Denník N

Ako vidia firmy pomoc vlády s energiami. Piliara potešila, podľa pekára ide len o „účelovku“ a politický marketing

Zľava a zvrchu: Viktor Gumán (Vamex), Richard Duda (Tauris), Milan Veselý (Slovalco), Pavol Varga (Lesagro), Jaroslav Mervart (Chemosvit) a Ján Bača (U. S. Steel). Foto - archívy respondentov
Zľava a zvrchu: Viktor Gumán (Vamex), Richard Duda (Tauris), Milan Veselý (Slovalco), Pavol Varga (Lesagro), Jaroslav Mervart (Chemosvit) a Ján Bača (U. S. Steel). Foto – archívy respondentov

Vláda aj parlament sa v reakcii na energetickú krízu zhodli na kompenzáciách cien energií firmám, ktoré na pomoc čakali dlhé mesiace. Niektorí podnikatelia sú týmto krokom nadšení. Iní považujú opatrenia za nedostatočné a vláda podľa nich problém vyriešila iba povrchne. Pred voličmi sa chváli, že podnikom pomohla, no mnohým ďalej hrozí redukcia výroby či dokonca krach.

Štát chce zastropovať ceny elektriny na 199 eurách a plynu na 99 eurách, pričom podnikom vyrovná 80 percent rozdielu z ceny, ktorú platia dodávateľovi.

Ak podnikateľ nakúpi elektrinu za 500 eur, rozdiel nad rámec cenového stropu je 301 eur. Z toho 80 percent, čiže 240 eur, uhradí zamestnávateľovi štát. Finálny účet firmy bude v tomto prípade 259 eur za megawatthodinu.

Na základe tohto mechanizmu dostanú firmy spätné kompenzácie za august a september, keď boli ceny energií na trhu najvyššie. Napríklad elektrina dosahovala aj viac ako 600 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo dnes už klesla na úroveň okolo 200 eur.

Nikto nevie odhadnúť vývoj trhu v najbližších mesiacoch či v prvom štvrťroku 2023, keď by mala dotačná schéma pre firmy pokračovať. Pokiaľ by si podnikatelia dokázali dohodnúť dodávky elektriny za 200 a menej eur, kompenzácie by sa im neoplatili. Navyše by stále platili násobne vyššie sumy, ako keď elektrina stála pred krízou 50 eur za megawatthodinu.

Firiem z rôznych odvetví sme sa preto opýtali, či sú pre ne cenové stropy postačujúce a či je pokles cien na burze dostatočný na to, aby to neobmedzilo ich výrobu.

Pre Denník E odpovedali lídri košickej pekárne Vamex, už odstavenej hlinikárne Slovalco, svitského výrobcu obalov Chemosvit, praveneckej píly Lesagro, spišskonovoveskej textilky Fintex, ako aj oščadnického penziónu Kyčera a mäsokombinátu Tauris. Rovnako reagovali aj hovorcovia bratislavskej automobilky nemeckého Volkswagenu a košických oceliarní amerického U. S. Steelu.


Viktor Gumán
riaditeľ jednej z najväčších pekární v krajine – košického podniku Vamex

V zásade je tá pomoc s energiami zo strany našich politikov iba „účelovka“ a politicky marketing. Za rok 2022 nám totiž chcú kompenzovať iba posledné mesiace, keď už energie začali klesať. My by sme potrebovali pomôcť s mesiacmi pred septembrom a nie až po ňom. Či to tak bude, dodnes nevieme.

A aj pomoc so stropmi na rok 2023 vyzerá dobre najviac tak v televízii. Aj tá budúcoročná pomoc môže byť totiž nulová. Dnes totiž môžete plyn na budúci rok nakúpiť pri cene 102 eur za megawatthodinu a to je už veľmi malý rozdiel od stropu v objeme 99 eur. Dohromady nám nevyplatia viac-menej nič.

Najhoršie na tom celom pritom je, že ani za tento rok si síce stratu nepripíšeme a budeme zhruba na nulovom hospodárskom výsledku, no bude to tak iba vďaka enormnému zdraženiu pečiva. Za posledných osem mesiacov sme ceny pečiva museli zdvihnúť až o zhruba 50 percent práve preto, že pomoc vlády dlho žiadna nebola. Vysoké ceny však zaťažujú spotrebiteľa a navyše znižujú našu konkurencieschopnosť voči pekárňam z cudziny, ktorým ich vlády pomohli s drahými energiami viac.

Celý náš slovenský biznis s pečivom je čoraz viac brutálne rizikový. Naše marže sú na minimách a do straty nás pri mimoriadne vysokých nákladoch ženie aj menšie zdraženie akýchkoľvek vstupov. Pekárne budú krachovať.


Pavol Varga
spolumajiteľ praveneckej píly Lesagro

Zatiaľ to vyzerá tak, že by nám vládne stropy na energie mohli stačiť na zachovanie výroby a primeraných hospodárskych výsledkov. Zvrátiť by to mohlo iba to, keby nám ešte v najbližších mesiacoch výraznejšie padli odbytové ceny reziva a iných drevárskych výrobkov, lebo náš sektor je po postcovidovom oživení zasa v recesii. Keby nám odbytové ceny klesli výraznejšie, zmenilo by to aj celú našu rentabilitu.

Vládne stropy nám zatiaľ vyhovujú aj preto, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Firmy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie