Denník N

Firemný newsfilter: Slnečné elektrárne vyvolených zarábajú ešte viac ako donedávna a košické oceliarne vyhrali 23-ročný spor

Slnečná elektráreň Ilustračné foto - Slovenské elektrárne
Slnečná elektráreň Ilustračné foto – Slovenské elektrárne

Európska komisia po dlhom váhaní predstavila návrh mechanizmu na reguláciu trhových cien plynu, ktorý však zrejme nikomu nepomôže. Strop na plyn sa totiž má aktivovať až vtedy, keď plyn zdražie na 275 eur za megawatthodinu. To je skoro dvaapolnásobok dnešných cien. Tak vysoko sa plyn dlhodobo nedržal ani počas letného vrcholu energetickej krízy.

Aspoň že miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla na konci októbra 5,9 percenta. Po dva a pol roku tak klesla pod hranicu šiestich percent.

Všetko ostatné dôležité z domácich firiem zhrnul Ivan Haluza do 2 100 slov, čo je 9 a pol minúty čítania.


1. Lukratívne solárne parky, povolené prvou vládou Smeru, majú počas energetickej krízy až skoro 30-percentnú ziskovosť

Na Slovensku sa už dlho hovorí, že jedným z najlukratívnejších štátnych biznisov je flotila veľkoplošných pozemných slnečných elektrární, ktoré vybraným biznismenom veľmi netransparentne povoľovala prvá vláda Smeru, HZDS a SNS v rokoch 2006 až 2010. Aktuálna dátová analýza Finstatu ukazuje, že ide o naozaj mimoriadne výnosné projekty, ktoré výrazne presahujú bežné zisky v energetickom priemysle.

V čase nebývalého zdražovania energií, ktoré sa rozbehlo už vlani, veľké pozemné fotovoltické elektrárne zarábajú ešte viac ako donedávna.

Naopak, niektorým iným zeleným elektrárňam zdražovanie ublížilo. Platí to hlavne pre výrobu elektriny z bioplynu a biomasy.

Čo ukázala analýza Finstatu:

  • S odstupom najziskovejšie sú v domácej energetike solárne elektrárne. Vysoké štátom garantované ceny zabezpečujú, že ich zisková marža sa pohybuje až na viac ako 20 percentách. Z každého utŕženého eura im zostáva zisk vyše 20 centov.
  • Vlani sa navyše zisková marža slnečných elektrární medziročne posunula z 24 až na 28 percent.
  • Pri ostatných druhoch elektrární je zisková marža najviac 10-percentná. Takú majú elektrárne na zemný plyn.
  • Najväčší domáci výrobca elektriny – Slovenské elektrárne – dosahuje v posledných rokoch ziskovú maržu len na úrovni jedného percenta až dvoch percent.
  • Niektoré zelené elektrárne energetická kríza, naopak, dokonca dostáva do čoraz vyšších strát. Platí to hlavne pre bioplynové elektrárne. Tie čakajú dokonca na vládnu sanáciu, lebo ich garantované ceny sú pod úrovňou súčasných trhových cien, a tak z nich vôbec nemôžu ťažiť. Ceny využívanej kukuričnej siláže a iných agrárnych odpadov však išli výrazne nahor. Za minulý rok bola zisková marža bioplynov v mínuse až na úrovni 11 percent.
  • Z 52 bioplynových staníc, ktoré eviduje Finstat, má 13 dlhy na daniach i odvodoch, dve sa nachádzajú v reštrukturalizácii a päť je v konkurze.
  • Horšie sú na tom po zdražení palív aj biomasové elektrárne spaľujúce drevnú štiepku zo zvyškov po lesných ťažbách. Tie mali vlani svoju ziskovú maržu v mínuse až na úrovni 20 percent.

Kto ovláda superbiznisy 

  • Medzi vlastníkmi solárnych elektrární je aj bývalý šéf štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai či neznámy Ján Katrušík, ktorý sa stará o elektrárne v minulosti spájané s oligarchom Jozefom Brhelom. Vlastníkmi väčších fotovoltických elektrární, povolených prvou vládou Smeru s SNS a HZDS, sú však aj Ján Sabol či Oszkár Világi.
  • V niekoľkých spoločnostiach, ktoré prevádzkujú bioplynové a solárne elektrárne, ako konečný užívateľ výhod figuruje aj Andrea Tkáčová – sestra Patrika Tkáča z finančnej skupiny J&T.
  • Najväčším hráčom v oblasti obnoviteľných zdrojov je

    Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Firemný newsfilter

Nové informácie o slovenských podnikoch sumarizuje každý piatok skúsený firemný reportér Ivan Haluza.

Firmy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie