Týždeň v európskej ekonomike: Európsky priemysel ohrozujú americké subvencie

• Nemecko a Francúzsko žiadajú európsky fond na podporu priemyslu.
• Ak budú nové eurofondy pomalé, Remišová chce siahať úradníkom na platy.
• Automobilové regióny nechcú medzi sebou súťažiť o fabriky.

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

1. Európsky priemysel ohrozujú americké subvencie

Spojené štáty podporia domáci priemysel investíciami a daňovými úľavami vo výške 369 miliárd dolárov. Zákon presadený prezidentom Bidenom vstúpi do platnosti už začiatkom januára. Európska únia kritizuje americký protekcionizmus. No ak nechce stratiť priemyselné investície, musí pripraviť vlastný subvenčný plán.

O čo ide

Cieľom Bidenovho balíka je presvedčiť firmy, aby presunuli investície späť do Spojených štátov. Spotrebiteľov zas vyzýva k nákupu amerických výrobkov. Subvencie majú podporiť zelené technológie.

Európske krajiny žiadali, aby balík nediskriminoval európske firmy a pristupoval k nim rovnako ako k americkým. Washington s tým však nesúhlasil a EÚ odporučil, aby prijala podobnú pomoc pre vlastné firmy.

Po masívnych európskych subvenciách už dlhšie volá Francúzsko. Nemecká vláda však bola proti, problém chcela riešiť transatlantickou zmluvou s USA. Washington však nateraz nemá chuť začínať komplikované obchodné rokovania, rovnaký postoj majú niektoré vlády v EÚ.

Hoci kancelár Scholz ešte v utorok naznačoval možnosť menšej transatlantickej obchodnej zmluvy, postoj nemeckej vlády sa otáča. Z francúzsko-nemeckého stretnutia ministrov hospodárstva vyšla výzva, aby EÚ vytvorila efektívne nástroje podpory domáceho priemyslu. V preklade z diplomatickej reči to, podľa pozorovateľov, znamená aj spoločný investičný fond, ktorý by pomohol európskym firmám v konkurencii s americkými a čínskymi.

Prečo je to dôležité

Európa musí konať rýchlo. Americké subvencie začnú fungovať od začiatku budúceho roka a firmy sa už teraz rozhodujú o investičných plánoch. Nevýhodou Európy sú aj vyššie ceny energií, EÚ zaostáva za globálnymi rivalmi aj v niektorých kľúčových technologických oblastiach, napríklad výrobe mikročipov.

Na pondelňajšom stretnutí so zástupcami firiem komisár Thierry Breton hovoril o „urgentnej potrebe“ pomoci európskemu priemyslu.

A “Made in 🇪🇺” #industry is more relevant than ever.

Given notably the energy situation and the challenges the US Inflation Reduction Act pose, we urgently need to #accelerate our joint efforts with EU industrial actors.

Constructive exchange at the 2022 ERT plenary meeting. pic.twitter.com/BzK1XeCT3n

— Thierry Breton (@ThierryBreton) November 21, 2022

 

Druhým rizikom, ktorému sa snaží Únia vyhnúť, sú nekoordinované národné postupy. Ukázalo sa to už pri energetickej kríze, v ktorej niektoré členské štáty prijímali vlastné programy pomoci, potenciálne ohrozujúce integritu jednotného trhu.

Čo bude nasledovať

Prvým testom skutočnej ochoty Berlína ustúpiť v otázke subvencovania priemyslu bude piatkové stretnutie ministrov obchodu v Bruseli. Na budúci týždeň sa zas stretáva Rada ministrov pre hospodársku súťaž.

V polovici decembra bude samit európskych lídrov. Agenda je plná vrátane riešenia vysokých cien energií, podľa neoficiálnych informácií však budú lídri diskutovať aj o európskej reakcii na americké subvencie.

2. Ak budú nové eurofondy pomalé, Remišová chce siahať úradníkom na platy

Vytvorením nového ministerstva chcela nová vláda v roku 2020 docieliť lepšie čerpanie eurofondov. Napriek snahám sa to v dnešnom programovom období nedarí – ministerstvá rezort Veroniky Remišovej nepočúvajú a ten s tým nemá čo urobiť.

V novom eurofondovom období si ich spoluprácu teda chce podmieniť aj legislatívne. Kľúčom k rýchlemu čerpaniu miliárd z Európskej únie totiž bude, aby úradníci čo najskôr vypísali eurofondové výzvy. Ak tak neurobia, Remišová si chce dať právomoc siahnuť na ich platy a vedenie eurofondov úplne prebrať. Otázkou je, či na takéto podmienky rezorty kývnu.

O čo ide

Európska komisia schválila operačný program Slovensko. Dokument hovorí o tom, ako bude v rokoch 2021 až 2027 rozdelených 12,6 miliardy eur na jednotlivé tematické oblasti. Najviac z nich má ísť na to, aby bolo Slovensko zelenšie a sociálnejšie.

Možno ešte dôležitejšou otázkou však je, či sa nám naozaj podarí eurofondy aj vyčerpať. Pred záverom terajšieho eurofondového obdobia je v ňom totiž stále vyčerpaných iba 61 percent.

Zabrániť tomu, aby eurofondy prepadli, malo novovytvorené ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej. To pre ostatné rezorty pripravilo krízový plán čerpania európskych peňazí. Ministerstvá sa ho však nedržali.

Nečerpanie sa teda bude na budúci rok „hasiť“ aj pomocou firmám s vysokými cenami energií. To nám síce Európska komisia schválila, netreba však zabúdať, že eurofondy mali ísť na štrukturálne investície vrátane prechodu na dnes lacnejšie obnoviteľné zdroje energií.

Čo sa má zmeniť

Remišovej plán na lepšie čerpanie do budúcna stojí najmä na silnejšom postavení jej rezortu. Kým doteraz bola obálka s miliardami rozdelená medzi šesť riadiacich ministerstiev, teraz bude na čele iba jedno. Rezorty budú mať stále sprostredkovaciu úlohu, budú mať však iba tie právomoci, ktoré na ne rezort regionálneho rozvoja deleguje. Aj ich počet sa zníži, z pôvodných 28 na 10.

Týmto desiatim ministerstvám a úradom však zostane dôležitá úloha vyhlasovania eurofondových výziev. A pre fungujúce čerpanie eurofondov je kľúčové, aby boli vyhlásené správne a rýchlo.

V dnes trvajúcom období totiž trvalo priemerne až 500 dní od schválenia operačného programu, kým prišli prvé výzvy. Prvé peniaze z eurofondov teda boli vyplatené takmer po troch rokoch od štartu operačného obdobia.

Ak by sa situácia zopakovala a prví žiadatelia uvideli peniaze z nových eurofondov až v roku 2025, šance na efektívne vyčerpanie by neboli vysoké. Remišová teda chce ministerstvá motivovať novým sankčným mechanizmom. Ak by eurofondoví úradníci nevyhlasovali výzvy podľa plánu, alebo pri nich robili chyby, ministerka by im mohla zablokovať peniaze na mzdy. Ďalším krokom by bolo prebratie riadenia eurofondov.

Čo sa bude diať

Po tom, ako eurokomisia schválila nový operačný program, musí Remišová s rezortmi ešte podpísať dohodu o nových kompetenciách, čo chcú urobiť do konca roka.

Ministerstvá však z nového systému nie sú nadšené. Výhrady už komunikuje ministerstvo práce aj dopravy. Je teda otázne, na koľko prísnych pravidiel Remišovej kývnu.

3. Automobilové regióny nechcú medzi sebou súťažiť o fabriky

Od roku 2035 by sa v Európskej únii už nemali vyrábať žiadne autá s klasickým spaľovacím motorom. Dnes je však automobilový priemysel veľkou časťou európskych ekonomík a aj na Slovensku patrí k najväčším zamestnávateľom.

Automobilky prejdú na výrobu elektrických áut, môže však pri tom dôjsť k presunu pracovných miest po Európe. Regióny však už nechcú medzi sebou o nové závody súťažiť a vytvorili alianciu na spoluprácu.

Je však celkom možné, že v novom systéme nenájdu zamestnanie všetci. Únia by chcela vytvoriť nové pracovné miesta napríklad v rámci jej snahy o zobjemnenie výroby čipov v Európe. Na to však bude potrebovať financie a dnes to vyzerá tak, že budú vzaté z iných programov.

O čo ide

Prechod na elektromobilitu je nevyhnutný, ak sa ľudstvo chce vyhnúť otepleniu planéty do neobývateľnej miery. Proces však nebude bezbolestný a môže ohroziť až 600-tisíc pracovných miest spojených so spaľovacími motormi. To je z celkového 7,5 milióna v automobilovej výrobe.

Takéto pracovné miesta totiž budú vyžadovať odlišný súbor znalostí a schopností. Ak sa teda firme pred rokmi oplatilo postaviť fabriku na Slovensku, nové pracovné miesta sa jej môžu viac oplatiť vybudovať v inej krajine.

V tomto roku napríklad automobilka Ford proti sebe postavila dve vlastné fabriky do súťaže o to, ktorá sa pretransformuje na elektromobilitu. Takýmto situáciám chce zabrániť nová Aliancia automobilových regiónov. Miesto súťaže chcú spolupracovať, napríklad si vymieňať skúsenosti s rekvalifikáciou alebo spoločne lobovať za európsku pomoc. Zo Slovenska sem patria Bratislavský a Trnavský kraj a Košice.

Najskôr sa zdalo byť nepravdepodobné, že ďalšie peniaze aj dostanú, teraz sa však eurokomisári zdajú byť naklonení. Automobilové regióny by mohli byť začlenené do Fondu spravodlivej transformácie, v rámci ktorého sa doteraz pomáhalo s pracovnými miestami v regiónoch s uhoľným priemyslom, napríklad aj hornej Nitre. K zmene by mohlo dôjsť v rámci novelizácie viacročného finančného rámca EÚ.

V čom je problém

V pláne o záchranu pracovných miest však bude dôležité získať najmä nové financovanie. Ak sa peniaze zoberú z iného programu, celkový počet pracovných miest sa dvihnúť nemusí.

Tu sa však začína ukazovať problém s niektorými prísľubmi Európskej únie. Presvedčiť štáty, aby zväčšili rozpočet EÚ napríklad cez ďalší spoločný dlh, nie je vôbec jednoduché. Nateraz teda Únia prerozdeľuje najmä z toho, čo už má schválené, alebo ráta s rozpočtom štátov.

To je príbeh aj európskej snahy o navýšenie výroby čipov v Európe. Únia by chcela do roku 2030 vyrábať aspoň pätinu svetových čipov. Ich nedostatok bol v posledných dvoch rokoch veľkou prekážkou v automobilovej výrobe.

Komisia prisľúbila, že tento cieľ bude podporený 43 miliardami eur. Stále však nie je jasné, odkiaľ tieto peniaze vezme. Veľká časť z nich má ísť z národných rozpočtov a európska časť sa vezme z jej programov vývoja a digitalizácie. Obava teda spočíva v tom, že investori vytvoria pracovné miesta iba vo veľkých krajinách, Nemecku alebo Francúzsku, ktoré si dotácie budú môcť dovoliť.

Medzičasom krajiny v Amerike a Ázii z ich podpory čipov nepoľavujú. Ak sa financovanie nenájde, hrozí, že pracovné miesta v elektromobilite vzniknú mimo EÚ.

---

Ďalšie správy

Komisia Maďarsku neodblokuje peniaze. Napriek správam o tom, že sa exekutíva chystá podriadiť maďarskému vetovaniu iniciatív, pri mechanizme podmienenosti eurofondov ani pláne obnovy nakoniec neuhne. Hovorí, že krajina nedostatočne aplikovala protikorupčné opatrenia. Finálne slovo pri zmrazení pätiny maďarských eurofondov budú mať členské štáty, hlasovať budú kvalifikovanou väčšinou. 

Reforma energetickej charty vyzerá nepravdepodobne. Medzinárodná zmluva, ktorá umožňovala podporu fosílnych palív, balansuje medzi odchodom veľkých hráčov alebo zásadnou zmenou. Členské krajiny EÚ reformu neodhlasovali a ku krajinám, ktoré z nej odišli, sa pridalo aj Luxembursko.

Ukrajina chce exportovať do EÚ viac poľnohospodárskych zvierat. Kandidátska krajina smeruje k harmonizácii pravidiel a systémov s tými európskymi. Ukrajina má navyše pozastavené všetky clá a kvóty až do mája, čo by krajina chcela predĺžiť aspoň na desať rokov. Problém s tým môžu mať európski farmári.

Európska komisia navrhla cenový strop na zemný plyn. Korekčný mechanizmus by mal zasiahnuť, ak cena mesačného forwardu na holandskom TTF uzle presiahne hodnotu 275 eur na viac ako dva týždne a súčasne rozdiel medzi TTF cenou a globálnou cenou skvapalneného plynu presiahne 58 eur. Viaceré členské štáty však návrh skritizovali a ministri energetiky ho na štvrtkovom zasadnutí neprijali.

Eurokomisia trvá na zodpovednosti znečisťovateľov vôd. Farmaceutické spoločnosti tvrdili, že nové povinnosti môžu ohroziť dostupnosť liečiv, Komisia však tento argument odmietla. Znečisťovatelia riek, jazier a podzemných vôd by mali platiť za odstraňovanie škôd.

Blíži sa platnosť zákazu ruskej nafty. Od februára toto fosílne palivo z agresívneho štátu nebude dostupné a obchodníci sa snažia dovtedy naplniť svoje kapacity. Rusko je stále najväčším dovozcom nafty, európska závislosť sa však od invázie na Ukrajinu znižuje.

Energetické dovozy z Ruska klesli od prvého štvrťroka o 6,1 miliardy eur a ich hodnota sa priblížila dovozu energetických surovín z USA.

Dovoz energetických surovín do EÚ
Q1 2021 – Q3 2022

Zdroj – Eurostat

Šimečkovi prešla smernica o kritickej infraštruktúre. Dokument, pri ktorom slovenský europoslanec pôsobil ako spravodajca, dáva štátom za úlohu vypracovať plány pre pandémie alebo vojny. Kľúčové je rozšírenie odvetví, ktoré majú byť v takýchto prípadoch chránené.

Únia rozširuje spoluprácu s americkými farmaceutmi. Dohodu o uznávaní výrobných štandardov by mala rozšíriť o vakcíny a látky vyrobené z plazmy.

Europarlament schválil smernicu o rodových kvótach. Mala by zabezpečiť zastúpenie žien vo vedení vrcholových firiem. Do konca roku 2026 by ich malo byť aspoň 40 percent, dnes je to zhruba o 10 percentuálnych bodov menej.

Francúzsku hrozia výpadky prúdu. December môže byť pre krajinu problematický, keďže klesajúca teplota ešte viac zníži výkon jadrových elektrární. Cez leto ich zase trápilo sucho.

Plávajúce LNG terminály sú dvojnásobne drahé. Stlačený plyn je dôležitý pre náhradu ruského, nová nemecká infraštruktúra sa však predražuje.

Berlín pripravuje subvencie pre tepelné čerpadlá. Pomoc s energiami začne dávať v januári, pri dotovaní cien nemajú byť ukrátení tí, ktorí si už zariadenie zakúpili. Nemecko chce mať šesť miliónov tepelných čerpadiel do roku 2030.

---

Štatistika: Makroekonomickú stabilitu Slovenska ohrozuje vysoký dlh aj nezamestnanosť mladých

Eurostat zverejnil prehľad ukazovateľov makroekonomickej stability krajín. Ide o štrnásť indikátorov v troch oblastiach (vonkajšia nerovnováha a konkurencieschopnosť, vnútorná nerovnováha, indikátory zamestnanosti), ktoré majú identifikovať hrozby makroekonomickej stability.

Na ich základe Európska komisia vydá začiatkom roka správu o mechanizme varovania, v ktorej určí, ktorým krajinám sa bude musieť venovať v hlbšej analýze a navrhne im opatrenia na predchádzanie makroekonomickým rizikám.

Podľa indikátorov je makroekonomická stabilita Slovenska ohrozená v piatich oblastiach: čisté zahraničné investície, nominálna jednotková cena práce, hrubý štátny dlh, celkové pasíva finančného sektora a miera nezamestnanosti mladých.

Procedúra makroekonomickej nerovnováhy: hodnotenie (2021)

Zdroj – Eurostat