktorú vláda a samosprávy uvoľnili tri milióny eur – tento projekt však bol zdôvodnený organizáciou majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov.

Maďarsko ako vzor?

Ficovo odhodlanie investovať do štadiónov tak v súčasnosti najviac pripomína záľubu maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý tiež rád spája politiku s futbalom, resp. s výstavbou nových stánkov. A to bez toho, aby sa krajina pripravovala na organizovanie nejakého šampionátu, ktorým by sa takéto dotácie ľahšie obhajovali.

Orbánova vláda prispela napríklad na nové štadióny Debrecínu a Ferencvárosu Budapešť. „Vďaka maďarskému duchu, maďarských architektom, inžinierom, robotníkom a s pomocou stavieb, ako je táto, bude Maďarsko opäť významnou krajinou,“ citovali Lidové noviny Orbánov prejav pri otvorení štadióna v Budapešti.

Moderný štadión za 12,4 milióna eur už dokonca Orbán stihol postaviť aj v dedinke Felcsút, kde má svoj rodinný dom. Obec s 1800 obyvateľmi vďaka tomu získala stánok pre 4-tisíc divákov, ktorý spĺňa kritériá aj pre zápasy Ligy majstrov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Národný futbalový štadión

Ekonomika, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie