Týždeň v európskej ekonomike: Únia sľúbila ambicióznejšie škrty emisií, podľa aktivistov to nebude stačiť

• Únia na klimatickom samite oznámila, že uhlíkové emisie zníži do konca desaťročia o 57 percent.
• Obnoviteľná energia má byť verejným záujmom. Aj na úkor ochrany prírody.
• Farmári by mohli dostávať peniaze za uchovávanie uhlíka v pôde.

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

1. Únia sľúbila ambicióznejšie škrty emisií, podľa aktivistov to nebude stačiť

Európska únia na klimatickom summite COP27 oznámila, že je pripravená znížiť svoje uhlíkové emisie o 57 percent oproti roku 1990 do roku 2030. Jej pôvodný záväzok bol pritom o dva percentuálne body nižší.

Aktivisti však hovoria, že ide o víťazstvo iba na papieri a k naplneniu cieľa by si mala dať záväzok aspoň na 65-percentný úbytok emisií. Iba tak sa podľa nich dokáže zabrániť klimatickej katastrofe, ktorá by stála životy najmä v rozvojových krajinách.

O čo ide

V Egypte sa blíži k záveru pravidelná klimatická konferencia, na ktorej svetoví lídri diskutujú o pokroku v boji proti klimatickej kríze. EÚ v posledných mesiacoch čelí obvineniam, že zoči-voči energetickej kríze zo svojich klimatických záväzkov poľavuje. Niektoré krajiny totiž namiesto Putinovho plynu využívajú ešte viac znečisťujúce uhlie. V mene ochrany ekonomiky sa tiež dočasne uvoľňovali pravidlá ekologického poľnohospodárstva a na stôl sa dostala menej prísna norma pre emisie automobilov.

Rozptýliť tieto obavy malo vyhlásenie o zvýšení hlavného európskeho klimatického cieľa na 57 percent. Inak povedané – EÚ v danom roku nemá byť Fitfor55, ale Fitfor57.

Nejde pritom ani o cieľ, ku ktorému by sa ešte len mali hľadať cesty. Aktualizácia má byť výsledkom už prijatých iniciatív – o ukončení predaja nových spaľovacích motorov, aktualizácie nariadenia o takzvanom spoločnom úsilí a najmä politiky v oblasti využívania pôdy.

V čom je problém

Klimatickí aktivisti sa pozerajú najmä na poslednú z vymenovaných zmien a hovoria, že zvýšenie cieľa je len „účtovníckym trikom“. Takzvaná regulácia o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (Land use, Land Use Change and Forestry Regulation, v skratke LULUCF), totiž podľa nich prinesie iba zmenu vo výpočte, nie reálne zníženie emisií.

Regulácia hovorí o množstve CO₂, ktoré dokáže zachytiť pôda a lesy – takzvané zásoby uhlíka. A aktivisti teraz hovoria, že zmena znamená iba to, že sa po novom v európskych cieľoch môže rátať aj s takouto „pomocou“ v zbavovaní sa uhlíka v atmosfére.

Okrem toho aktivisti tvrdia, že sa na zachytávanie uhlíka pôdou nedá reálne spoliehať. Narušiť ho môžu lesné požiare a suchá, teda fenomény, s ktorými už po tomto roku musí Európa rátať. Situácii nepomáha fakt, že Únia v snahe zlepšiť potravinovú bezpečnosť dočasne uvoľnila pravidlá ekologického poľnohospodárstva, ktoré mali pôdu ochraňovať.

No a v neposlednom rade aktivisti hovoria, že ani 57-percentný úbytok CO₂ v atmosfére nestačí na to, aby Únia zabezpečila svoju časť Parížskej klimatickej dohody a bojujú aspoň za 65-percentný cieľ.

Argumentujú tým, že Európska únia má historickú zodpovednosť za výrazne väčší podiel skleníkových plynov, než mnohé krajiny globálneho juhu. Tomu by podľa nich mali zodpovedať aj vyššie ciele v riešení následkov.

Konkrétne to podľa nich napríklad znamená do troch rokov ukončiť štátnu podporu fosílnych palív. Proti tomu podľa nich ide Únia vo svojich snahách o zobjemnenie výroby vodíka v situácii, keď sa ešte nedokáže na 100 % vyrábať z obnoviteľných zdrojov.

Čo sa bude diať

Krajiny sú pod tlakom, aby v piatok prišli so záverečným textom, ktorý by napriek krízovej situácii prejavil dostatočné zelené ambície a uspokojil tak aktivistov aj zástupcov rozvojových krajín.

To však nevyzerá realisticky. Na volania po novom fonde, ktorý by mal financovať straty a škody spôsobené zmenou klímy, Únia sľúbila zatiaľ iba preskúmať „mozaiku možných riešení“.

To všetko v situácii, keď vedci varujú pre „tvrdými“ limitmi adaptácie na klimatické zmeny. Dnešné prísľuby nepovažujú za dostatočné na to, aby predišli katastrofálnym klimatickým scenárom: napríklad rastu teplôt, ktorý urobí niektoré regióny neobývateľnými, alebo zaplaveniu celých pobrežných oblastí. Už dnes je podľa nich priamo ohrozených 1,6 miliardy ľudí na zemi a toto číslo sa môže do roku 2050 zdvojnásobiť.

2. Obnoviteľná energia má byť verejným záujmom. Aj na úkor ochrany prírody

Eurokomisia navrhla dočasné nariadenie na rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Podľa ochranárov návrh oslabuje ochranu životného prostredia, demokratickú kontrolu, vytvorí právnu neistotu pre výrobcov obnoviteľných zdrojov a spustí súdne spory na miestnej úrovni.

Prečo je to dôležité

Masívne nasadenie veľkého množstva obnoviteľnej energie je súčasťou plánu EÚ, ako ukončiť závislosť členských štátov od dovozu ruských fosílnych palív.

Návrh, ktorý Komisia predložila tento týždeň, reaguje na výzvu zo strany členských štátov z 20. a 21. októbra 2022, aby predstavila okamžité a cielené opatrenia, ktoré umožnia rýchle zavádzanie obnoviteľných zdrojov. Ako hlavnú prekážku definovali lídri Únie zdĺhavé a zložité administratívne postupy, ktoré bránia rozsiahlym investíciám do zelených zdrojov a súvisiacej infraštruktúry.

Čo Komisia navrhla

Nariadenie bude platné jeden rok a pokryje čas potrebný na prijatie a transpozíciu revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov RED II, o ktorej v súčasnosti diskutuje Európsky parlament a členské štáty. Zameriava sa na špecifické technológie a typy projektov, ktoré majú najvyšší potenciál rýchleho rozvoja a najmenší dosah na životné prostredie, čím prispievajú k našej energetickej bezpečnosti po ruskej invázii na Ukrajinu, zdôvodňuje Eurokomisia.

Nadradený verejný záujem: Zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie budú považované za prvoradý verejný záujem. Znamená to, že Komisia pristupuje apriórne ku všetkým zdrojom energie ako k projektom, ktoré prospejú spoločnosti, zdraviu a bezpečnosti. Výnimkou sú len tie zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie, pri ktorých existuje jasný dôkaz, že majú veľké nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ktoré nemožno zmierniť ani kompenzovať.

Nové projekty teda môžu využiť pri povoľovacích procesoch s okamžitou účinnosťou výnimky a zjednodušené posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Návrh tiež objasňuje rozsah uplatňovania určitých pravidiel v smerniciach EÚ o vtákoch a biotopoch, aby sa odstránili prekážky v procese udeľovania povolení pre určité projekty obnoviteľnej energie.

Slnečná energia a samovýroba: Komisia navrhuje maximálnu lehotu jedného mesiaca na povoľovací proces pre zariadenia na solárnu energiu a ich spoločné úložiská, ako aj ich pripojenia do siete, v prípade, že nie sú inštalované na „zelenej lúke“. Zavádza koncepciu „pozitívneho administratívneho ticha“ do príslušných postupov udeľovania povolení. V praxi to znamená, že ak príslušná inštitúcia neodpovie na žiadosť v stanovenom termíne a nevznesie voči nej námietky, žiadosť sa považuje za schválenú.

Nárast kapacity existujúcich obnoviteľných elektrární: Všetky environmentálne hodnotenia nemajú prekročiť lehotu šiestich mesiacov a nebudú hodnotiť elektráreň ako celok, ale len samotné navýšenie kapacity. V prípade, že nárast nepresiahne 15 percent celkovej kapacity pôvodného zdroja, budú mať tieto elektrárne zjednodušený postup k pripojeniu do siete.

Tepelné čerpadlá: Návrh zavádza maximálne trojmesačnú lehotu a zjednodušený postup pre pripojenie menších tepelných čerpadiel do siete.

V čom je problém

Kontroverznou častou nariadenia je označenie OZE na nadradený verejný záujem. Analytici z think-tanku EEB upozorňujú, že hoci je tento núdzový návrh označený ako „preklenovací“ právny predpis, kým nenadobudnú účinnosť reformy smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (RED), zavádza riešenia nezlučiteľné so smernicou RED, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje v Európskom parlamente a Rade EÚ.

Stanovenie odlišných pravidiel, než o ktorých sa aktuálne rokuje, nielenže narúša prebiehajúci proces demokratického rozhodovania, ale vytvára významnú právnu neistotu pre výrobcov obnoviteľnej energie, tvrdí think tank.

Z návrhu nie je jasné, ako sa budú smernice o ochrane prírody uplatňovať po uplynutí jednoročnej lehoty „núdzového“ stavu. Návrh tiež oprávňuje obchádzať smernice o vtákoch a biotopoch, pokiaľ sa prijmú bližšie nedefinované „primerané opatrenia na zmiernenie“. Znamená to, že mení a dopĺňa tieto základné smernice bez akéhokoľvek hodnotenia ich vplyvov či možnosti zapojenia občanov.

Čo bude nasledovať

Nariadenie musí schváliť Európsky parlament a členské krajiny v Rade.

3. Farmári by mohli dostávať peniaze za uchovávanie uhlíka v pôde

Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality je potrebné zintenzívniť sťahovanie uhlíka z atmosféry. Technológie na jeho zachytávanie a ukladanie, napríklad hlboko pod zemou v horninách, zatiaľ nie sú vyvinuté dostatočne na masové použitie. Najúčinnejším spôsobom je tak jeho zachytávanie živými rastlinami a ukladanie v pôde.

Európska komisia by mala koncom novembra predložiť nariadenie o certifikácii sťahovania uhlíka, ktoré určí spoločné minimálne štandardy. Ďalšie dôležité otázky – napríklad spôsob, akým podporiť sťahovanie uhlíka napríklad v poľnohospodárstve – ostávajú otvorené.

Prečo je to dôležité 

Vo viacerých krajinách už existujú dobrovoľné, verejné aj súkromné schémy certifikácie či kvantifikovania „negatívnych emisií“. Minimálne štandardy platné v celej EÚ umožnia spoľahlivejší výpočet produkovaných emisií. Môžu tiež vytvoriť nové trhové príležitosti, napríklad pre farmárov: certifikáty o zachytenom uhlíku môžu napríklad predávať producentom emisií.

Čo bude zatiaľ chýbať

Nariadenie nepôjde za určenie spoločných minimálnych štandardov. Keď budú negatívne emisie certifikované, zvyšok je na členských krajinách alebo budúcej európskej legislatíve. Pripravované nariadenie nevytvára žiadne nové finančné nástroje, ani k nim nezaväzuje členské štáty.

Draft nariadenia, ktorý prenikol do médií, však obsahuje možnosť obchodovania s certifikátmi, napríklad na existujúcich trhoch s emisiami. Farmári by tak mohli predávať „negatívne emisie“ priemyselným producentom emisií a získať dodatočný zdroj príjmu.

Nie všetci s takýmto riešením súhlasia. Jurij Krajcic z environmentálneho think-tanku EEB upozorňuje, že možnosť nákupu negatívnych emisií by spomalila dekarbonizáciu priemyslu.

Druhou možnosťou je vytvorenie verejných schém. Farmári by boli za certifikovaný zachytený uhlík platení z verejných peňazí.

V čom môže byť problém

Jedným z kritérií certifikácie má byť, že klimatické dôsledky opatrení (znížené emisie) musia byť „dodatočné“ k tomu, čo by sa udialo aj bez nich, pri bežnom obrábaní pôdy či lesníctve. S navrhnutou definíciou „dodatočnosti“ nesúhlasia ekologickí aktivisti, ktorí ju považujú za nejasnú, ani zástupcovia farmárov, ktorí by ju chceli nahradiť „komplementárnosťou“. Argumentujú, že dokazovanie „dodatočného“ efektu bude pre farmárov zložité.

Komisia chce certifikovať nielen uchovávanie uhlíka, ale aj „zníženie vypúšťania uhlíka do atmosféry“. Podľa enviroexperta Krajcica je takéto spájanie konceptov „zavádzajúce a vedecky nesprávne“. Naopak, pre farmárske združenie COPA-COGECA je to správny a nevyhnutný krok, ktorý poľnohospodárom pomôže znižovať klimatický vplyv ich aktivít.

Čo bude nasledovať

Navrhnuté nariadenie budú musieť schváliť členské štáty aj Európsky parlament.

Spoločná certifikačná schéma by mohla byť v budúcnosti využitá pri vytváraní národných či európskych podporných schém, začlenení poľnohospodárstva a lesníctva do obchodovania s emisiami, či reforme poľnohospodárskych subvencií.

---

Ďalšie správy

Reforma obchodovania s emisiami je v slepej uličke. Členské štáty odmietajú poskytnúť desatinu z príjmov rozvojovým krajinám a rozšíriť program aj na emisie zo spaľovania odpadu. Europoslanci tiež museli súhlasiť s financovaním novej plynovej infraštruktúry a obávajú sa, že tento rok dohodu neuzavrú.

Komisia zverejnila nové emisné pravidlá pre autá. Ide o normu pre poslednú generáciu spaľovacích motorov. S kompromisom nie sú spokojní ani aktivisti, ani automobilky. Zasiahnuť ešte môžu europoslanci.

V októbri dosiahla medziročná inflácia v eurozóne rekordných 10,6 percenta. Ceny rastú najrýchlejšie v pobaltských štátoch a v Maďarsku (mimo eurozóny), vo všetkých z nich o viac ako 20 percent. Medziročná inflácia na Slovensku sa blíži k 15 percentám, v októbri bola 14,5 percenta.

Ročná miera inflácie, október 2022 (v %)

Zdroj: Eurostat

Aktivisti chcú zákaz sójového oleja v biopalivách. Spôsobuje totiž podľa nich odlesňovanie Amazonského pralesa. Priemysel však tvrdí, že tomu zabraňujú európske pravidlá pre import. Na stranu aktivistov sa postavil Európsky parlament.

Akt o umelej inteligencii prechádza zmenami na poslednú chvíľu. Z prísnych pravidiel vypadli niektoré použitia v poisťovníctve. Členské štáty by mali finálne znenie svojej pozície schváliť v piatok.

Pomoc pre uhoľné regióny nebola efektívna. V novej správe to tvrdia európski audítori. Miliardy eur podľa nich nezabezpečili prechod na ekologické hospodárstvo. Ide o regióny v Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Česku a Španielsku.

V treťom štvrťroku 2022 výrazne narástol počet firemných bankrotov. Množstvo firiem, ktoré vyhlásili bankrot, rastie už od leta 2021. V poslednom štvrťroku bol však nárast výrazný, až 16,3 percenta v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom.

Množstvo registrácií (modrá) a bankrotov (červená) firiem v EÚ
(2015=100)

Zdroj: Eurostat

Členské štáty opäť zablokovali návrh Komisie na predĺženie povolenia predaja výrobkov obsahujúcich glyfosát o ďalší rok. Eurokomisia je pripravená ešte v decembri schváliť dočasné predĺženie, aj keď zatiaľ výskumné agentúry EÚ nevydali stanovisko k bezpečnosti tohto herbicídu.

Členské štáty nedostatočne spolupracujú na obrane. Európska obranná agentúra upozorňuje, že nákupy vojenskej techniky z tretích krajín a slabá koordinácia narušujú snahy o vytvorenie koherentných obranných síl. Menej ako pätina investícií sa deje v spolupráci členských krajín.

Štáty nechcú dať Komisii silné kompetencie pri využívaní odvetných obchodných nástrojov. Únia chce efektívnejšie reagovať na ekonomický nátlak tretích krajín. Členské štáty však v spoločnej pozícii oproti pôvodnému návrhu výrazne okresali kompetencie Európskej komisie. O tom, čo je a čo nie je ekonomické vydieranie, chcú rozhodovať kvalifikovanou väčšinou a na prvom mieste preferujú dialóg.

Do platnosti vstúpili pravidlá o digitálnych službách. Digitálne platformy v rámci nich musia začať povinne odstraňovať nelegálny obsah či identifikovať online predajcov, aby bránili predaju nebezpečných produktov.

Komisia tlačí na otvorenie Schengenu pre Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko. Členské štáty však stále nie sú o tom presvedčené, proti sú napríklad Holandsko alebo Švédsko. Obávajú sa organizovaného zločinu a korupcie.

České predsedníctvo upravilo návrh pravidiel pre politickú reklamu. Detailnejšie definovalo, čo sa za politickú reklamu nepokladá a tiež vyšpecifikovalo pôsobnosť nových pravidiel. Tie majú platiť od roku 2024, termín sa však nemusí stihnúť.

Nemecko otvorilo prvý plávajúci LNG terminál, nachádza sa v dolnosaskom prístave Wilhelmshaven. Infraštruktúra potrebná na jeho pripojenie – doky, potrubia a elektrické siete – bola dokončená za rekordných šesť mesiacov. Po zničení plynovodu Nord Stream 1 chýba Nemecku asi 50 miliárd metrov kubických plynu ročne.

---

Štatistika: V druhom štvrťroku emisie skleníkových plynov medziročne narástli, najviac v doprave

V druhom štvrťroku 2022 vyprodukovala EÚ 905 milióna ton emisií CO₂-ekvivalentu. Bolo to o tri percentá viac, než v rovnakom období minulého roka.

Emisie skleníkových plynov EÚ podľa hospodárskej aktivity a HDP
2010-2022

Zdroj: Eurostat 

Emisie rástli vo všetkých sektoroch hospodárstva, s výnimkou poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva. Medziročne výrazne klesli aj emisie produkované domácnosťami. Najväčší nárast emisií, o viac ako 20 percent, zaznamenala doprava.

Medziročný rast emisií skleníkových plynov v EÚ
podľa hospodárskej aktivity (2. kvartál 2022)

Zdroj: Eurostat